Vojtech Wick Dejiny košickej Kalvárie

Osvietenské časy so sebou priniesli modernejšie problémy

4. časť: Konečné rozhodnutia cisárovnej Márie Terézie

Dnešná časť sa zaoberá dokončením sporu medzi mestom a kráľovskou komorou, ktorý rázne ukončila cisárovná Mária Terézia, samozrejme v neprospech mesta. Ako to už býva, páni peniaze síce vzali, ale náhradu za ne si mesto muselo hľadať samo. Nasledujúce jozefínske časy doktor Wick slovkom nespomenul. Pre neho to iste bola rúhavá a bezbožná doba, čosi ako vláda marxizmu. A tak sa radšej venoval korešpondencii mesta s panovníčkou a rozdeleniu úloh a problémov, ktoré nastali zrušením jezuitského rádu.

FARA PREBERÁ KALVÁRIU

Otázka kurately s ohľadom na budúcnosť Kalvárie bola riešená tak, že jej správa a jej hospodárske záležitosti pripadli farskému úradu mesta Košice a na návrh mestskej rady sa o jej hospodárske záležitosti bude starať jeden svetský kurátor zvolený z mestského zastupiteľstva. Majetok tovaryšstva Ježišovho s jeho všetkými príjmami, o ktoré sa starali, pripadol pod právomoc kráľovského miestodržiteľstva a ich archív prevzala maďarská kráľovská komora.

Zrušenie jezuitov znamenal pre košickú Kalváriu veľmi smutný obrat. S majetkom tovaryšstva boli zabavené aj tie prostriedky, z ktorých mohla Kalvária očakávať svoju existenciu a údržbu. Miestodržiteľstvo, ktoré bolo právnym nástupcom, sa o Kalváriu nestaralo, takže táto odkázaná sama na seba, začala rýchlym tempom pustnúť. Začali sa dokonca uvoľňovať steny základov kostola.

Na takéto smutné pustnutie krásnej stavby sa mestská rada nemohla ľahostajne pozerať. Preto v časoch farára Adama Orosza, 19. júla 1776, sa obrátila písomne na Miestodržiteľskú radu s ponosou, v ktorej sa sťažuje na situáciu kalvárskeho kostola ktorá je na zaplakanie, a predkladá odborné plány projektov na jeho opravu s predbežným rozpočtom a s tou prosbou, aby sa dvorská komora postarala o uhradenie nákladov na opravu, nakoľko základiny už niet.

PROSBY RADE

Keďže na toto podanie neprišla odpoveď počas jedného celého roka, mestská rada zopakovala svoju žiadosť novým prípisom z 25. augusta 1777. V preklade je text tohto latinského prípisu zaujímavý aj z hľadiska doby a v slovenčine je tento text veľkého významu nasledujúci:

Najvýsostnejšie knieža Kráľovský miestodržiteľ, vysoká Uhorská miestodržiteľská rada, Najdobrotivejší a Najmilostivejší páni.

V minulom roku 19. júla 1776, keď sme ponížene prosili inštrukcie, podľa ktorých by bola možná oprava kalvárskeho kostola, patriaca predtým pod starostlivosť zrušenej rehole Tovaryšstva Ježišovho, no doteraz sme žiadne usmernenie nedostali. Zrušením vyššiespomenutej rehole je predmetný kostol bez akejkoľvek starostlivosti a údržby natoľko spustnutý, že ak urýchlene nepomôžu pomocné ruky, zo dňa na deň sa dostane do väčšej záhuby. Konštrukcia budovy totiž, ako sme už predtým najponíženejšie poukázali, ešte aj v základoch a na bokoch, a na ne sa opierajúce a dažďu i zlému počasiu vystavené otvorené schody, sa už doteraz uvoľnili, a bez ich odstránenia a rýchlej prestavby nie je budova schopná zostať stáť. Z tohto dôvodu, na predídenie takto hroziaceho nebezpečenstva a nie menej na odvrátenie väčších výdajov v tomto prípade, ak by sa všetko malo zrútiť, ako tiež z dôvodu možnosti zachovania bohoslužieb a pobožností pred ľuďmi inej viery, primerane k slabosti našich síl, s ohľadom na zachovanie základiny, aby totiž so zreteľom na jej terajší stav bola pre ďalšie časy zachránená so žiadúcou trvácnosťou, rozhodli sme sa, že necháme murárskym majstrom konštrukciu, ku ktorej tu prikladáme s poníženosťou rozpočet o potrebných výdavkoch, ktorý vyrobil, a ku ktorému my s ohľadom na neodkladné opravy tiež prispejeme, od Tvojej vysokej a dobrotivej kráľovskej Výsosti a od vysokej kráľovskej miestodržiteľskej rady, ktorú s najponíženejšou úctou prosíme o jej rozhodnutie, očakávame, aby sa s ohľadom na zrušenie spomenutej spoločnosti a taktiež v nedostatku zaniknutej základiny, určily tieto náklady opráv a odkiaľ by mali byť pokryté.

Ináč odporúčajúc sa Vašej dobrote a pod milostivú ochranu zostávame Vašej Kráľovskej Výsosti a Vysokej kráľovskej miestodržiteľskej rade v Košiciach, 25. augusta 1777 najponíženejší služobníci a najúctivejší poddaní. Hlavný richtár (bol ním už od roku 1771 Jozef Kleštinský) a rada.

SAMA KRÁĽOVNÁ

Od Uhorskej dvorskej komory prišiel mestskej rade prípis 22. novembra toho roku, ktorým sa mesto upovedomovalo o tom, že Miestodržiteľská rada doporučila pani kráľovnej Márii Terézii, aby nariadila krytie potrebných výdavkov na opravu Kalvárie z pokladne mesta Košice. Najskôr si ale komora vyžiadala bezodkladné hlásenie o tom, či má Kalvária nejakú základinu, alebo spoločnosť, alebo sa o náklady na Kalváriu doteraz staralo mesto. Úplný preklad textu tohto latinsky písaného prípisu je nasledovný:

Múdremu a opatrnému pánu richtárovi a radným slobodného kráľovského mesta Košice. Úradne. Múdri a prezieraví páni! Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada jej najsvätejšej výsosti hlásila, že kostol na košickom vrchu Kalvária zostal po zrušení rehole bez príjmov a blízky ťažkej skaze je mimoriadne odkázaný na opravu. Aby sa Kalvária blízka zániku celkom nezanedbala, čím by boli nútené zaniknúť aj tam doteraz horlivo prevádzané náboženské pobožnosti, horeuvedená Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada predostrela a zároveň odporučila Jej najsvätejšej Výsosti, aby boli pokryté výdavky potrebné na vrch Kalvária z domácej pokladne mesta Košice. Z tohto dôvodu považujeme za potrebné, aby náklady k práve spomenutej oprave vrchu Kalvária boli pokryté z domácel pokladne mesta Košice.

Z uvedeného sme považovali za potrebné prikázať Vám, citované panstvo, aby ste čo najskôr podali správu o tom, či práve spomenutý vrch Kalvária má nejakú základinu, a akú, a či sa doteraz starala nejaká spoločnosť, alebo samotné mesto, o údržbu a o krytie potrebných nákladov na bohoslužby. Gróf Erdődy manu propria (vlastnou rukou), z rady Uhorskej kráľovskej dvorskej komory Michal Ürményi manu propria.

Na tento prípis dvorskej komory datovaný 22. novembra 1777 dala mestská rada Košíc odpoveď už 12. decembra. Hlásila, že Kalvária žiadnu základinu nemá a neudržuje ju žiadne spoločenstvo, jej všetka pozostalosť pochádzala od jej kurátora, otca jezuitu Adama Reviczkého, a v súčasnosti je prevzatých 23 rýnskych florénov od duchovného kostola svätej Trojice, bývalého otca tovaryšstva Ježišovho. Nakoľko ale celý majetok jezuitov so všetkými záležitosťami, ktoré im boli zverené, sa dostal pod právomoc Miestodržiteľskej rady, preto aj náklady na opravu kalvárskeho kostola sa majú pokrývať odtiaľ a rada je príslušná sa o ne postarať.

Úradný smútok podľa záznamu v kronike doktora Jána Nepomuka Platha vtedajší radní zjavne prehnali

Kalvársky pohreb richára TÖRÖKA

Jeden z pohrebov na Kalvárskom cintoríne opísal vo svoje kronike aj doktor Ján Nepomuk Plath. Pochovávali tu bývalého notára a mestského kapitána, teraz mešťanostu, ktorý sa stal obeťou dobovej dopravnej nehody havárie výletného kočiara. Plath tento pohreb spomenul kvôli jeho pompéznosti.

Dňa 14. júna 1863 sa na Kalvárskom vŕšku konala slávnostná posledná rozlúčka odbavovaná samotným biskupom (vtedy ním bol Ignác Fabry). Pochovávali tu mešťanostu Alexandra Töröka.

V Košiciach taký nádherný a jedinečný pohreb ešte nebol. Biskupa sprevádzali asistujúci prepošt a farár v infulách a pred nimi niesol mladší kňaz v rituálnom rúchu kríž. Za nimi sa tiahol smútočný sprievod z Hlavnej ulice číslo 194 až k fare a odtiaľ po druhej strane smerom hore až do konca. V sprievode bol I župný administrátor a mestský komisár Jozef Lánczy s celým stoličným zborom, oblečení v tmavom úbore a s vytasenými šabľami. Za nimi nasledovala magistrátna a municipiálna korporácia, ako aj všetky spolky so svojimi zástavami, ako na sviatok Božieho tela. Armádny generál pochodoval s dôstojníckym zborom a časťou radových vojakov, avšak bez zbraní. Za nimi nasledovalo veľké množstvo národa.

Ako to už býva, k tomuto divadlu lákala aj zvedavosť a rozptýlenie, veď bola nedeľa deň Pána. Rakva bola pokrytá blýskavým erbom a desiatimi dlhými bielymi stuhami, ktoré niesol rovnaký počet senátorov s vytasenými šabľami. Pri truhle stála dvojica členov municípia a mnohí fakľonoši z radov mestských úradníkov. Opraty štvorzáprahu boli boli zahalené čiernym súknom. Vpredu, pod čiernou zástavou šiel dlhý rad verných a oddaných s horiacimi sviečkami.

Na katedrálnej veži, radnici a kasíne viala tri dni čierna zástava a kým trval sprievod, dopĺňali smútočnú slávnosť z niektorých domov vyvesené erby rovnaké s tými čo niesli na driekoch spolubojovníci. Okrem toho boli privolaní aj farári a predstavení košických obcí. Vojenská hudba lahodila uchu a k nej sa trikrát pridal spevokol výborných spevákov. Spievalo sa v dóme, na radnici a na cintoríne. Nad hrobom sa so zosnulým rozlúčil presbyter Novák, odtŕhajúc kvetinky z jeho životopisu. Sprievod trval od šiestej do deviatej hodiny a všetko to na počesť zosnulého zorganizovala na to ustanovená komisia.

Nebožtík bol 34-ročný muž, Vo funkcii mešťanostu pôsobil rok, päť mesiacov a 12 dní. Predtým slúžil na kapitanáte a desať rokov za notárskym stolom. Svojimi vynikajúcimi schpnosťami, vôľou a usilovnosťou bol veľkou nádejou do budúcna. Ale Atropos Prozreteľnosti presekla podivuhodným spôsobom niť jeho života. Pred dvoma dňami sa vracal o druhej hodine v noci zo zotavovne na Bankove, zmožený prílišnou veselosťou a tancom. Jeho kočiar sa prevrhol a on z neho vypadol, takže ho domov doniesli už v bezvedomí. Mal pomliaždené pohlavné časti a nepomohla mu už ani starostlivosť lekárov, ani liek proti všetkým otravám alexipharmacus. Nech odpočíva v pokoji!

Nepopieram zásluhy mladého muža, ktorý ich okolo seba rozosieval, čím sa stal u ostatných hodným takéhoto pohrebu. Popieram však, aby mu boli preukazované také pocty, aké prináležia najväčšiemu dobrodincovi vlasti, osloboditeľovi mesta od dlžôb, okupácie, neúrody a nešťastí, atakďalej. Pýtam sa, ako inak sa dá ešte vzdať pocta (okrem znásobenej formy) kráľovi, kráľovmu námestníkovi, vojvodcovi, čo vymanil mesto z rúk Turkov, či Newtonovi, Koperníkovi a Kolumbovi, keď už na námestie vypochodovala ozbrojená armáda a dunia kanónové salvy!

Text: Vojtech Wick

Preklad a obrázky: Alžbeta Duchoňová, Jozef Duchoň.

Nabudúce: Pápež udeľuje odpustky

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári