februára. Dnes sa začína aj Valentínska kvapka krvi, ktorej cieľom je získať túto vzácnu tekutinu od darcov, aby sa vytvorili zásoby krvi pre tých, ktorí ju na prežitie potrebujú. Košičanov sme sa opýtali, či už niekedy niekomu takto pomohli.

- Musím sa priznať, že zatiaľ som krv nedarovala, ale určite by som chcela. V tehotenstve to nebolo možné, teraz tiež nemôžem, keď kojím. Keď som chodila na poradňu, tak som si všimla transfúzku. Povedala som si, že aj ja alebo moje deti ju raz môžu potrebovať.

Martina Eštoková, na materskej dovolenke

- Raz som daroval krv. Mal som z toho dobrý pocit, že to môže niekomu pomôcť. Mám vzácnu krvnú skupinu nulku, ktorá sa môže zísť každému. Patrilo by sa opäť darovať. Vždy, keď si prečítam niečo o diamantových darcoch, tak im trochu aj závidím a obdivujem ich.

Jaroslav Karap, vodič

- Je mi ľúto, ale ja krv darovať nemôžem zo zdravotných dôvodov. Keby som mohla, určite by som to urobila. Potrebovala ju už moja mamka a som vďačná, že sú ľudia, ktorí ju darujú. Snažím sa presvedčiť svojho 20-ročného syna, ale má panický strach z ihiel.

Iveta Varšíková, projektantka

- Raz som už darovala. Momentálne nemôžem. Považujem to za veľmi ušľachtilý čin. Krvi je stále málo, potrebujú ju v nemocniciach. Pomáha to mnohým zachrániť život. Aj sama som už potrebovala krv od druhých. Bola som veľmi chudokrvná. Naozaj im ďakujem.

Valéria Gronovičová, nezamestnaná

- Mám problémy s tlakom, takže nie som vhodný darca. Najstarší z našich troch synov už má Jánskeho zlatú plaketu, aj druhý už niekoľkokrát daroval krv a chystá sa, že pôjde opäť. Je to šľachetný čin, ktorý sa nedá zaplatiť. Predtým bol aj manžel darcom, teraz už nie.

Margita Bocková, upratovačka

- Zdravotný stav mi nedovolil stať sa darkyňou. Našťastie som ani ja nikdy nepotrebovala cudziu krv. Obdivujem všetkých, ktorí pomáhajú nezištne druhým. Určite majú z toho dobrý pocit. Bez nich by mnohí neprežili. Nikdy nikto nevie, kedy ju bude potrebovať.

Helena B., dôchodkyňa

- Daroval som ju 21-krát. Žiaľ, bol som vyradený z evidencie. Stratili sa o mne záznamy. Prvýkrát to bolo v roku 1958. Pri sťahovaní transfúzky som prestal byť darcom. Dvakrát som dostal osobné poďakovanie od ľudí, ktorým som pomohol. Nebolo to vtedy anonymné.

Anton P., dôchodca

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári