magnezit. Pre baníkov sa stavali domy, dokonca aj malé sídlisko na Kalvárii, spomienkou zostávajú ešte niektoré ulice.
Bankov je nielen hora, ktorá sa vypína nad Košicami, ale aj ulica. Mnohých Košičanov lákala predovšetkým známa železitá voda. Od údajných liečivých účinkov bankovského prameňa odvodil niekto názov celej lokality. Podľa jednej z povestí získalo toto miesto svoje pomenovanie vďaka človeku menom Bankó, ktorému v roku 1630 pomohla minerálna voda vyliečiť zrak. Serióznejšie však pôsobí verzia hľadajúca pôvod názvu Bankov v starom slovanskom označení "banky", jamy v zemi, ktorá slúžila na kúpanie. Tamojší železitý prameň však obsahuje len malé množstvo hliníka, železa či síry. Bankov sa stal obľúbeným výletným miestom. V roku 1705 tam pri frekventovanej ceste na Spiš založili kúpele. V minulosti sa chodilo cez Bankov a nie cez Čermeľské údolie. V roku 1864 začala výletníkom slúžiť nová vozová cesta, vedúca od Baránka. Po Starej spišskej ceste sa chodiť prestalo. Do dnešných dní pretrvala jej spodná časť len ako názov ulice Bankov.
Baňa Bankov je ďalšia z ulíc. V súčasnosti sa dobývací priestor nevyužíva. Prevádzka magnezitky sa začala v roku 1911. Definitívne bola odstavená v roku 1996. Dnes sa v priestoroch ťažby územie rekultivuje a sú tam skládky odpadu. S ťažbou magnezitu sa spája aj Magnezitárska ulica pri hypermarkete Tesco, kde sa magnezit spracovával. Leží na území Ťahanoviec, kde sa postupne presunula ťažba. Posledná z ulíc, ktorá do tejto kapitoly určite patrí, je Banícka. Vedie k banským dielam a nachádza sa na Kalvárii.
Zajtra sa dozvieme, po kom je pomenovaná Baničova ulica v Krásnej nad Hornádom.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
