sklamaní. Žiaci by ich nemali brať tragicky, je to hodnotenie len za určité obdobie. Podobne tak rodičia, hoci dôkazom toho, že sa deti majú čoho obávať, je aj výskum občianskeho združenia Slonad, ktorý ukázal, že až 36 percent detí trestajú rodičia za zlé známky na vysvedčení. Podľa riaditeľky Pedagogicko-psychologickej poradne pre predškolské zariadenia a základné školy v Košiciach Evy Fazekašovej (na snímke) by mal rodič o vysvedčení vedieť vopred, pokiaľ pravidelne navštevuje rodičovské združenia a je v kontakte s učiteľmi.
"Trestanie dieťaťa za vysvedčenie je veľmi zlý výchovný prostriedok. Veď rodič má pol roka na to, aby na dieťa výchovne vplýval, pokiaľ vie, že má v niečom resty a hrozí mu horšia známka."
Väčšinou pristupujú k trestom rodičia, ktorí nejavia celý polrok adekvátny záujem o dieťa.
"Nie sú v kontakte so školou tak, ako by mali byť a prekvapenie prichádza s vysvedčením. Ak dieťa vidí nezáujem rodiča, tak zatĺka. Nastáva teda moment stresu, šoku pre rodiča, lebo sa ukáže holá pravda. V takomto prípade by rodič nemal trestať dieťa, pretože by sa mal v prvom rade sám nad sebou zamyslieť. Pokiaľ je vysvedčenie nesúladom medzi prianím rodiča a reálnymi výsledkami dieťaťa, tak takisto na vine nie je žiak, ale rodič nadsadil svoje očakávania," vysvetľuje psychologička a dopĺňa, že rodičia majú v niektorých prípadoch vysoké nároky.
Pokiaľ dieťa dlhodobo nedokáže uspokojiť ich požiadavky, tak sa známka stáva kameňom úrazu vo vzájomnej komunikácii. Jednoznačne je teda nutná komunikácia.
"Ak rodič vidí po nejakom čase, že dieťa v škole zaostáva a známky nie sú dobré, mal by vyhľadať psychológa. Aby sa pozrel na to, aké sú reálne predpoklady dieťaťa, teda intelekt, rečové či pamäťové schopnosti. Ak premietame na dieťa svoje neuspokojené ciele a sny, tak to vypáli zlými známkami. Treba si postaviť reálny obraz o výkonoch dieťaťa, aby rodič upustil od niektorých svojich očakávaní."
Pozná to veľa ľudí z vlastnej skúsenosti. Cesta domov, v ruke vysvedčenie a na ňom zlá známka. Trasúce sa kolená sú len sprievodným javom. Ako teda pripraviť rodičov na vysvedčenie, aby nebolo zle-nedobre?
"Rodič, ktorý sa o dieťa stará, dobre vie, čo môže na vysvedčení čakať. Aj učiteľ, keď krúžkuje známky, priebežne deti informuje. Dieťa to následne povie rodičom. Aspoň tak by to malo byť. Pokiaľ je doma zdravá komunikácia, vysvedčenie nemôže byť prekvapením. Dieťa by malo povedať, že je v nejakom predmete neúspešné. Žiacka knižka je určitým obrazom. Ak rodič vidí, že ju dieťa už dlhší čas neukazuje, pravdepodobne môže očakávať, že je tam nejaký stresový moment. Že dieťa dostalo nejakú zlú známku a nemá odvahu to povedať."
Dôležitá je preto aj iniciatíva rodiča. Môže sa stať, že zhodou náhod vznikne problém a dieťa stratí odvahu povedať mu pravdu. Ak vie, že naviac to dieťa nemá, mal by vysvedčenie prijať s rozvahou a povedať si, tak takí sme.
"Radšej by mal vytvoriť motivačné prostredie, aby dieťa neodradil od ďalších výkonov. Niekedy aj štvorka musí byť predmetom pochvaly a uznania. Ak dieťa reálne na viac nemá, je zbytočné ho trestať. Bitka nič nerieši, práve naopak. Veď fyzicky trestáme dieťa za jeho mentálny problém či psychický výkon. Fyzický trest sa dostáva na scénu, keď už rodič asi nemá iný repertoár motivácií a trestov."
Trest, ako psychologický pojem, je normálna súčasť výchovy, ale nemyslí sa ním žiadna bitka. Trest môže byť zakázanie obľúbenej činnosti, hry. Ale má byť mozivujúci a dieťa mu musí rozumieť.
"To je podstatné. Lebo ak dieťa bude trestané za štvorku, a ono naozaj nemá naviac, trest nepomôže. To nie je otázka povahy, vlastností, že sa zrieknem nejakých zlozvykov. Jednoducho výkon v škole je zrkadlom jeho vnútorného potenciálu."
Napriek tomu bitky sú súčasťou nejedného náhľadu na vysvedčenie...
"Nájdu sa takí rodičia, musia však veľmi dobre zvažovať. Bitka nie je riešením. Sú prípady, keď dieťa uvažuje dokonca aj o samovražde. Tu je však vážne narušený vzťah dieťaťa a rodiča. Vysvedčenie je len akousi bodkou za pokazené vzťahy. Rodič sa spamätá a zistí, že má dieťa, až keď dostane vysvedčenie. Tam je naozaj problém v celej rodine a výchove."
Pomoc zúfalým deťom
Deťom sú k dispozícii v prípade problémov aj bezplatné linky pomoci. Tú sú ich čísla: Detská linka dôvery 0800 117 878, Linka detskej istoty 0800 500 500 a
Linka Slonad 0800 114 343.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári