Ignácovi Bajzovi, obrodeneckom spisovateľovi, autorovi satír i epigramov a katolíckom kňazovi. Narodil sa v roku 1755 a zomrel v roku 1836. Ešte pred Antonom Bernolákom sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu, čo sa mu nepodarilo. S ním aj Jurajom Fándlym viedol boj o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Za svoju tvorbu mal konflikty s cirkevnou i svetskou mocou. Usiloval sa o vzostup slovenského národného povedomia a národného hnutia. Na zásah bratislavského cenzora sa mu nepodarilo presadiť sa ako básnik, a tak do literatúry vstúpil ako autor známeho románu René mláďenca príhodi a skúsenosťi. Svojim úsilím o časomerný verš patrí k priekopníkom klasicistických tendencií vo vývine našej poézie na prelome 18. a 19. storočia. Bol stúpencom osvieteneckých snáh cisára Jozefa II.
Predtým, než ulica dostala meno podľa J. I. Bajzu, volala sa Rimanóczy utca po košickom mešťanostovi. V roku 1848 došlo v košickej samospráve k významnému zlomu. Prvým mužom na čele mesta prestal byť richtár a stal sa ním mešťanosta (bürgermeister, polgármester). František Rimanóczy prevzal moc z rúk richtára Baranyayiho a stal sa mešťanostom na necelý mesiac. Do roku 1869 existovalo ešte samostatné mestské súdnictvo, a tak sa funkcia richtára, aj keď už s malými, skôr symbolickými právomocami, udržala až do roku 1872. Rimanóczy patril aj medzi posledných symbolických richtárov Košíc. Túto funkciu vykonával od mája 1848 do septembra 1850. Po ňom do roku 1861 funkcia richtára neexistovala. Rok bol v tejto funkcii Daniel Czitó, od ktorého ju v decembri prevzal opäť Rimanóczy a zastával ju do októbra 1863.
Zajtra sa dozvieme o uliciach, ktoré majú niečo spoločné s baníctvom.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
