zodpovední z radnice nevedia dať rady. Naoko sa o hrozivo vyzerajúce lokality a budovy starajú, no okrem rečí nevidieť žiadneho výsledku. Chce to totiž vlastnú iniciatívu, systematický tlak na zodpovedných, pokuty, rokovania a hľadanie receptu, ako sa to dá. Aby sme na konci roka mohli Košičanom ukázať, ako sa hrôzy mesta začali meniť k lepšiemu.

Kongresová hala

Najodpudivejšia pamiatka na doby rozkvitajúceho socializmu zostala Košičanom na krku priamo v srdci mesta. Otravuje občanov bývajúcich na Palárikovej, hotelových hostí zo susedstva a každého návštevníka Námestia osloboditeľov. Mesto Košice ju za primátorovania Schustera odpredalo rezešovským VSŽ, ktoré z nej chceli vybudovať modernú kongresovú halu na európskej úrovni. Podobne ako mnohé iné projekty sa ani tento nepodarilo zrealizovať, a tak sa schátranina pred piatimi rokmi dostala do majetku talianskych investorov, ktorí stoja za spoločnosťou Kerem.

Odvtedy sa nedeje nič, chúďatko kongresovka šťastie na majiteľov nemá - najprv mesto, potom Rezeš a teraz Taliani. Predstavitelia spoločnosti Kerem sa síce tvárili, že z nej vybudujú moderné polyfunkčné centrum s obchodmi, kongresovou sálou a parkoviskami, no zatiaľ neurobili žiadny krok na stavebnom úrade. Mesto, aj keď nie je vlastníkom, by sa nemalo iba prizerať, ale iniciatívne vyzvať majiteľov na rokovania, pravidelne na nich tlačiť, aby konali a popri tom nájsť v platných nariadeniach ustanovenia, na základe ktorých by spoločnosť platila mastné pokuty - budova ohrozuje bezpečnosť a zdravie občanov, tvoria sa pri nej skládky, je to živná pôda pre potkany a asociálov. Alebo sa budeme tej skaze donekonečna len mlčky prizerať?

Mlynská bašta

Predaj Mlynskej bašty s pozemkami v areáli Mariánskeho dvora a lukratívneho pozemku pod súčasným parkoviskom na Továrenskej ulici uskutočnilo mesto Košice v roku 2005 za čias primátora Zdenka Trebuľu a väčšinového pravicového zastupiteľstva. Víťazom verejno-obchodnej súťaže sa stala bratislavská firma Forestry, ktorá mestu ponúkla 25 miliónov korún a jej projekt rekonštrukcie kultúrnej pamiatky spĺňal náročné podmienky pamiatkarov. Na mieste parkoviska chcela vybudovať polyfunkčný objekt s obchodmi a službami na prízemí, parkoviskom v podzemí, a administratívou a bytmi na poschodiach. Odvtedy sa však so schátranou lokalitou nedeje absolútne nič, jedinou zmenou je vytvorenie súkromného parkoviska na Továrenskej ulici. Mesto Košice, ktoré zmluvu s Forestry uzatváralo, by malo okamžite preštudovať jej ustanovenia a zistiť, či vôbec má nejaké páky na to, aby prinútilo firmu konať. Lebo ak ju nezaviazalo do nejakého termínu začať s rekonštrukciou, súťažou nevyriešilo absolútne nič a Mlynská bašta bude chátrať, kým ju terajší majitelia nestrelia so ziskom aj s pozemkom na Továrenskej. Nie je na čo čakať, treba vytiahnuť zmluvy, začať zháňať majiteľov a žiadať plnenie záväzkov.

Stará krytá plaváreň

Vyše desať rokov chátra stará krytá plaváreň na Rumanovej ulici. Budova i s pozemkami patrí do majetku mesta, no žiadne snahy stav zmeniť zatiaľ zo strany radných a poslancov nevidieť. O rekonštrukcii krytej plavárne sa začalo hovoriť ešte za čias pôsobenia Rudolfa Schustera, lenže primátorovi- budovateľovi, ktorý svoje sny v meste realizoval najmä na úvery, už peniažky na to nikto nedal. Po jeho odchode sa radnica musela dostať do normálu, takže sa všetky investície škrtali na nevyhnutné minimum. V roku 2005 za primátorovania Zdenka Trebuľu mesto vypísalo verejnú súťaž na odpredaj plavárne za cenu minimálne 60 miliónov korún. Výsledok sa skončil fiaskom, záujem neprejavil ani jediný kupec, keďže je známe, že k 60 miliónom za ruinu by musel mať vo vrecku ďalších cca 100 na rekonštrukciu. Z architektonicky veľmi zaujímavej budovy by mohol raz byť raj welnessu, kde by okrem rôznych kúpeľov, plavárne, masáží, návštevníci našli aj doplnkové služby, ako sú kaderníctvo, pedikúra, manikúra. To by však na radnici museli prehodnotiť cenu a vypísať súťaž s jasnými podmienkami. Alebo uspieť s kvalitným europrojektom. Neviete náhodou, na čo ešte čakajú, keď je ich tam už 350?

Futbalový štadión na VŠA

O futbalový štadión, podobne ako o hokejový, prišlo mesto Košice za čias primátorovania Rudolfa Schustera. Mesto si v roku 1996 vzalo od VSŽ, a.s., pôžičku vo výške 126 miliónov korún, ktorú nesplatilo peniazmi, ale nehnuteľnosťami. Rezešovským železiarňam vtedy mesto dalo futbalový a ľahkoatletický štadión, krížové ihrisko, chodníky, budovy a cesty vnútri areálu VŠA a ďalšie pozemky s celkovou rozlohou 282-tisíc metrov štvorcových. Megalomanské plány nebožtíka Rezeša vybudovať vo VŠA dvojmiliardový štadión svetových parametrov so zatváracou strechou skončili v prepadlisku dejín. Štadión s príslušenstvom po zmenách vo fabrike (privatizácia US Steel) zostal v majetku pôvodnej spoločnosti VSŽ, ktorá sa stala majetkom Slovenského investičného holdingu. A majoritu v holdingu má známa finančná skupina Penta, ktorá už v uplynulých rokoch vyvíjala aktivity na radnici, aby mesto zmenilo územný plán a oni tak mohli pozemky pod štadiónom predať investorom na komerčné účely. Mesto trvá na svojom, na mieste štadióna môže byť len športový objekt. Štadión v majetku Penty chátra, rozbité tribúny, všetko zarástlo burinou (foto je z leta, pretože dnes sa dovnútra areálu dostať nedá).

Medzitým sa mesto stalo spoločníkom v Mestskom futbalovom klube a pravicoví poslanci mu už stihli darovať tisíce metrov štvorcových v susedstve pôvodného štadióna, pod dnešným blšákom s tým, že sa tam začne stavať s podporou vlády "fungel" nový štadión. Každý, kto má trošku sedliackeho rozumu v hlave, však verí, že sa napokon podarí všetkým zainteresovaným - MFK, radnici, Pente, vláde a Smeru nájsť také riešenie, aby štadión zostal tam, kde je a dal sa do poriadku, lebo to iste bude nepomerne lacnejšie a rozumnejšie ako budovať vedľa starého kotla nový.

"Košická Akropola"

Malo by sa ňou stať obrovské, už desaťročia chátrajúce územie, ktoré spája centrum mesta prostredníctvom Floriánskej ulice s Terasou. Košičania by sa podľa predstáv architektov mohli z Hlavnej ulice peším krokom dostať cez zaujímavú zónu obchodov, služieb, administratívy, hotelov, bývania a zelene až do obchodného centra Galéria. Podobná prechádzka je dnes nepredstaviteľná a životunebezpečná. Pred vedením radnice stojí veľká výzva, konečne významne pohnúť týmto problémom a nájsť riešenie a k nemu aj investorov, ktorí dokážu túto lokalitu vrátiť do užívania všetkým slušným Košičanom. Doteraz si ju totiž naplno užívajú iba asociáli a niekoľkí občania, ktorí tam majú svoje domy a márne sa roky domáhajú záujmu mesta a mestskej časti o ich problémy. Ako sme už informovali, z pivovaru, ktorý kúpila spoločnosť Global group, sa do dvoch-troch rokov stane moderné polyfunkčné centrum s bývaním, hotelom a administratívou. Ďalších cca sedem hektárov čaká na verdikt a kormidlovanie radnice - na novú verejnú súťaž s pozvaním najväčších zahraničných developerov a prezentáciou lokality na medzinárodných veľtrhoch nehnuteľností.

Autor: Renáta NÉMETHOVÁ & jav

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári