Basketbalistky K Cero V.O.D.S. sa prebojovali do osemfinále druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže

Tréner Karnay sa obáva len toho, aby v ruskej zime nehľadali cesty pod snehom To čo si basketbalistky trojnásobného slovenského majstra K Cero

Tréner Karnay sa obáva len toho, aby v ruskej zime nehľadali cesty pod snehom

To čo si basketbalistky trojnásobného slovenského majstra K Cero V.O.D.S. v Szegede nadrobili (získali 7-bodový náskok), v košickej odvete 1. kola play-off Európskeho pohára FIBA predsa zúročili. Aj keď v podstate presvedčivé (pri pohľade na celkové skóre) víťazstvo 71:56 nad tretím celkom maďarského "bajnokságu" Szeviép Szeged prišlo na svet trochu komplikovaným pôrodom.

Pohárový seriál Košičaniek v druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaži bude mať teda aj ďalšie, nové časti. I keď sme pred uzávierkou tohto čísla ešte nevedeli, či ich budú začiatkom februára nakrúcať v nemeckom Dorstene alebo až kdesi v ruskej Vologde (o ich súperovi v osemfinále Európskeho pohára FIBA sa rozhodovalo včera večer).

Bol to trochu zbytočný nervák, však? - pýtali sme sa deň po zápase kouča košického tímu Vladimíra Karnaya, či ho už trošku rozchodil. Tri štvrtiny duelu totiž musel prežívať pred lavičkou svojho družstva muky, kým sa v tej poslednej podarilo odpor Maďariek zlomiť.

"Zbytočný ako zbytočný. Maďarky ukázali, že sú vyzretým družstvom, že tiež vedia hrať basket, zatiaľ čo my sme sa v prvej polovici trápili sami so sebou, nemohli sme sa dostať do herného tempa. Bolo to však zásluhou ich šikovnej hry, súper si nás veľmi dobre prečítal a dokonale sa na odvetu pripravil. Trvalo to síce dlhšie, ale predsa sme sa dostali do zápasu, a napokon sme ho vyhrali úplne jasným rozdielom, teda ľahko dosiahnuteľným výsledkom, aký sme v podstate očakávali."

Mohlo sa aj to očakavánie podpísať pod slabší vstup do zápasu, že doň dievčatá nenastúpili s takým nasadením ako ste si predstavovali? Alebo sa spoliehali na to, že vekovo starší súper s nimi nedokáže držať krok po celý zápas a fyzicky postupne odíde?

"Je pravda, že koncentrácia na zápas, to vyhecovanie nebolo z našej strany dostatočné. Akoby hráčky do toho nešli s tým, že ich čaká veľmi dobrý zápas s kvalitným súperom, možno si niektoré mysleli, že víťazstvo im padne do lona samo. A či sa dalo očakávať, že Maďarky postupne fyzicky nebudú stačiť? V športe je tak - keď vám to ide a padá do koša, necítite žiadnu únavu, naopak, pri našom trápení, keď nám lopty z koša vyskakovali, potrebovali sme oveľa viac síl."

Keď sa Maďarky v 23. minúte dopracovali až do 13-bodového vedenia, neboli vaše pocity asi najpríjemnejšie.

"To určite. Ale stále som veril, musel som veriť. Ako tréner som musel niečo vymyslieť, aby nastal obrat. K nemu došlo najmä zmenou obranného systému, keď doň prišla Jurčenková. Ona bola tým kľúčikom, ktorý otvoril naše postupové nádeje, pomohla vykryť našu obrannú šestku a pribrzdila súperky v úspešnosti streľby. Dievčatá vychytali pár lôpt pod vlastným košom a dvoma trojkami sme začali meniť vývoj zápasu."

A pocity pri záverečnej exhibícii?

"Uvedomoval som si, že sme splnili náš sen, sen po ktorom túžia všetky družstvá, ktoré hrajú v pohári. A my v ňom chceme ísť stále dopredu."

Postup zo základnej skupiny ešte nebol žiadnym hrdinstvom, pri tej zostave sa viac-menej očakával, ale vstupenka medzi najlepšiu šestnástku tímov v druhom európskom pohári už má svoju cenu.

"Samozrejme, v prvom rade sme sa chceli prebojovať do druhej fázy súťaže, ale ani v skupine to nebolo až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo, lebo také Marijampole bolo veľmi dobrým súperom. Nemali sme to ľahké, ale sme už dosť skúseným družstvom na to, aby sme agresívnou hrou také zápasy zvládli. Teraz sa už teším na ďalšieho súpera a opäť plný dom. Naši priaznivci opäť dokázali, že hokej a basketbal sú v Košiciach nosné športy."

Berme to tak, že Nemky z Dorstenu neurobia v odvete žiaden zázrak (dnes už vieme či urobili alebo nie), a vaším súperom v osemfinále bude Čevakata Vologda. Trepať sa však v zime niekde do Ruska nie je teda žiadna výhra.

"Ha-ha-ha, to je teda pravda. Všetky družstvá, ktoré tam hrali, mali obrovské problémy s prepravou. Napríklad Maďarky išli lietadlom do Moskvy a odtiaľ päťsto kilometrov autobusom do Vologdy. Vo februári to nie je žiadna sranda. Momentálne síce ani v Rusku nie je asi zima bohvieaká tuhá, ale keď nasneží, môže sa stať, že pod snehom budeme hľadať cesty. Vieme, že výprava Dorstenu volila iný variant dopravy, z Moskvy cestovali dvanásť hodín vlakom - nočákom. Najideálnejšie by asi bolo letieť tam špeciálom..."

S ruským klubovým basketbalom máte už nejaké skúsenosti, ale veľa optimizmu ste z nich asi nezískali.

"Ruské kluby sú momentálne určite najkvalitnejšie v Európe, hrajú v nich všetky svetové hráčky a disponujú nehoráznymi peniazmi. A medzi týmito monštrami hrá aj Čevakata Vologda veľmi významnú úlohu, je to veľmi silný tím. Aj keď si myslím, že nemá takú kvalitu ako Dynamo Moskva. Je to určite hrateľné družstvo, a keď sa nám v Rusku podarí zopakovať výkon ako vlani na Dyname, tak by otázka postupu mohla byť otvorená," neskladá tréner K Cero V.O.D.S. Vladimír Karnay zbrane ani zoči-voči ruskému basketbalovému kolosu.

Bohuš MATIA

Autor: Premiéra Luskáčika