Cez internet si dodávali odvahu, aby spoločne spáchali samovraždu
Počítače a internet so sebou priniesli obrovské možnosti komunikácie. Popri zasielaní mailových správ je druhým a čoraz viac sa rozširujúcim spôsobom tzv. četovanie. Hoci sa najmä medzi mládežou uchytilo ako nevinná zábava na krátenie si voľných chvíľ, už ňou zďaleka nie je. V anonymnej virtuálnej siete sa ukrýva mnoho ľudí s rôznymi typmi úchyliek, pre ktorých sa naivní adolescenti môžu stať ľahkou obeťou. Detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová z FN. L. Pasteura v Košiciach, zaoberajúca sa problémami súčasnej mládeže, tvrdí, že online komunikácia má v prípade detí, viac negatív ako pozitív...
"Četovanie rozvíja kamarátske vzťahy, zlepšuje komunikačnú zručnosť a šetrí čas, ktorý by bolo inak potrebné obetovať na cestu k priateľovi. Na druhej strane však vedie deti k pasivite. Anonymita takejto komunikácie zároveň zvádza robiť sa najlepším a najkrajším," vraví MUDr. Rosenbergerová. Človek i dieťa sa totiž správa inak, keď ho vidieť, ako keď ho nevidieť... Najvypuklejšie sa tento fenomén prejaví u ľudí s psychickými problémami. Anonymita dáva priestor takému správaniu či slovám, ktoré by za iných okolností na svetlo sveta nevyšli. Dokonca aj ľudia, ktorí sa poznajú, si neverbálnym spôsobom dokážu povedať veci, ktoré by v osobnom kontakte nepovedali. "Prirovnala by som to k zážitku, ktorý sa mi stal, keď som s táborovými deťmi cestovala vo vlaku. Prechádzali sme neosvetleným tunelom a deti vtedy začali robiť taký krik, že ich sprievodca chcel vysadiť. Pýtal sa, prečo tak revú. Bolo to preto, že tma im dávala priestor na to, aby mohli robiť to, čo by za iných okolností neurobili. Keby v tuneli zapálili svetlo, deti by nevrieskali, alebo by bolo vidieť, ktorí to robia. A tak je to aj s četom."
Podľa MUDr. Rosenbergerovej sa žiadna iná forma komunikácie nevyrovná osobnému kontaktu. "Stáva sa, že deti sa po dlhšej dobe dopisovania stretnú s vysnívaným človekom, ktorý je na ´čete´ krásny, lebo krásne píše. No potom sú sklamané, lebo očakávali niekoho iného... Niekedy sa stáva, že si niekto z niekoho vystrelí. Niektorí ľudia si však nerobia srandu, ale môžu mať oveľa horší úmysel. Veď, koľko detí i dospelých už naletelo." Cez četovanie sa na deti môžu nakontaktovať pedofili, sexuálni sadisti, díleri drog i kupliari. "Už 13-ročné dievčatá sa na nete rozprávajú o sexe, dostanú na neho chuť a chcú ho vyskúšať. Dávajú si návrhy, inzeráty a na ne sa im ozýva množstvo mužov."
Pre ľudí s psychickými defektmi je internet krajinou netušených možností. Môžu sa realizovať, manipulovať a zneužívať naivnú detskú psychiku. No nielen dospelých "úchylov" sa treba obávať. Na zlú cestičku sa navádzajú aj deti sami. Zverujú sa zo svojich problémov a riešiť ich chcú tým najabsurdnejším spôsobom. "Celé fórum napríklad diskutuje o tom, ako sa hromadne zabijú a ako si majú rezať ruky. Píšu o tom, že to urobili preto, lebo chceli mať skúsenosť a rozoberajú, ako im to urobilo dobre. A dieťa, ktoré má nejaký problém a niečo ho ťaží, nadobudne dojem, že ak to toľkým urobilo dobre, urobí to dobre aj jemu. Pritom tí, čo to opisujú, to vôbec nemuseli prežiť a už vôbec to nevyriešilo ich problém. Niektoré deti takýmto ´tlachaniciam´ uveria, lebo nevedia čomu majú veriť..."
Pokus o hromadnú samovraždu, sa stal aj na východnom Slovensku a zapojené do neho boli dievčatá vo veku od 13 do 15 rokov. Len nedávno na košickom detskom psychiatrickom oddelení hospitalizovali 14-ročné dievča po pokuse o samovraždu, ktoré na tento čin "nalanárilo" ďalšie štyri dievčatá. Urobilo tak potom, čo mu tragicky zomrela mama. Po internete vypisovalo, že sa chce zabiť a ako to urobí. Dievča sa takto spojilo s podobne zúfalými osobami a spoločne si dodávali odvahy. Samovraždu si presne naplánovali na deň a hodinu tak, aby sa, (keď to "nevyjde") stretli v nemocnici.
Aj na četovanie vzniká závislosť. Ako rodič rozozná, či je jeho dieťa závislé, alebo ešte v "norme"? "Táto závislosť sa prejavuje ako každá iná. Teda keď dieťa si niekoľko hodín četuje a nie je schopné s tým prestať. Keď sa mu to zakáže, bude vzdorovať, vydierať, bude agresívne, alebo ujde z domu. Ale závislosť nevznikne zo dňa na deň." Preto by sa na pozore mali mať tí rodičia, ktorých dieťa četuje každý deň. Dovoliť mu pripojenie len na určitý čas, napríklad 20 až 30 minút a potom ho viesť k iným záľubám. "Vyexponované" riešenia, ku ktorým sa uchyľuje mnoho rodičov, ako je odpojenie internetu, alebo skrývanie kábla, sú neúčinné a zbytočne popudia. "Dieťa keď chce, tak rodiča aj tak oklame. Pôjde si vypisovať do internetovej kaviarne. Preto je najlepšie sa s deťmi rozumne dohodnúť. Nech určitý čas strávia pri počítači, ale potom pôjdu von, budú si čítať a pomôžu v domácnosti."
Sú rodičia, ktorí si o vznik závislosti doslova koledujú. Zrejme si myslia, že je už dnes úplne normálne, aby deti sedeli pred počítačom aj do polnoci. Na správaní a školskom prospechu sa tieto nočné "cezčasy" odzrkadlia. "Veľa rodičov deťom nevenuje dostatočnú pozornosť. Málo ich kontrolujú a v príkazoch nie sú dôslední. Rodičia nevedia, že ich deti majú porezané predlaktia, že prichádzajú domov pod vplyvom alkoholu a drog. Veľa rodičov to radšej nechce vidieť. Ľahnú si spať o ôsmej, aby sa nemuseli o dve hodiny opýtať dcéry, kde bola a čo robila. Nechcú to vidieť, aby si nemuseli priznať, že zlyhali."
MUDr. Rosenbergerová tvrdí, že podstata problémov mladých ľudí tkvie v ich spôsobe života, ktorý je odlišný od života predošlých generácií. Deti už nemajú toľko záujmových krúžkov, športových aktivít ani domácich prác ako voľakedy. "Dnešné deti nepracujú, nemajú povinnosti, len práva... Je málo takých detí, ktoré doma vysávajú, umývajú riad, alebo vynášajú smeti. Viete koľko detí si neustiela posteľ? Koľko detí si po sebe pozbiera porozhadzované prádlo? Ich matky nám väčšinou hovoria: Nič od neho nechceme, len aby sa učil... Tento postoj je nesprávny, lebo deti sa aj tak učiť nebudú. Práve preto, že nemajú žiadnu povinnosť a hlavne, často majú všetko. Rodičia saturujú len materiálne potreby."
Skúsená psychiatrička z praxe vie, že rodičia sa málo zaujímajú o duševný vývoj svojich detí. Keď prídu do ambulancie, najviac ich zaujíma výška inteligenčného kvocientu ich ratolesti. "Samotné IQ je však veľmi málo a nevystihuje všetko z osobnosti dieťaťa. To, že dieťa má sociálnu inteligenciu veľmi nízku a emocionálnu na bode mrazu, je pre rodičov málo zaujímavé. Potom sa nemôžme čudovať, že tu mám v skupinke deti, ktorým na mobil chodia ´ememesky´ s fotkami zobrazujúcimi, kde sa porezať, aby boli ´in´. Alebo také, ktoré chodia spoločne fetovať, fotia sa navzájom a fotky si posielajú, bavia sa na tom, akí boli ´zhulení´. Máme deti, ktoré sa natáčajú na mobil, keď jeden druhého bije. Bola som svedkom toho, ako natáčali na mobil akože popravu. Dnes tu bol chlapec, ktorého chlapci na WC omočili a jeden z nich si to natáčal na mobil. Deti už robia veci, ktoré ďaleko prekročili rámec normality."
Liečbu závislosti na on-line komunikácii môže zvládnuť len psychiater. Keďže každý prípad je individuálny, šije sa na mieru pacienta a jeho rodinného zázemia. V ťažších prípadoch je potrebná hospitalizácia, niekedy stačí zmeniť životný štýl, návyky alebo prostredie a dodržiavať rady odborníka.
Dvaja mladí Košičania prezradili, čo ich na četovaní baví a koľko času mu denne venujú
Ona sa zlepšila v diktátoch, jemu ide lepšie angličtina
Medzi mládežou je četovanie veľmi obľúbené a niet vari tínedžera, ktorý ho ešte nevyskúšal. Preto nebolo ťažké nájsť dvoch školákov, ktorí tomuto novodobému fenoménu obetujú každý kúsok voľna. Iba 13-ročná Jana a 16-ročný Peter nám o svojej online "závislosti" porozprávali.
"Awoj, jak máš?," tieto slová ťuká Janka do počítača každý deň. Virtuálna komunikácia prebieha v typickom četovacom slangu. Písať takto je určite zábavnejšie ako normálne. A o to predsa ide. Slová sa naschvál skomoľujú tak, aby zaujali, ale aby sa pri menšej námahe mozgu ešte dali prečítať. Písmená sa nahrádzajú druhými a vznikajú tak rôzne nové slovíčka - fieš (vieš), čaw, čaf (čau).
"Slová komplikujeme, aby to bolo zábavné a aby sa niekto na tom zasmial. Jedno slovo sa dá napísať na mnoho spôsobov. Namiesto ´i´ sa dáva ´j´, alebo sa po ´t´ pridáva ´h´. Raz sme mali v škole taký zbesilý týždeň angličtiny a vtedy som na čete začala používať anglické th. Zapáčilo sa nám to," vysvetľuje Janka princíp tvorenia slov. Naučiť sa četovací slang sa dá rýchlo. Za tri dni nacvičovania, pozorovania a "odkukávania" sú deti v obraze. No aj v tomto nespisovnom štýle platia určité pravidlá. Najzákladnejším je, nevymieňať ´i´ za ypsilon. Slovo totiž nesmie vyzerať, že je napísané s hrubkou. Skomoľuje sa tak, aby bolo vidieť, že je to naschvál a nie preto, že pisateľ nepozná gramatiku.
"Odkedy intenzívne četujem, výrazne som sa zlepšila v diktátoch. Ešte donedávna som z nich mala trojky, dnes už dvojky i jedničky. Je to preto, že my sa na tvrdky vzájomne upozorňujeme a snažíme sa písať správne, aby sme sa za seba nemuseli hanbiť. A nejako sa mi to prenieslo aj do diktátov," konštatuje Janka, ktorá četovať začala v 11 rokoch. No nezlepšila sa len v slovenčine. Vybrúsila si aj verbálnu komunikáciu. "Všimla si to aj mama, ktorá túto zábavku neschvaľuje, lebo sa jej zdá, že som už na nej závislá. I ja si myslím, že trošku som, lebo často ma to ťahá viac za počítač ako von. Ale vedela by som bez toho vydržať, ak by som mala kamarátky, s ktorými by som sa zabavila."
V čom však spočíva dôvod, že ju četovanie tak baví? "Mám školu a tréningy, čiže prichádzam domov, keď je tma. Mama ma už tak neskoro nikde nepustí a ja sa chcem s niekým porozprávať. Samozrejme najprv si spravím úlohy, naučím sa a až tak," odpovedá jednotkárka, ktorá strávi na ICQ približne dve hodiny každý deň a cez víkend je "online" ešte dlhšie. Rozpráva sa väčšinou s troma dievčatami naraz, ale niekedy aj so šiestimi, či ôsmimi. Väčšinou sú to spolužiačky a spolužiaci z triedy, ale dvoch pisateľov má takých, s ktorými si dopisuje dva roky a ešte sa s nimi ani nevidela. Akurát jej poslali fotky.
Internet je anonymný, preto si ľudia môžu popísať o sebe čo chcú. Nájdu sa aj takí, ktorí sa vydávajú za niekoho iného. Často zo zábavy, ale niektorí aj kvôli úchylke. Za mladými pisateľmi sa preto môže skrývať napríklad 50-ročný pedofil. Napadlo Janke, že sa môže rozprávať s takýmto človekom? "Často. Mama ma na to tiež upozorňovala. Keď som sa mala stretnúť s kamarátkou, s ktorou si dopisujem dva roky, najprv som o nej musela mame porozprávať, potom si pozrela, o čom si píšeme a až potom mi dovolila sa s ňou stretnúť." Jankina mama občas nenápadne kontroluje, o čom si jej ratolesť píše. A niekedy, keď je dcéra mimo dosahu "pokračuje" v debate ona. "Kamoškám síce bolo čudné, prečo píšem spisovne, ale aj tak netušili, že si s nimi četovala v mojom mene mama. Bola to sranda," smeje sa Janka.
Peter začal četovať, keď mal 10 rokov. Teraz už komunikuje četovacím slangom vyššieho levelu, lebo každý ročník má svoj štýl... Starší používajú viac anglických slovíčok a skratiek. Ak chce niekomu ukázať, ako sa baví na jeho "hláške" napíše: lol, anglicky lot of lat (veľa smiechu). Ak chce naznačiť, že je to to najsrandovnejšie, čo kedy počul, uvedie: roful (absolútny smiech). Takýchto skratiek má k dispozícii habadej... "Tieto skratky už pozná aj moja osemročná sestra, ktorá ich tiež pri čete používa," vraví Peter, ktorý pri počítači strávi asi šesť hodín denne. Bežne je pred "bedňou" aj o 23. hodine. Hraje počítačové hry (ligy) s hráčmi z celého Slovenska i Čiech a medzi tým si četuje s nimi alebo s kamarátmi zo školy.
Za závislého na čete alebo počítači sa však nepovažuje. "Závislý je ten, ktorý je len pred počítačom a nič iné ho nezaujíma. Ja chodím aj von s kamarátmi, hrajem futbal, zaujíma ma aj mnoho iných vecí. Viem, že počítač je strašný žráč času. Keby som ho nemal, mal by som omnoho viac času na učenie. Ale či by som sa aj učil, to asi nie, lebo sa mi nechce," úprimne analyzuje.
Otec jeho záľubou nadšený nie je. Víta síce, že syn je počítačovo zbehlý, ale zdá sa mu, že ho za "bedňou" vidí pridlho, hlavne v porovnaní s časom, ktorý venuje školským povinnostiam. Keď nepomohlo dohováranie, rozhodol sa vec riešiť radikálne. Vzal nožničky a odstrihol šnúru od internetu. Pokoj bol len niekoľko dní, kým si Peťo neporadil.
Za pozitívne v online komunikácii považuje Peter fakt, že si našiel kamarátov v zahraničí. Takto sa pravidelne rozpráva s chlapcom z Tuniska, dvoma Američanmi i Alžírčanom. "Týmto spôsobom sa precvičujem a zlepšujem v angličtine. Dohovorím sa bez problémov. V kontakte s cudzincami sa dozviem mnoho vecí, ktoré ma zaujímajú."
Podľa Petra je četovanie najlepším prostriedkom na zoznámenie s dievčatami. Komunikácia cez net je vraj s babami omnoho lepšia ako "naživo". "Úplne inak sa dievča so mnou rozpráva cez čet, ako na ´stretku´ pred Aidou. Je to také citovejšie, povie viac, o sebe, o súkromí. V skutočnosti by to tak nešlo." Na nete to skúšal aj so staršími, skúsenejšími. Pridal si niekoľko rôčkov naviac a už to šlo... "Písal som si aj s 24-ročnou. Najprv sa ma pýtala, koľko mám rokov, keď som napísal, že viac, prezradila, že aj ona má viac ako pôvodne uvádzala," smeje sa Peťo.
K všeobecným četovacím skúsenostiam patrí aj vystreliť si z niekoho. Aj týmto spôsobom sa už Peter párkrát pobavil, ale takéto srandičky ho už prešli. Psychicky narušených ľudí na nete sa nebojí. "Na čete je takých plno. Ozývajú sa a potom zachádzajú do intímnych detailov. Vtedy už viem s kým mám tu česť..."
A. BOŽINOVSKÁ
Autor: Premiéra Luskáčika
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
