Pomýlení vymáhači skončili za mrežami
Všetci sme omylní. Nikto nie je výnimka. V dnešnom prípade to boli vymáhači. Ide o istý druh podnikateľov, ktorých remeslo vzniklo a mimoriadne sa mu začalo dariť po revolúci v roku 1989. Medzi nich patrili aj hlavní aktéri dnešného prípadu. Od istého klienta raz dostali objednávku a v nej základné údaje: meno, adresu a dlžnú sumu. Urobili však chybu. Večer, kedy predpokladali, že bude dlžník doma, si splietli dva vchody. Namiesto do päťky vošli do trojky. Ak by natrafili na toho správneho, možno by dlžobu vyrovnal a bol by ticho. Náhradník, ktorý o ničom nevedel, celkom pochopiteľne, kontaktoval políciu...
Rodina Petra H. patrila medzi smoliarské typy. Najprv prišla o prácu manželka, o pol roka aj manžel. Na krku mali dve deti a teda sa museli poriadne uskromniť, aby to hlavne tie pocítili čo najmenej. A odrazu toto. V jeden pozdný decembrový podvečer im "spríjemnili" život tri holohlavé hory mäsa, o akých dovtedy iba čítali či počuli z rozprávania.
Pani Gabriela bola v ten večer sama doma s 5-ročným synom. Manžel Peter sa mal každú chvíľu vrátiť s 9-ročnou dcérou, po ktorú šiel na volejbalový tréning. "Niekto zaklopal na dvere a ja som si myslela, že manžel zabudol kľúče," opísala svoj hororový zážitok pani bytu. "Ani som sa nepozrela cez kukátko, rovno som otvorila. Kým som si uvedomila, kto to je, len ma niekto vtlačil dnu a zreval, aby som bola ticho, lebo inak prídem o zuby. Bola som v takom šoku, že som sa nezmohla ani na slovo. Iba som cítila, že mi čosi kovové priložili na krk."
Syn, ktorý kvôli hurhaju na chodne vybehol z izby, sa troch goríl, z ktorých jedna držala jeho matke nôž pod krkom, tak preľakol, že sa okamžite pocikal. Tí votrelci ho hneď odviedli späť do izby, posadili na stoličku a priviazali. Rozklepaná bola aj pani Gabriela. Nechápala, čo sa deje a hoci jej čosi našepkávalo, že lepšie bude tých troch zbytočnými otázkami nedráždiť, našla odvahu a začala vyzvedať. "Dostala som facku a odpoveď, že pýtať sa budú oni. Kým ma jeden držal, tí dvaja prešli celým bytom a keď nikoho nenašli, vrátili sa. Ten vyšší z nich sa opýtal, kde mám muža. Klamala som, že neviem a že neviem ani to, kedy príde." Cigániť však nemalo cenu. O niekoľko sekúnd zaštrkotal v zámke kľúč. To sa pán Peter vrátil domov a pokúšal sa otvoriť dvere. Zvnútra však bol iný kľúč, ktorý tam pred tým pootočil jeden z "návštevníkov".
"Keď sa predo mnou otvorili dvere, kým som sa spamätal, vyrazila z nich ruka a vtiahla ma dnu," spomína pán Peter. Jeho dcéra mala reflexy rýchlejšie, lebo sa okamžite otočila a rozbehla preč. Kupodivu, tí votrelci boli nielen svalnatí, ale aj rýchli. Teda aspoň ten jeden, ktorý sa za ňou rozbehol. Stačili mu dve poschodia, aby Janu dobehol a s dlaňou na ústach privliekol späť. Samozrejme, skončila poviazaná vedľa brata na druhej stoličke...
"Kým Janu odviedol jeden z nich do izby a ten druhý stále držal manželku, ja som dostal takú ranu do zubov, že som skoro omdlel," pokračuje pán Peter. Pýtať sa prečo, nemusel. "Ten, čo ma udrel, povedal, že som na nejaké faktúry prevzal od muža, ktorého meno som nezachytil, nejaký tovar. Vraj za 150 tisíc. Nezaplatil som a oni to teraz prišli zinkasovať. A chceli odo mňa aj môj živnostenský list." Samozrejme, pán Peter žiadny tovar neprebral a živnostenský list nemal, lebo nikdy nepodnikal. Tí traja to však nechceli nieln pochopiť, no ani počuť. "Vysvetľoval som im, že som nikdy nepodnikal a žijeme iba z podpory, no nedalo sa s nimi rozprávať. Ten jeden ma stále mlátil a druhý chodil po byte." Manželku medzitým vtlačili do kresla a jej strážca dbal na to, aby v ňom zostala...
"Keď som pochopil, že bez peňazí neodídu, povedal som im, že ich vyberiem z účtu. Ale až zajtra, lebo dnes už je banka zatvorená," opísal pán Peter taktiku, s akou sa pokúsil dostať votrelcov z bytu. Samozrejme, na účte nemal ani fuka, no mohlo to zabrať. Podobného názoru bola i pani Gabriela, ktorá bola celá nervózna z toho, čo robia jej deti. A keby vedela, že sú poviazané, bola by nervózna ešte viac. "Napokon sme sa dohodli, že tie peniaze im zajtra dám, no už 200 tisíc. Nazvali to úroky z omeškania." Pán Peter aj tak súhlasil a bol by privolil aj na pol milióna. Iné mu nezostávalo, keď sa ich chcel zbaviť. Než konečne odišli, jeden z nich ešte prekutral zásuvky. Odišiel sklamaný...
Pár minút ešte počkal, potom sa pán Peter obliekol a zamieril na políciu. Tam všetko "vysypal" a na druhý deň ráno sa oboznámil s plánom, ktorý policajti pripravili. Všetko klaplo ako malo. Z tria síce prišlo iba duo, no ani to sa z kufríka dlho netešilo. Len čo s ním urobili pár krokov, vynorili sa kukláči a za 10 sekúnd bolo po akcii. Tí dvaja potom radi prezradili aj meno komplica, ktorého si kriminálka vyzdvihla doma. Mimochodom, celá partia bola z mesta, vzdialeného asi 50 km od miesta bydliska pána Petra.
Okresný súd najprv vymeral triu vymáhačov iba podmienky. Prokurátor sa odvolal a krajský súd mu dal za pravdu. Traja muži vo veku od 25 do 29 rokov dostali po dva roky natvrdo...
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
