Slzy síce pomaly vysychajú, ale bolesť tu stále ostane
Naše mesto si každoročne pripomína 19. január ako deň oslobodenia Košíc Sovietskou armádou. Od minulého roku sa tento deň nepriamo zapísal do histórie mesta i čiernymi písmenami. Vojenské lietadlo Antonov 24 s cieľom pristátia na košickom letisku, na palube ktorého sa viezlo 43 príslušníkov Ozbrojených síl SR pôsobiacich na misii v Kosove, na určenú letištnú dráhu nezosadlo. Zrútilo sa medzi maďarským mestom Gönc a dedinkou Telkibánya.
Z kosovskej Prištiny v ten osudný štvrtok štartovali dve lietadlá. Prvé s 29 pasažiermi na košickom letisku bez problémov pristálo. Druhé sa odlepilo od letištnej dráhy v Prištine o štvrť na šesť podvečer.
Približne o pol ôsmej večer zazvonil Michaele Farkašovej, manželke jedného z vracajúcich sa vojakov, mobilný telefón. Hoci silne rozrušený, no spoznala hlas manžela Martina. Povedal jej, že má zalarmovať políciu a záchranárov, lebo ich lietadlo sa niekde v lese zrútilo. Stihol tiež dodať, že on je živý, ale dokrvavený a ... a spojenie sa prerušilo. Spätne sa už M. Farkašová manžela nedovolala.
Okamžite sa rozbehla pátracia akcia. Prvotné informácie o príčinách neopísateľnej tragédie hovorili o tom, že lietadlo v neobývanej zalesnenej oblasti narazilo do kopca vysokého asi 800 metrov. Katastrofa sa stala 10 kilometrov od slovenských hraníc, 25 km od Košíc a 3 km od najbližšej dedinky Hejce. Maďarské stredisko riadiace vzdušnú premávku ho stratilo z obrazovky radaru približne o 19.30 h, kedy sa údajne začalo pripravovať na pristátie na košickom letisku. Ale 28 vojakov, 7 pomocných síl a 8 členov posádky, väčšinou z trebišovského regiónu, na miesto určenia nedoletelo. Slovami neopísateľnú tragédiu prežil jediný - Martin Farkaš.
Slovensko plakalo a ešte dlho plakať bude. Rozlúčka v prešovskej Mestskej hale nenechala ľahostajným nikoho z tých, čo na ňu prišli osobne. Ani z tých, čo túto smutnú udalosť v slovenských dejinách sledovali na televíznej obrazovke. Plač, náreky, prosby o odpustenie i posledné zbohom budú dlho znieť. Po obetiach ostalo 37 sirôt a pri manželkách prázdne miesta.
Na vyšetrenie príčin havárie bolo zostavených niekoľko komisií. Jeden z pôvodných možných dôvodov - zlyhanie techniky - sa po odborných expertízach nepotvrdili. Posledné, oficiálne vyjadrenie vyšetrovacej komisie hovorí, zlyhal ľudský faktor. Tí, ktorí na palube lietadla boli, si tajomstvo, čo sa udialo, ako, prečo, zobrali so sebou tam, odkiaľ niet návratu. Po okolí od miesta havárie sa medzi troskami lietadla našli osobné veci, doklady, mobilné telefóny ešte niekoľko dní po tragédii. I keď sa slovenskí vojaci, ktorí tam boli vyslaní, snažili pozbierať úplne všetko. Vrátane každej časti lietadla i čiernych skriniek. Zima, sneh a zle prístupný terén na prvýkrát neumožnili všetko pozbierať. Tak mnoho vecí, možno aj skutočne osobných, skončilo v rukách neznámych zberateľov...
Maďarskí obyvatelia ako prejav spolupatričnosti, solidarity a smútku dali slovenským vojakom postaviť pomník, ktorý v lese, kam dopadlo lietadlo AN 24, už stojí. Pri tom našom, i keď bol návrh sochy padnutého anjela schválený ešte v polovici minulého roka, došlo k administratívnym prieťahom. A tak ani na prvé výročie tejto nebývalej katastrofy a na pamiatku 42 obetiam nebude včas odhalený.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
