S MUDr. Petrom Urdzíkom hovoríme o možných defektoch
v panvovom dne, ktoré môžu trápiť ženy po štyridsiatke
Sieťkovanie je moderná metóda, ktorá nenarúša pohlavný život
Žena prežíva počas života niekoľko období. K tým menej príjemným sa radí menopauza, počas ktorej sa môžu prejaviť viaceré ochorenia. Patria k nim i rôzne defekty v panvovom dne. O čo konkrétne ide a ako sa dá ženám s týmto typom ochorenia pomôcť, sa rozprávame s MUDr. Petrom Urdzíkom.
MUDr. Urdzík pracuje ako odborný asistent na II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Fakultnej nemocnice L. Pasteura a zároveň vedie urogynekologickú poradňu. Prichádza teda do styku s problémami žien nielen v období, keď sú mladé a chystajú sa dať život novému životu, ale aj s ťažkosťami nastupujúcimi zvyčajne po 40. roku ich veku.
"Defekty v panvovom dne sa zvyčajne začínajú objavovať s nástupom menopauzy (môžu aj skôr). Nedostatočnosť podporného a závesného aparátu ženy má za následok zostup až predpadnutie pošvových stien, ktorý býva obvykle spojený so zostupom až predpadnutím maternice." Jedným z rizikových faktorov, že dôjde k predpadnutiu, býva podľa MUDr. Urdzíka pôrod dieťaťa s hmotnosťou nad 4000 gramov, resp. klieštový pôrod. Do tejto ohrozenej skupiny patria aj ženy, ktoré pracujú manuálne, a teda musia často dvíhať rôzne bremená. Zvýšenú predispozíciu majú tiež ženy s tzv. nadmernou ohybnosťou v kĺboch a väzivách.
Nedostatočnosť podporného a závesného aparátu v prednej časti močovopohlavnej platne spôsobuje aj pokles močového mechúra, niekedy aj močovej trubice - ktorá sa ešte zvýrazní pri použití brušného lisu, teda pri kašli, smiechu, dvíhaní bremien, vstávaní. Nadmerná pohyblivosť močovej rúry môže byť u žien aj príčinou inkontinencie, teda úniku moču." Nedostatočnosť v zadnej časti panvového dna má za následok ochabnutie hrádze a zostup až predpadnutie zadnej pošvovej steny, niekedy aj s kľučkami čreva. "Ochabnutie podporného a závesného aparátu zároveň, spôsobuje zostup až predpadnutie maternice. Ak močový mechúr predpadáva až pred vonkajší genitál, môže nastať situácia, že žena netrpí únikom moču, ale naopak, nevie sa vymočiť a musí byť cievkovaná. Je to preto, lebo predpadnutím močového mechúra sa močová rúra zalomí a spontánne močenie nie je možné."
Pozitívom je, že sa tieto ochorenia dajú liečiť. K štandardným operačným výkonom odstránenia zostupov pohlavných orgánov patria pošvové plastiky a vaginálna hysterektómia, teda odstránenie maternice. "U mladších žien sa pri zostupoch maternice robia jej závesy na prednú brušnú stenu, do fascie priamych brušných svalov a podobne. U ženy, ktorá trpela aj inkontinenciou moču, sa pridal záves prechodu močového mechúra do močovej rúry k lonovej kosti." Nevýhodou klasických operačných techník je, že až v 50 percentách dôjde do 5 rokov k recidíve, čiže obnove ochorenia. V prípade závesu maternice sa u mladších žien mohli vyskytovať bolesti pri pohlavnom styku a pri močení, pretože došlo k zmene uhla pošvy.
V súčasnosti je jedným z najmodernejších spôsobov liečby zostupov, resp. predpadnutí pohlavných orgánov zavedenie syntetického materiálu, ktorý nahradí nedostatočný alebo poškodený závesný a podporný aparát. Napriek tomu, že diskusia o najvhodnejšom operačnom postupe riešenia defektov panvového dna stále pokračuje, už dnes je jasné, že použitie syntetického materiálu je veľký krok vpred. "Skrátene sa tomuto materiálu hovorí sieťky, pretože svojím vzhľadom ich skutočne pripomínajú. Sieťka sa vkladá medzi dve anatomické štruktúry a obrazne povedané postupným prerastaním väziva do jej otvorov fixuje okolité orgány, čím nahrádza defektné tkanivo. Zároveň musí mať sieťka malú tzv. reziduálnu pamäť, teda sa musí vedieť prispôsobiť zaobleniu orgánov a anatomických štruktúr." Dôležité je podľa MUDr. Urdzíka to, aby mal materiál nízke percento odvrhnutia, teda neprijatia materiálu organizmom ženy. Optimálne číslo by bolo 0 percent, ideálne sa pohybuje okolo 3 percent.
"Maternica alebo iný orgán, ktorý pacientke predpadne, sa k tejto sieťke fixuje nevstrebateľným stehom. Následne sieťka ´obrastie´ väzivom, a tým ich bude fixovať v požadovanej polohe a na požadovanom anatomickom mieste." Ak sa na maternici nevyskytujú žiadne ďalšie ochorenia, je možné ju takýmto spôsobom zachovať aj pri jej úplnom predpadnutí. Nemusí sa zmeniť ani uhol pošvy, takže ani sexuálny život ženy nie je narušený. "Tento operačný výkon môžu robiť iba lekári, ktorí absolvovali školenie na akreditovanom pracovisku v zahraničí, nakoľko operačný výkon vyžaduje rozsiahle znalosti topografie panvového dna a vysokú manuálnu zručnosť pri zavádzaní. Ja som držiteľom tohto certifikátu," uviedol MUDr. Urdzík.
Nevýhodou sieťkovania je cena výkonu, lebo, čo je dobré, je aj drahé a žiadna zdravotná poisťovňa tento zákrok zatiaľ plne nehradí. Pri vysokom stupni defektu a pri použití najmodernejšej sieťky sa cena pohybuje spolu s materiálom do 40-tisíc Sk. Ak je defekt menší, cena klesá.
Prvá a vekovo najstaršia pacientka sa má po zákroku výborne a netrápia ju žiadne problémy
Než príde na rad operácia, skúste posilovanie svalstva
Na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a FNLP, ako uviedol jej prednosta prof. Alexander Ostró, ako prví na Slovensku riešili úplné predpadnutie pošvy, po predchádzajúcom odstránení maternice, zavesením pošvy pomocou syntetického materiálu Prolift total.
"Pacientke bola pred 10 rokmi kvôli myómom klasickou metódou odobratá maternica. V priebehu rokov došlo u nej k postupnému poklesu až predpadnutiu pošvy pred vonkajšie genitálie. I v jej prípade sa potvrdilo, že približne 15 % z komplikácií, ktoré po odobratí maternice môžu vzniknúť, predstavuje práve predpadnutie pošvy," rozhovoril sa prof. A. Ostró o konkrétnom prípade. "Pošva sa stále viac a viac prepadávala, a tak sme sa so súhlasom 67-ročnej pacienty rozhodli pred rokom o voperovanie sieťky." Pred pár dňami, keď bola na kontrole, vyšetrenie potvrdilo, že všetko je úplne v poriadku. Pošva je na svojom mieste, sieťka ju výborne drží.
Ako pri každom operačnom zákroku, ani pri použití sieťky nemusí byť všetko stopercentne ideálne. Určité komplikácie, či už peroperačné, včasné pooperačné či neskoré pooperačné, môžu nastať. Peroperačné sa môžu vyskytnúť preto, lebo materiál sa zavádza čiastočne naslepo, pomocou ihiel, čiže lekár sa orientuje o správnomm priebehu operácie často len hmatom. "Pokiaľ však postup stanovený výrobcom presne dodrží, takže k prevŕtaniu sieťky či jej roztrhnutiu nedôjde, nič by sa nemalo stať. Ak by sa počas zákroku poranil močový mechúr, zavedie sa cievka a do 5-10 dní sa sám zacelí. Pri operačnom zákroku môže dôjsť k poraneniu väčších ciev, čo však predstavuje len jednotlivé prípady na niekoľko tisíc operácií." Pri včasných pooperačných komplikáciach by mohlo ísť najskôr o krvácanie alebo zápal, ktorý sa zvyčajne zvládne pomocou antibiotickej liečby. Riziká pri operáciach pomocou syntetických materiálov sú teda minimálne, zato pomoc žene maximálna.
"Najstaršia pacientka, ako som už spomenul, má sieťku viac ako rok, najmladšia tri mesiace. A ich vek? Od 45 do 67 rokov. Defekty v panve, ktoré žiadajú operačný zákrok, sa zvyknú prejavovať až po päťdesiatke, resp. tesne pred ňou. Je to tým, že vtedy sa žena dostáva do obdobia menopauzy." Počas menopauzy, ako pokračoval prednosta kliniky, sa znižuje množstvo hormónov, najmä estrogénov. Tým sa znižuje i tonus svalstva, teda väzivových štruktúr. Hrúbka sliznice močovej rúry, ktorá tiež má receptory na estrogény, sa v období menopauzy zníži asi o tretinu. A tak, čím je obrazne povedané rúrka širšia, tým je väčšie riziko, že ňou pretečie viac vody. "Ak dôjde k poklesu alebo predpadnutiu vnútorného genitálu u vekovo mladšej skupiny žien, aj im vieme pomocou sieťky pomôcť. Sieťka sa totiž dá voperovať aj žene, ktorá by ešte chcela mať dieťa. Jej tehotnosť to neovplyvní, rizikom je len to, že sa efekt operácie môže po pôrode, najmä ak bol spontánny a dieťa veľké, ´stratiť´."
Skôr ako by sa žena s menším defektom mala dostať na operačný stôl, lekári jej doporučujú posilňovať svalstvo panvového dna. "Pomôcť to môže najmä ženám v prvom stupni, teda, ak im moč uniká pri smiechu alebo kašli. V takomto prípade je až 80-percentná šanca ústupu ťažkostí. Sval je sval. Podobne ako kulturista dokáže pravidelným cvičením zvýšiť objem svalovej hmoty, tak aj žena, ktorá bude cvičiť svalstvo panvového dna, zvýši jeho objem," radí prof. Alexander Ostró.
Počas antropologického vývoja ženy sa zmenila aj funkcia panvového dna
Zo štyroch typov sieťok, je ideálna monofilamentná
Počas antropologického vývoja došlo k zmene funkcie svalstva panvového dna. Kdesi tam sú aj začiatky príčin problémov, najmä s predpadávaním orgánov, ktorým ženy môžu trpieť. Kým cicavce chodia štvornožky a tonus ich svalstva panvového dna je aktívny, človek sa vývojom vzpriamil. Tým sa muselo i svalstvo panvového dna z aktívneho tonusu zmeniť na trvalý. Naviac, žena si musela, napriek spôsobu pohybu a zmene polohy panvy, zachovať schopnosť spontánneho pôrodu. Teda, tak ako bola predtým v polohe vodorovnej a teraz vo zvislej, jej svalstvo musí byť také, aby dokázalo zadržať orgány v dutine brušnej, a súčasne ich mať pri klasickom pôrode roztiahnuteľné. Nuž, a práve toto všetko zvyšuje možnosť poranenia a znižuje odolnosť panvového dna.
I preto sa niektoré ženy musia časom podrobiť operáciam. Pri klasických, teda pošvových plastikách, je v súčasnosti až 50-percentné riziko, že sa do 5 rokov ťažkosti u zoperovaných žien vrátia. Iná je situácia pri použití syntetického materiálu, ktorý patrí k modernej metóde liečby defektov panvového dna. Aby sa riziko odvrhnutia voperovanej sieťky minimalizovalo, materiál musí spĺňať isté podmienky. K základnému deleniu materiálov - sieťok patrí ich rozdelenie podľa poróznosti, čiže veľkosti štrbín. Sieťky môžu byť: I. typ - makroporézna monofilamentná, II. typ - mikroporézna, III. typ - makroporézna multifilamentná a IV. typ - submikrónová.
Ideálna je taká sieťka, ktorá je monofilamentná, teda vlákno, z ktorej je vyrobená, je jednoduché, nepletené. A nech nech je makroporézna, čiže jej oká majú veľkosť viac ako 75 mikrónov. Túto podmienku spĺna I. typ sieťky, ktorý sa používa i na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike LF UPJŠ a FNLP.
Pokiaľ by to bol iný druh sieťky, už by vzniklo riziko zápalu. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal, majú rozmer 1 mikrón, takže cez sieťku s rozmermi povedzme 10 mikrónov ľahko preniknú. Bunky, ktoré sú schopné ich zničiť, majú však veľkosť okolo 15-20 mikrónov, takže sa cez oká sieťky nedostanú a nemôžu proti baktériam bojovať.
Nevhodná je aj mikroporézna sieťka, ktorá má menej ako 10 mikrónov. Podobne menej vhodným je III. typ. Hoci je táto sieťka makroporézna, vlákno, z ktorého je vyrobená, je spletené z viacerých, takže je tu vyššie riziko zachytenia infekcie a nižšia fikácia k okolitým štruktúram. Štvrtým typom je submikrónová, ktorá je najmenej vhodná, pretože jej oká sú všelijako prepletené.
Stranu pripravila: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
