árie z nesmrteľných opier Aida, Tosca, Bohéma či Trubadúr, ale aj vynikajúci interpreti - Iveta Matyášová (soprán), Michal Lehotský (tenor) a Marián Lukáč (barytón). Koncert bude dirigovať Marián Vach. Zaujímavosťou pritom je, že všetci speváci i dirigent istý čas pôsobili na doskách Štátneho divadla Košice. M. Lehotský bol tri roky aj v stálom angažmán SND, teraz je na voľnej nohe. Počas svojej kariéry sa predstavil vo významných operných domoch ako Štátna opera Praha, Deutsche Oper Berlin či Staatsoper Wien. O koncerte i o tom, čo ho čaká v najbližšom období, sme sa krátko porozprávali po včerajšej skúške v Dome umenia.
Na dnešnom koncerte sa predstavíte s kolegami, ktorí rovnako ako vy spojili časť svojho profesionálneho života s doskami Štátneho divadla Košice. Je to náhoda?
- Je to náhoda i šťastie v tom, že sa s pánom Vachom, Ivetou i Mariánom sporadicky, no plánovane stretávame na rôznych koncertoch a predstaveniach. Táto aktivita vychádza prevažne od pána dirigenta a ja sa z nej veľmi teším, pretože sa nám vynikajúco spolupracuje.
Bude dnešný koncert nadlho jediným vaším kontaktom s košickým publikom?
- Do Košíc sa určite chcem vracať, len sa musia nájsť termíny, ktoré by mi vyhovovali. Mám s pánom Dvorským rokovania a myslím, že sa nám podarí dohodnúť tak, aby som sa aspoň dvakrát v sezóne mohol v Košiciach predstaviť. V uplynulých rokoch to bolo ťažšie preto, že som bol v stálom angažmán v Bratislave, kde sa mi za tri roky podarilo zrealizovať pätnásť rolí, čo je dosť. Zároveň som neprestal chodiť do Prahy a začal som chodiť viac do sveta.
Verdiho a Pucciniho opery patria k poslucháčsky mimoriadne obľúbeným. Majú rovnaký status aj u vás?
- Verdi zastupuje asi polovicu celej mojej práce. No začal som dosť vystupovať aj v Janáčkových dielach a fascinuje ma francúzska opera. Rád by som "ochutnal" aj Hoffmanove rozprávky a túžim sa ešte dostať k Donizettimu a Bellinimu. Je toho dosť veľa, čo sa mi páči. Hudba ma fascinuje a je mnoho nádherných diel. Verím dokonca, že sa v živote stretnem ešte aj s niečím, čo vôbec nepoznám a budem z toho nadšený.
V čom tkvie čaro koncertného predvedenia árií?
- Je to ako ohňostroj, ktorý by mal žiariť, svietiť, všetci by sme na ňom mali byť veselí a usmiati. Je to totiž radostná udalosť.
Je však pre operného speváka opera lákavejšia?
- Pre mňa osobne je dôležitá vyváženosť. Robím koncerty árií, spievam oratoriálne diela a veľmi rád robím operu. No mám rád pestrosť, možnosť robiť to i ono. Aj keď gro, samozrejme, spočíva v opere.
Je pestrosť dôvodom, prečo ste stále angažmán vymenili za povolanie umelca na voľnej nohe?
- Súvisí to zrejme s mojím naturelom...
A s tým, že ste boli v SND príliš vyťažený? Pätnásť titulov za tri roky je naozaj dosť veľa...
- Za ostatné tri roky som okrem predstavení v SND absolvoval tri zájazdy do Japonska, vystupoval som vo viedenskej Štátnej opere, v Deutsche Oper v Berlíne, v Štátnej opere v Prahe, v Kráľovskej liverpoolskej filharmónii a ťažko sa hľadala rovnováha medzi tým, že sa túžim venovať svojej rodine i spevu. Navyše, spev je pre mňa vyjadrením emócie, ktorú môžem dobre vyjadriť, len keď som odpočinutý. Interpret, ktorý je unavený z vystupovania, to je niečo príšerné.
Čo vás teda čaká v najbližšom období?
- Je toho dosť v tom, že som si ešte celkom ani nevybral. Viem, že by som mal spievať v Taliansku, v Japonsku, Nemecku, v Rakúsku, Španielsku a možno aj inde. Ale limitujem to tým, že by som si chcel udržať nejaké brehy. Nemal by som mať priveľa vystúpení mesačne. Maximálne päť, šesť. Aj to je pre mňa zmena, lebo doposiaľ som účinkoval aj dvanásťkrát mesačne, čo sa mi dlhodobo zdá priveľa. Budem sa snažiť ustrážiť si to tak, aby som nepresiahol šesť predstavení mesačne. Kvôli rodine i kvôli umeniu. Aby som bol v optimálnej forme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
