Korzár logo Korzár Košice

Slávne medvedie pätorčatá z košickej zoo oslávili včera svoje piate narodeniny

Ošetrovatelia musia obchádzať areál, či sa chlpáči nepripravujú na útekVčera popoludní známe košické medvedie pätorčatá, ktoré žijú v zoologickej

Ošetrovatelia musia obchádzať areál, či sa chlpáči nepripravujú na útek

Včera popoludní známe košické medvedie pätorčatá, ktoré žijú v zoologickej záhrade v Kavečanoch, "sfukovali" na narodeninovej torte päť sviečok. Pred pár dňami, 6. januára, totiž uplynulo 5 rokov, čo sa v košickej zoo mame Mati a otcovi Kubovi tento päťlístok narodil. To, že sa okolo nich pozbieralo hneď niekoľko pätiek, macov "nevzrušovalo." Nerušili ich ani hostia, čo im prišli k sviatku poblahoželať. Na torte si labužnícky pochutnali a nikomu z nej nedali.

SkryťVypnúť reklamu

"Sladkosti, vrátane perníkov a medu, medvede milujú, Sú mlsné, a ak by bol cukor hoci na špagetách, aj tie by zjedli," pousmial sa riaditeľ zoo Ing. Štefan Kollár pri opise toho, akí sú oslávenci "na sladké." Všetkého, čiže i cukroviniek, však veľa škodí. Preto bola oslava povinne doplnená ovocím a zeleninou.

Medvieďatá sú od narodenia a zapísania do Guinnessovej knihy rekordov stredobodom záujmu návštevníkov. Veď už ich zrod je zaujímavý. Bývalý riaditeľ zoo Ing. Karol Seman, CSc. bol práve na obchôdzke areálu, keď mu volal ošetrovateľ Milan Lorinc, že v medvedinci sa niečo deje. "Čakal som, že budem riešiť konflit s nedisciplinovaným návštevníkom," zaspomínal K. Seman. Namiesto toho som počul plač. Vytušil som, že to nemôže byť nič iné, len medvedíci. Šok bol o to väčší, že medvedí otec bol vykastrovaný. Nevedeli sme, koľko je mláďat, lebo medvedica ich skrývala pred nami, aj pred otcom - samcom, ktorý mal úsilie ich zabiť. Najprv sme teda museli oddeliť samca. Potom sme pridali medvedici slamu na lôžko. To, že medvieďat je päť, sa definitívne potvrdilo, keď sme tri odobrali a ošetrovateľ Vlado Zmuda ich zobral k sebe domov. Dôvod bol prostý - medvedia mama mala len dva cecky..."

SkryťVypnúť reklamu

Menší ako

plyšové hračky

Na prevoz medvedíkov stačila V. Zmudovi škatuľa, lebo neboli ani také veľké ako plyšové hračky. Vlado vtedy mamu Martu, keďže bola akurát na liečení, len telefonicky šokoval správou, že majú doma medvede. Nepovedal aké veľké a že sú to len chlpaté guľky, čo sa vmestia do dlane.

I keď veterinár vyhlásil, že najmenší maco možno neprežije, M. Zmudová sa o neho po návrate z liečenia začala fantasticky starať. Vlado si vzal do parády slečnu - Cindy a jeho otec sa stal "otcom" Jogiho". Od prvej chvíle sa každé mláďa motalo iba pri tom svojom "rodičovi." Stačilo na ne zatlieskať, čo bol signál - ide sa jesť, a už sa ponáhľali. Samozrejme, každý k tomu svojmu.

Najprv dostávali cez cumlík vo fľašiach sunar. Naraz ich však museli mať Zmudovci pripravených niekoľko, lebo hoci boli macovia malí, hlad mali medveďoveľký. Zaujímavé je, že hoci fliaš sa pri kŕmení rozbilo dosť, cumlíky macovia nerozhrýzli. Neskôr im do jedálnička pridali krupicu, postupne zahustenú mrkvou a medom. Sprvu ju jedli z fľaše, neskôr sa naučili na lyžičku. Na jedno kŕmenie padol 12-litrový hrniec kaše. Po jedle nasledovalo odgrgnutie a spánok. Niekedy sa uložili spať s cumlíkom, občas stačilo súrodencovo ucho. Keď boli úplne malí a hľadali mamu, musel si Vlado ľahnúť na zem, aby sa k nemu pritúlili. Vtedy hneď prestali "plakať".

SkryťVypnúť reklamu

Medvedíky, keď sa dostali k Zmudovcom, mali hmotnosť od necelého poldruha kila do 2,70 kg. Čím viac rástli, tým to boli väčší lapaji. Veľmi skoro objavili aj také miesta, kam chodiť nemali. Napríklad skúšali loziť na stromy. I keď prvý týždeň ich pokusy končili na zemi, stačilo pár tréningov a boli na najvyššom konári. Najmä Bubu bol vo vystrájaní lapaj. Zmudovcom vytrhol zo zeme egrešový krík, spolu s ostatnými zas poobhrýzal kôru stromov.

Na nejaký čas sa k Zmudovcom dostali i ďalší dvaja zo súrodeneckého päťlístka. Hoci boli vykrmovaní "iba" materským mliekom, boli väčší. Trojka zas bola podstatne živšia, obratnejšia, aj priateľskejšia. S macami zo zoo sa Zmudovcom natoľko skamarátiť nepodarilo. Rozdiel vo "výchove" bol evidentný.

Keď sa tri medvedíky po vyše troch mesiacoch vrátili do zoo, priemerne mali 40 kíl. I to potvrdzuje, že sa z nich vykľuli riadni macovia. Vždy to však boli hlavne tí traja "zmudovskí", ktorí vynikali hravosťou. Stvárali doslova cirkusové prvky, nad ktorými sa najmä detskí návštevníci zoo dobre zabávali.

Macovia však boli na seba aj žiarliví a keď sa stalo, že Vlado Zmuda, ktorý sa potom o nich aj v zoo staral, sa o málinko viac venoval Bubovi, žiarlivá Cindy to napríklad vyriešila jednoznačne. Dala ošetrovateľovi poriadne medvedie zaucho. Vtedy však, čo je pre Zmudovcov doteraz nepochopiteľné, ju ostatné medvede doslova tlačili preč, aby Vlado mohol vyjsť z ohrady.

Vedia sa pobiť

a kradnúť si jedlo

Spolu s V. Zmudom sa najprv ako jeden z ošetrovateľov a teraz ako takmer hlavný stará o medvede Milan Lorinc. Okrem neho ich majú striedavo na starosti Ján Suja a Marián Kundrát. Pri našej návšteve mal "medvediu" službu práve M. Lorinc, ktorý so šelmami pracuje 7 rokov a s medveďmi zažil kopu príhod. Zvláštny je podľa neho napríklad spôsob, ako si "vyznávajú lásku". Je ručný a stručný. I my sme boli svedkami toho, že jeden brat z ničoho nič rafol druhého. Rana to bola silná, lebo Balu si až na zadok sadol a začudovane po bratovi pozeral, čo sa mu stalo a prečo ho mláti, veď mu nič nezobral.

"To, že si kradnú jedlo, je medzi nimi normálne. Keď im ho prichystám a rozložím ho na päť kôpok, najprv sa každý postaví k jednej. Zväčša k tej, ktorá je mu najbližšia a najsympatickejšia, i keď všetky majú úplne rovnaké zloženie. Po chvíľke si kôpky pomenia tým, že jeden odoženie druhého od tej jeho a postaví sa k inej. Ukrátený sa presunie k bratovej či sestrinej kôpke a stravovací kolotoč je na svete," popisoval ošetrovateľ, ako "bratsky" sa k sebe macovia správajú.

Kým boli malí, ošetrovatelia s nimi chodili po zoo a venčili ich priviazaných na vodítkach. Dnes si musia od nich držať odstup, lebo sa z malých ihravých mackov stali medvediská, ktoré v sebe nezaprú, že sú dravce. "Možno povahu zdedili po mame Mati, ktorá by bola bez zaváhania schopná po mne čapnúť. I keď vie, že elektrický ohradník, ktorý delí medvede od návštevníkov, by ju ´kopol´.

Ohradník medveďom po nasťahovaní sa do medvedinca dlho nedal pokoja. Keď sa raz na ňom objavila červená fólia, chrániaca 380-voltový kábel pred dažďom, pustili sa do "kopania," akoby chceli drôt dostať zo zeme. Keďže bol pod prúdom, čím hrali na nervy technikom i ošetrovateľom, tí museli dať do vykopaných rýh lomový kameň. Aj ten však medvede vyhádzali. Nakoniec teda prišiel k slovu betón, proti ktorému sú už bezmocní.

Zadok vonku,

hlavu v tme

"Teraz sa k drôtom, keďže vedia, že od nich môžu dostať ´pecku´, priblížia maximálne na 20 cm. Ak by som tak blízko, ale na opačnej strane stál ja, Matina laba mi ma dočiahla. A potom ratuj dušu na doline...," žartoval M. Lorinc. Medvede má rád, no ich potravou by sa nechcel stať. "´Leháro´ život im však závidím. Od rána do večera sa len tmolia, vylihujú, vyhrabujú korienky, hrajú sa, leňošia, doslova sa nudia. A robia neplechu. Radi vyhrabujú v zemine ´bunkre´, kam by sa uložili spať. Hoci v zajatí nespia, genetické zvyky, napríklad kopanie nory, majú zakódované."

Jedna z takýchto dier je dlhá skoro 5 metrov. Všetci by sa do nej síce nevtrepali, ale medveď, ako spomenul riaditeľ zoo Ing. Kollár, je svojím spôsobom zvláštny tvor. "Stačí mu, že v tme, teda v nore, má hlavu. Zadok mu môže trčať vonku. Ešte v tomto roku, ak sa podarí, radi by sme im vo svahu urobili betónové bunkre. Mali by si kde hovieť, i spať, a nemuseli by rozhrabávať terén."

Medvede zrejme milujú "hrabacie" práce, pri ktorých labami ako lyžicou vyberajú zeminu a ešte sa dokážu pri tejto činnosti striedať. Aj preto musí službukonajúci ošetrovateľ každý deň obísť ich areál, či nejakú noru nepodhrabali pod plotom. "Výbeh je veľký, no dierami rozbitý. Svoje si tam užili aj niektoré stromy, ktoré podobne ako postihla pohroma stromy v Tatrách, medvede olysili. Na niektorých niet konárov ani kôry." I preto musela zoo stromy aspoň do poldruhametrovej výšky obložiť doskami, nech ich nepustošia.

Ak si chcú medvede zdriemnuť, zložia sa tam, kde práve sú. Je im jedno, kde ich noc alebo únava zastihnú. Najčastejšie, ak si schrúpnu vonku, pritlačia sa jeden k druhému, ako keby potrebovali mať pocit istoty. "Medveď sa v prírode okrem človeka nemá koho báť. Prirodzeného nepriateľa nemá. Naše medvede žijú od narodenia v zajatí, a tak sa túlia k sebe...," prezrádza M. Lorinc o chlpáčoch, ktorým zatiaľ nikto neprečítal ich práva a povinnosti. Potom by možno vedeli, že do murovanej časti obydlia konáre a raždie nemajú nosiť. "Takúto radosť mi vyviedli pred pár týždňami, keď napadol sneh. Mierne ochladenie bolo pre ne asi signálom, že sa treba uložiť na zimný spánok. A tak navláčili do ubytovacej časti konáre, ktorými si išli vystlať pelechy. A ja som to musel povynášať a upratať..." Keby M. Lorinc vedel, že sa medvede na zimný odpočinok uložia, "tieto periny by im nechal." Medvede však v zajatí nespia, a pri tej tohtoročnej zime už vôbec nie, veď počasie pletie celú prírodu.

Teraz síce nie, ale keď je teplo, radi sa rozvalia, nohy rozčapia a brucho si chladia vo vode. Cez medvedinec pätorčiat totiž preteká potôčik. Jediná vec, ktorá ich dokáže upútať, je jedlo. Kvôli nemu sú schopní sa podľa požiadaviek ošetrovateľa premiestniť tam alebo onam. "Musím ich nejako ovládať, veď im potrebujem každý deň vyčistiť pelechy. Sú totiž dosť veľkí neporiadnici. Práve jedlo je čarovným prútikom, kvôli ktorému sa premiestnia. S kolegami sa im snažíme dať jedlo denne približne v rovnakom čase, teda okolo 10. hodiny. To už medvede zväčša na nás čakajú a vedia, čo bude nasledovať. Keby poznali hodinky, možno by našu presnosť aj takto kontrolovali," žartoval M. Lorinc ďalej.

Dennou dávkou jedného chlpáča sú dva chleby a kopa zeleniny. Občas dostanú na prilepšenie ryby, mäso a oni sami si ešte vyhrabávajú korienky. Medveď je totiž všežravec. Keby v zime spali, niečo by sa na ich strave dalo ušetriť. No oni nie, spať nebudú. Ani za nič. Veď to sa nesluší. Najmä, keď majú sviatok...

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: DPMK mení trasy, zastávky

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 740
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 069
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 617
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 675
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 104
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 099
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 272
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 685
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 013
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 430
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 447
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 266
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 272
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 685
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 013
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 430
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 447
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 266
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu