Nešťastná láska a vybíjanie zlosti
Viete si predstaviť, že by niekto úmyselne a iba tak, z rozmaru, dokázal dobiť človeka na smrť? Niekoho neznámeho, koho dovtedy nevidel, ani o ňom nepočul? Že to znie absurdne? Možno, ale takéto prípady sa stávajú. Jeden taký je obsahom súdneho spisu, ktorý sme vo vhodne upravenej forme vybrali na tento týždeň.
Richard mal 18 rokov, tri mesiace a mizernú náladu. Takú mizernú, akú len chalan v jeho veku, keď mu dievča, s ktorým chodil štyri mesiace, jedného dňa povie: Vieš čo, buďme iba kamaráti... Bola to najväčšia rana osudu. Žiadna iná. Lebo to, že po skončení učilišťa nezohnal prácu, mu vôbec neprekážalo. Aspoň mal čas na to, čo ho skutočne zaujímalo. Bojové filmy a kúsky, aké pred kamerou stváral Chuck Norris či Bruce Lee. Lebo aj Richard cvičil. Niečo pochytil z filmov, niečo z literatúry.
V ten osudný večer sa rozhodol vyhnať Simonu z hlavy. Nie sám, ale s partiou. Hoci, reálne to veľmi nebolo, lebo zamierili na diskotéku, kde mohla byť aj ona. Bol to jej obľúbený klub, v ktorom sa na jar zoznámili. Keď do Top-clubu teraz s Ferom a Gabim prišli, ona tam nebola. Tí traja si dali pivo a pozorovali okolie. Vtom ju Richard zbadal. Prišla s partiou a bolo jasné, že s jedným z chalanov tvorila pár. Držali sa za ruky a vrhali po sebe zamilované pohľady. Richard "dostal" nervy, ktoré sa zakaždým, keď sa ich smerom pozrel, akoby stále viac a viac šponovali. Zvlášť, keď sa tí dvaja testovali pH v ústach... Vtedy to na Richarda znovu doľahlo. Spomienky na spoločné chvíle, objatia, bozky...
Zo snenia ho vytrhol kamarát Fero. Navrhol, že zájdu k jeho bratovi a urobia si žúr. Vraj mu manželka kamsi odcestovala a teda ich určite nevyhodí. "Celkom sa mi to pozdávalo. Aspoň som mohol prísť na iné myšlienky," priznal neskôr Richard.
Zo žúru však nebolo nič. Laci nebol doma, lebo absenciu manželky využil na vlastný záťah s inou partiou. "Bola to chyba, že sme sa vrátili späť do klubu," pokračoval Richard v opise letnej noci. "Vedel som, že sa budem trápiť, ale chcel som sa opiť a tým by som svoj žiaľ nejako utíšil..."
Neutíšil. Hoci tam už Simona nebola, Richardovu myseľ začali gniaviť predstavy, kde asi je. Tá najhoršia, že sa "váľa" s tým sokom kdesi v posteli, sa mu vynárala pred očami v čoraz reálnejších farbách. Zbytočne si nahováral, že možno len zmenili lokál. Chtiac-nechtiac ju stále videl, ako leží obnažená a vzdychá pod návalmi rozkoše...
Okolo polnoci to už Richard nemohol vydržať a zavelil na odchod. Feri zostal, no Gabi sa rozhodol byť kamarátovi nablízku. Tušil, čo ho trápi a vedel, že v takých chvíľach ho nesmie zradiť. Bolo pol jednej, keď vyšli z klubu na ulicu a v šere sliepňajúcich lámp zamierili cez park domov.
Kto poznal Laci-báčiho, hovoril o ňom iba ako o príjemnom dedkovi. Dobrákovi od kosti. Žil sám. Žena mu umrela, deti sa rozutekali po republike a on ostal iba so svojim psíkom. Bol to jediný spoločník, ktorého si dokázal udržať zo skromného dôchodku. V ten osudný večer mal jeho psík zdravotné problémy. Stále sa pýtal von a ujo Laci nemal prečo odmietnuť. Veď do parku, kam chodievali na špacírku to mal z domu vari sto metrov.
Šiel aj v tú osudnú polnoc. A domov sa už nevrátil. Našli ho ležať nad ránom v bezvedomí na chodníku. V nemocnici zistili zlomeninu kosti nosa, hrudnej kosti i rebier a dvojnásobnú zlomeninu čeľuste. No najnebezpečnejšie bolo poranenie hlavy a vnútrolebečné krvácanie. Nedokázali ho zachrániť. Laci-báči zomrel ešte v ten deň na poludnie. Znalci zistili, že ho musel niekto najmenej osemkrát veľkou silou poudierať. Ale kto? Kto by útočil na neškodného starca, ktorého už mala "zubatá" na zozname?
Stopy viedli k Richardovi. Jeho obvineniu predchádzali výsluchy desiatok závadových osôb a svedkov, ktorí sa mohli v okolí miesta činu v osudných momentoch nachádzať. Patrilo sem aj osadenstvo Top-klubu, ktoré bolo od parku čoby kameňom dohodil.
Richard najprv tvrdil, že je "muzikant", no napokon priznal, že sa s tým mužom pobil. Vraj ho práve on napadol. Nevie prečo. Jednoducho ho udrel a keď chcel znova, musel sa brániť. Preto starca kopol raz do hrude a raz do hlavy. Potom zdúchli.
Nesedelo to. Prečo napočítali na starom, vyše 73-ročnom dedovi, až osem rán? Prečo on, trénovaný mladík, údajný útok iba "nevykryl". Prečo nemal na tele jedinú stopu po zranení? Na to Richard odpovedať nevedel. A nezdalo sa, že by chcel...
Po miernom "pritlačení? polície však začal "spievať" Gabi. Byť nablízku smútiacemu kamarátovi, je totiž jedna vec, no "sedieť" kvôli nemu, je vec druhá. A tak spustil. "Keď nás ten dedo míňal, Riki ho odrazu podkopol. Dedo spadol a len čo sa opýtal, čo sa deje, Riki spustil toľko úderov, že som ostal v šoku aj ja. Pýtal som a ho potom, čo mu ten starý urobil a vtedy mi povedal, že nič. Ale mal nervy a potreboval si ich vybiť. Tušil som, že je za tým Simona..."
Za úmyselné ublíženie na zdraví s následkom smrti dostal Richard F. 7 rokov v II. NVS.
rob
Autor: DPMK mení trasy, zastávky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
