Vojtech Wick Dejiny košickej kalvárie

Mesto strácalo trpezlivosť s nekonečnou stavbou

2. časť

Hoci doktor Wick opisuje priebeh výstavby kalvárskeho kostola iba v pozitívnom ladení, v skutočnosti to až také ružové nebolo. Relatívne malý a výzdobou jednoduchý kostol sa staval pozoruhodne dlho. Netrpezlivosť mestskej rady je z niektorých dokumentov cítiť. Nepochybne bolo na vine šetrné mesto a neveľmi bohatý katolícky ľud investor. Protestanti, ktorých bolo v prvej polovici 18. storočia v Košiciach ešte veľmi veľa, sa na celé podujatie nepochybne iba ak zlomyseľne pozerali. Nakoniec sa však Košice dokončenia stavby Kalvárie v priebehu jednej generácie dočkali.

PROTIREFORMAČNÁ VÝSTAVBA

V čase moru v roku 1710 vybudoval košický magistrát na cintoríne dolného predmestia votívnu kaplnku svätého Michala. Po utíšení tejto epidémie v roku 1715 bol vybudovaný z dobrovoľnej verejnej zbierky košických občanov kostol svätej Rozálie v susedstve vinice dominikánov, podľa ktorého bola potom pomenovaná aj časť kopca a cintorín, ktorý vznikol okolo tejto stavby. Nápis na kostole svätej Rozálie znie: "Ob pestem sedatam divae Rosae dicata MDCCXV", po slovensky "Za utíšenie moru zasvätené svätej Ruži v roku 1715."

Na základe takéhoto sľubu bolo na trhovisku Košíc postavené súsošie Immaculaty v rokoch 1720 až 1723 a neskôr, pri vyšnom moste cez Hornád ešte aj dnes stojaca soch svätého Jána Nepomuckého (platí pre rok 1927). V južnom predmestí vybudovalo mesto v roku 1730 ako súčasť špitála svätého Ducha postaveného voľakedy pre malomocných kostol svätej Trojice.

Historik píšuci o tomto období Šarišskej župy si na tieto časy spomína takto: "V rokoch 1711 až 1730 viackrát besnel mor v župe, vonkoncom vyhubiac obyvateľstvo mnohých usadlostí a miest". V roku 1722 odôvodňoval prešovský mestský senát veľkodušné založenie tamojšej kalvárie 25. septembra toho istého roku tak, že toto všetko koná s ohľadom na to, že: "Božská výsosť často navštívila a trestala toto slobodné kráľovské mesto vojnami, požiarmi, hladom, chorobami a inými pohromami", aby teda "zaslúžene trestajúcu ruku božej spravodlivosti odvrátil a dobrotu božiu pohol k milosrdenstvu vo všetkých osobných a verejných potrebách".

V takýchto krušných pomeroch, keď pod ťarchou gniaviacich krížov upadali duše, bolo aktuálne, aby ukrižovaný Bohočlovek a jeho kalvária utrpenia slúžili ako opora, útecha i posmelenie, aby prežil tieto pohromy pokojne a trpezlivo, s kresťanskou odovzdanosťou. V takýchto časoch vznikla aj košická Kalvária. Pätnásť rokov po založení kalvárie Prešovskej v susedstve, v roku 1722, po potrebných prípravách a schválení od cirkevného predstavenstva v Jágri v predchádzajúcom roku (rozumej 1736). V roku 1737 sa v Košiciach motyka prvýkrát zaťala do zeme, aby sa začal výkop pre podobné milostné miesto na onom mierne sa zdvíhajúcom kopci, ktorý sa hodil pre tento cieľ najlepšie, jednak pre svoje situovanie, ako aj pre svoju dostupnosť, v blízkosti pozdejšieho cintorína svätej Rozálie v severozápadnej časti mestského chotára, medzi Račím potokom a potôčikom "Csurgó" (najvhodnejší slovenský výraz preň by bol "Čurkajúci").

KONŠTITÚCIA KALVÁRIE

Započatá práca pokračovala s veľkým zanietením. Jedna po druhej rástli štácie a aj kostol, ktorý je aj dnes ozdobou veľkoryso vztýčenej košickej Kalvárie. Čo sa týka časov založenia tejto kalvárie, jej realizátorov a rôznych opatrení, o všetkom tom prinášajú údaje doklady košického mestského archívu, ktoré tiež obsahujú prvú "Constitutiu" čiže predpisy zo dňa 31. decembra 1738, v zápisnici z mestskej rady vydanej vtedajším richtárom mesta Ladislavom Demeckým a mestskou radou (Demecký bol richtárom päť rokov v dvoch súvislých obdobiach: 1736 až 1738 a 1747 až 1748).

Tento v origináli latinsky písaný dokument znie po slovensky takto: Štatút kalvárskeho vrchu. Čo sa týka vrchu Kalvárie, ktorej výstavba sa započala z čiastočne mestských milodarov a čiastočne z darov poskytnutých milosrdnými patrónmi, nariadili sme v bezprostredne minulom roku 1737 nasledovné: 1, Starostlivosť o kalvársky vrch bude zabezpečovať ten člen tovaryšstva Ježišovho, ktorý je stálym predsedom domáceho "spolku utrpenia" (Congregationis agoniae). On raz a navždy dozerá na strážnicu vrchu, ako aj na iné predmety patriace bezprostredne k vrchu, ako sú posvätné rúcha, oltárne ozdoby, obrazy a iné posvätné súčiastky, ktoré boli príležitostne zadovážené, alebo ich iní veriaci darovali.

2, Nech dozerá na to, aby zozbierané darované predmety a almužny týždenne, minimálne však raz mesačne, odviedol strážca do pokladne. Túto pokladnicu stráži otec predseda pod dvojitým zámkom. Jeden z kľúčov je u predsedu, druhý stráží dozorca, ktorého určila vysoká rada. Ak bude potrebné niečo zadovážiť alebo opraviť, prevedú a zaplatia to oni dvaja po vzájomnej dohode, a tak o príjmoch, ako aj o výdavkoch budú viesť ročnú bilanciu, ktorú prostredníctvom pána dozerajúceho predložia z roka na rok vysokej rade.

3, Predseda sa bude starať aj o to, aby mal k dispozícii príkladného, verného a v strážení a údržbe usilovného strážcu, ktorý nebude živený z niektorej základiny, ale z milodarov nábožných veriacich, z príspevkov otca predsedu a z jeho starostlivosti. Všetko uvedené sme mimochodom ustanovili podľa vzoru kalvárií v Bratislave a Grazi (Štajerskom Hradci) a toto všetko nech slúži na väčšiu slávu Božiu a na úžitok verejného blaha. V Košiciach 31. decembra 1738, Alexander Dubniczay hodnoverný notár mesta vlastnou rukou.

Z citovaného dokumentu teda môžeme konštatovať nasledujúce: Že výstavba Kalvárie bola započatá v roku 1737. Že jej zakladateľmi boli mesto a dobročinní magnáti, ba že veľké zásluhy na jej založení majú členovia "Congregatio agoniae". Ďalej sa dozvedáme, že správcom Kalvárie a jej príslušností je jeden z otcov jezuitov, a to ten, ktorý je aj predsedom kongregácie. Tento správca spolu s jedným kontrolórom má na starosti aj pokladnicu Kalvárie, pričom kontrolóra mu určilo mesto, jemu je správca Kalvárie zodpovedný a on zase mestu, pričom finančné príjmy a výdaje, na ktorých sa spolu dohodnú, ročne vyúčtujú mestskej rade.

MESTSKÉ ZÁPISNICE

Uznesenie mestskej rady z roku 1738 je iba prvým prejavom veľkodušnej starostlivosti a obetavosti, s ktorou sa náležitostí Kalvárie ujímala a napomáhala im počas dvoch desaťročí. Časté údaje v zápisnici mestskej rady, ktoré sa k tejto veci vzťahujú, dokladajú ako štedro a s akým oduševnením sa usiloval mestský magistrát, aby sa výstavba Kalvárie čo najrýchlejšie dokončila. Pozrime si niekoľko údajov z mestských zápisníc, ktoré sa k tomu vzťahujú:

V záznamoch z roku 1740 sa môžeme dočítať, že 4. júla mestský richtár František Korponay (bol richtárom v rokoch 1740 až 1743) a rada poukázali pre urýchlenie bohoslužieb a povzbudenie horlivosti dvanásť rýnskych florénov na zakúpenie a pripojenie s Kalváriou susediacich území a pre pokračovanie výstavby darovali 5. septembra z mestských hámrov dva metrické centy železa a v nasledujúcom roku 157 vozov piesku.

Výsledkom tejto podpory a ochotnej pomoci bola skutočnosť, že toto pietne miesto vysvätili už na jeseň 1741. Podľa zápisnice rady sa obrad konal v sviatočnom duchu, pri ktorom do funkcie správcu Kalvárie uviedli jezuitu otca Tarajčíka. Text vzťahujúci sa k tejto udalosti hovorí: "Die 7 ma septembris ad capella Beatae Virginis Pócs justas numero 124, item tempore consecrationis Calvariae ad instalationem reverendi Tarajcsik justas vini numero 24".

Podľa údajov mestskej zápisnice darovala v roku 1743 mestská rada pre potreby Kalvárie šesťťisíc tehál a ponúkla dve prekrásne okná. Záznam znie: "7. augusta 1744 : Pre potreby svätej Kalvárie odovzdaná umelecky prevedená ručná práca pre jedno malé okno, pozostávajúca z dvoch krídiel, predstavená dvomi pánmi z miestneho cechu sklenárov, Imrichom Csomortányim a Michalom Kaliczkým."

Dňa 9. marca prideľuje rada majstrovi staviteľovi Nikodémovi Liczkému pre potreby Kalvárie päťťisíc šindľov a hrady z Radačova s nasledujúcim nariadením: "Pánovi správcovi majetkov sa prikazuje, aby na základe projektu pána Nikodéma dodal pre potreby Kalvárie drevené hrady a nechal priviezť z Radatíc päťťisíc šindľov, nechal to dopraviť Lodinčanmi ako vyrovnanie za nájom". Vedúcemu stavebných prác, otcovi jezuitovi Krištofovi Akaymu, povoľuje ešte v tom istom roku prevziať tri fúry tyčovej ocele z mestského hámra sám vrchný richtár Štefan Berczik.

Podoba kalvárskeho kostola sa menila nielen výstavbou, ale aj nasledujúcimi storočiami

Napriek dvojposchodovej dispozícii nevyzeral zvonku príliš zaujímavo

Po dokončení v roku 1758 vyzeral kalvársky kostol inak, ako ho dnes poznáme. Stavby tohoto areálu sa totiž postupom času menili a pod ich vzhľad sa podpisovali aj občasné obdobia opustenosti a skazy. Sem musíme počítať napríklad časy po 2. svetovej vojne, ktoré doktor Wick síce zažil, ale jeho knižka bola už 20 rokov na svete. Naviac nad nami všetkými vtedy bdel generalissimus Stalin a tak ju už pán doktor nemal šancu doplniť. No nielen táto doba Kalvárii škodila. Pod jej stav sa museli podpísať aj jozefínske časy v rokoch 1780 až 1790, o ktorých doktor Wick z dnes iba odhadovaných dôvodov ani len nepípol.

Pôvodný vzhľad Kalvárie poznáme iba z opisov, fotografie jej výzoru sa nezachovali, či skôr ešte nemali šancu vzniknúť. Kostol napriek unikátnej dvojposchodovej dispozícii vyzeral zvonku nepríliš zaujímavo. Nemal vežu a ani nápadnú výzdobu. Sakristia kostola ešte nestála, rovnako tak ani Pavliarska hrobka a svätý hrob. Do lode poschodia kostola (do horného kostola) sa vystupovalo symetrickou postrannou dvojicou drevených exteriérových schodov. Tie tam pre zmenu nie sú už od záveru 19. storočia a stavba sama bola v tomto zmysle stavebne upravená.

Vtedy však pribudla kostolná veža s cibuľovitou prilbicovou strechou. Aj to je už dnes zmenené. Koncom 80. rokov 20. storočia (ale ešte za minulého režimu) farníci strechu opravovali a strechu veže vyrobili a osadili novú, štíhlu a celkom peknú, aj keď oficiálne nepovolenú. Kalvárske štáciové kaplnky síce vznikli ešte v 18. storočí a svoj pôvodný barokový a rokokový tvar si zachovali, ich vnútorné zariadenie je však pozdejšie, z 19. a 20. storočia. V kostole i kaplnkách sa robili mnohé úpravy v posledých rokoch pred pádom komunistického režimu.

Text: Vojtech Wick

Preklad a obrázky: Alžbeta Duchoňová, Jozef Duchoň

Nabudúce: Koniec jezuitov

Autor: Nová výstava v NOVE

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári