konfliktu so skupinou chlapcov. Došlo pritom k vzájomnému sácaniu a napádaniu. Keď som jedného z civilistov udrel, vytiahol niečo z vrecka a poranil ma na čele, z ktorého mi začala tiecť krv. Potom sme sa všetci rozutekali smerom k vojenskému útvaru. Ja som pri zadnej bráne spadol. Vstával som, ale niekto ma podkopol a opäť som bol na zemi. Pocítil som ostrú bolesť, také pichanie v chrbte," opísal incident Slavomír F.
Došlo k nemu pred vyše šiestimi rokmi pri zadnej bráne objektu Vojenského útvaru č. 8700 Michalovce. Pri napadnutom vojakovi zrejme stála Šťastena. Jeden zo skupiny mládencov ho totiž napadol atrapou dýky na otváranie listov s dĺžkou čepele 10 cm. Zasadil mu 5 bodných rán.
Z trestného činu ublíženia na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy a výtžníctva prokurátor obžaloval v tom čase 18-ročného Martina T. Ten poprel, že napadol a zranil poškodeného. Svoje priznanie z prípravného konania odôvodnil pred súdom nasledovne: "Myslel som, že toho vojaka pichol Martin Ď., lebo som videl, že si vymenil vetrovku, na ktorej bola krv, s M. My dvaja sme kamaráti, preto som všetko zobral na seba."
Obžalovaný tiež na svoju obranu uviedol, že bol opitý a nepamätá sa, čo sa stalo. Tvrdil, že pred vyšetrovateľom vypovedal pod nátlakom kriminalistov. Na druhej strane, pri konfrontáciách so svedkami priznal, že dýku mu mohol dať Martin Ď., a že po incidente ju vrátil Miroslavovi S. s tým, aby ju niekam odložil. Vyslovil ľútosť nad tým, čo sa stalo zranenému vojakovi.
Svedok Martin Ď. vypovedal, že kritický deň bol s obžalovaným a ešte jedným kamarátom v obchodnom centre Idea, kde požívali alkoholické nápoje. Odišli odtiaľ a krátko po polnoci cestou stretli vojakov. Obžalovaný ich požiadal najprv o "oheň" a vzápätí o cigarety. Oni mu nevyhoveli a začal konflikt.
"Udrel som poškodeného vojaka a on mi úder vrátil. Vybral som z vrecka atrapu dýky, ktorou som ho chcel zastrašiť. Nechtiac som ho však zasiahol do čela a z rany mu začala tiecť krv. Vojaci začali utekať a ja so skupinou kamarátov sme ich naháňali. Na Moskovskej ulici som dal dýku Martinovi T.," vypovedal Martin Ď.
Ďalej uviedol, že on sám bežal za nejakým vojakom až do vojenského objektu, ale tomu sa podarilo jeho útok odraziť, preto šiel preč. Pri odchode sa míňali s poškodeným, ktorý vbehol dnu. Svedok vypovedal, že potom sa vrátil ku kamarátom, vtedy mu obžalovaný odovzdal dýku, ktorú mu dal. Bola zakrvavená, okamžite mu ju vrátil. Podľa svedka, Martin T. cestou domov rozprával, že "ho" poriadne dopichal.
"Martin T. bil do chrbta vojaka, ktorý ležal na zemi pred objektom, do ktorého vbiehali vojaci... Keď prišiel ku mne, v ruke držal nôž v tvare téčka, na ktorom bola krv," uviedol ďalší svedok Peter C.
"Dal mi zakrvavený nôž, aby som ho odložil," priznal Miroslav S.
Senát vypočul aj kvarteto svedkov z radov vojakov. Tí vypovedali, že miestni mádenci ich vyprovokovali k incidentu. Keď zbadali, že jednému z nich tečie z čela krv, snažili sa čo najskôr dobehnúť do kasární. Jeden pritom zaregistroval, ako niektorí z chlapcov dobehli Slavomíra F. Niekto kričal, že už ho majú a vzápätí nasledovali vzdychy.
"V umyvárni som zbadal, že Slavomír F. krváca nielen z čela, ale aj v oblasti chrbta. Keď sa vyzliekol, mal na ňom päť bodných rán," uviedol Dušan A.
Zo záverov znalcov zo súdneho lekárstva vyplynulo, že napadnutý vojak utrpel 3 rany na pravej strane chrbta a dve v oblasti pazuchy. Uvedené rany prenikli do pohrudnicovej dutiny a minimálne jedna z nich prepichla pľúca. Zranený vojak utrpel aj šok po úraze a krvácaní, z lekárskeho hľadiska u neho došlo k poškodeniu pre život životne dôležitého orgánu. Slavomír F. bol práceneschopný 43 dní. Po prepustení z nemocnice musel chodiť na ambulantné ošetrenie a rehabilitácie.
Obžalovaný sa podrobil psychiatrickému vyšetreniu, z ktorého vyplynulo, že nie je duševne chorý. V kritickom čase bol opitý, v dôsledku čoho jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené približne o 60 percent.
V novembri 2000, teda, keď došlo k incidentu, bol obžalovaný učeň na jednom zo SOU v Michalovciach. O dva roky neskôr ho ukončil s hodnotením "prospel veľmi dobre". Potom odišiel pracovať do Mladej Boleslavy, kde prechodne žije a pracuje.
Na základe vykonaného dokazovania Okresný súd v Michalovciach uznal Martina T. vinným z ublíženia na zdraví. S prihliadnutím na jeho čistý register trestov, takmer polročný pobyt vo väzbe, aj fakt, že sa skutku dopustil vo veku blízkom mladistvému, uložil mu 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 26 mesiacov. Súd rozhodol aj o prepadnutí dýky, ktorou bol spáchaný trestný čin, v prospech štátu.
Tento v poradí už druhý verdikt vyniesol senát v novembri 2004. Na základe odvolania prokurátora a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR mu predchádzalo doplnenie dokazovania v tom zmysle, či nešlo o pokus o vraždu. Ani po jeho vykonaní sa však na skutkovom stave veci nič nezmenilo.
Prokurátor však nebol spokojný s trestom, žiadal, aby súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest. Krajský súd v Košiciach jeho odvolanie zamietol s tým, že je neodôvodnené. Dospel k záveru, že vzhľadom na veľký odstup času od spáchania činu a fakt, že obžalovaný riadne pracuje a vedie bezúhonný život, na jeho prevýchovu postačí nepodmienečný trest.
Verdikt je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
