Kvôli 200 korunám bol schopný vraždiť

Príbuzných si človek nevyberie. Táto smutná pravda zíde na um najčastejšie vtedy, keď sa niekto z blízkej či vzdialenej rodiny vymyká z bežného priemeru. Samozrejme, nie v dobrom, ale častejšie v tom horšom slova zmysle. Buď podľahne alkoholu, behá za ženami, poflakuje sa či inak kazí imidž sebe i okoliu. Hlavný hrdina dnešného prípadu bol práve typom takého človeka. Rodičov mal poriadnych, no on akoby vôbec nebol z ich krvi. Ako žil a čo vyviedol, o tom už viac vo vhodne upravenom príbehu.

Anna si utrela mokré ruky do zástery a posadila sa za stôl. Jej mladšia sestra Betka dojedla pagáčiky a skúmavo sa na ňu zahľadela. "Povedz mi, Anka, ako môžeš strpieť v byte toho odroňa?", opýtala sa. "Viem, je to tvoj vnuk, ale to mu nedáva právo strpčovať ti život. Prečo ho nevyhodíš? Nech ide bývať k rodičom."

Zvráskavená dôchodkyňa si povzdychla. "Pýtal sa on, či tu môže bývať? Jedného dňa proste prikvitol a bol tu," odpovedala. "Tvrdil, že prišiel iba na pár dní, kým sa jeho otec trochu neupokojí. A už je tu takmer rok. Čo ti budem hovoriť? Zo dňa na deň je horší a drzejší. Robiť nerobí, len vysedáva po krčmách a slope," povzdychla si Anna. "A predstav si, vraj sa bili ako psi. Otec so synom. Videl to svet?!"

Alžbeta pohoršene pokrútila hlavou. "Teraz je už neskoro na bitku. Fera mali tĺcť, kým bol ešte čas..."

Sestra Anna iba mávla rukou. "Už len čakám, kedy ho zavrú. Každý deň je naliaty a peniaze pritom nezarába. Sem-tam niečo ukradne mne, ale doma mám už iba zopár drobných. S penziou vždy utekám do banky."

"Chrapúň jeden," zhodnotila Alžbeta sestrine slová. "Takto to ale nemôže zostať. Musíme niečo vymyslieť." Zamyslela sa a pomaly miešala v šálke naliaty čaj.

Vtedy Anne opäť vyhŕkli slzy. "A to ešte nevieš, že ma už zo tri razy udrel. Pýtal peniaze na pálenku a ja som mu nedala." Na chvíľu sa odmlčala, akoby spomínala. "To chlapčisko nemá v sebe ani kúska citu. Plakala som na zemi a on sa iba smial ako nejaké zviera..."

Vtom sa ozvalo buchnutie dverí a Anna sa od ľaku strhla. "Ježišikriste! To je on!", vyhŕklo z nej. Len čo to dopovedala, do kuchyne vkročil zarastený a ufúľaný muž. Kto by ho nepoznal, hádal by mu vyše tridsať. No František mal iba 25 rokov. Oblečené mal kedysi modré rifle, tričko neidentifikovateľnej farby a sandále.

"Tuším majú ježibaby zjazd," poznamenal, keď zbadal babkinu návštevu. "Nebudem vás však rušiť, dámy," snažil sa vzápätí zmierniť tón. "Potrebujem iba nejaké prachy. Babi, požičaj dve stovky a hneď vypadnem. Potom si môžete klebetiť, hoci až do polnoci."

Vtedy sa Alžbeta postavila, dala ruky vbok a spustila: "Vravíš, požičaj. A z čoho jej chceš vrátiť, keď nikde nepracuješ? Pokiaľ viem, tak iba vysedávaš po šenkoch."

Fero pristúpil k babkinej sestre a zasypel: "Ty zavri papuľu, bosorka. Teba sa nikto na nič nepýtal." Vzápätí sa obrátil k babke a svoju ´prosbu´ zopakoval. "Tak požičiaš mi tie prachy, alebo nie!?"

Anna, sediac schúlená na stoličke, trasľavým hlasom odpovedala. "Veď som ti Ferko povedala, že nemám. Penzia bude až koncom týždňa..."

Táto odpoveď mladíka rozčúlila. Podišiel k babke a schytil ju za blúzku. "Netrep! Viem, že máš peniaze voľakde schované. Navaľ ich! Alebo chceš, aby som to tu začal prehľadávať ako minule?!"

Vtom do dialógu opäť zasiahla Alžbeta. "Necháš ju na pokoji, ty spoliak!", vykríkla.

Fero pustil babku a otočil sa k napajedenej žene. "Tak ty tú papuľu nezavrieš?"

Alžbeta zbledla od zlosti. Rozohnala sa a jej dlaň dopadla na mladíkovo líce. Kým zvukový efekt bol poriadny, Fera facka nezložila. Chytil Alžbetu za hrdlo a poriadne ho stisol. Hoci cítil, ako sa obeť zmieta a bojuje o kyslík, zovretie nepovolil. Neprekážalo mu ani to, že ho babka mlátila panvicou po chrbte. Vedel, že ak tú ženskú nepustí, bude po nej. No voľačo mu nahováralo, aby to neurobil. Cítil, ako šklbanie ustáva, až obeť naposledy zachrčala a celkom znehybnela. Vtedy Fero Alžbetu pustil a ona odkväcla na zem. Potom sa otočil k babke, ktorá kričala o pomoc.

"Nebľač!", skríkol. "A navaľ tie prachy! Kamaráti ma čakajú!"

Anna sa otočila a vbehla do izby. Z peňaženky vybrala všetky tri stovky a podala ich vnukovi. Ten sa usmial, otočil, a už ho nebolo. Šokovanej žene chvíľu trvalo, kým sa spamätala a zazvonila u susedy, ktorá mala telefón. Polícia našla Fera za pol hodiny, keď obišla pár krčiem v okolí.

Súd uznal 24-ročného Františka T. vinným z vraždy a poslal ho za mreže na 12 a pol roka. Keďže konal pod vplyvom alkoholu, ako bonus dostal protialkoholické liečenie.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári