Obranca Kall bol prekvapený, keď sa po sviatkoch postavil na váhu
Keď sa košickí hokejisti zápasom s Nitrou v Steel aréne lúčili so starým rokom a vernými fanúšikmi, nepomýšľali na to, že by to mala byť aj rozlúčka s utešenou sériou deviatich víťazných stretnutí. Začali ju 26. novembra, keď zdolali na domácom ľade Zvolen 3:1, a ukončili 28. decembra, tiež proti zvolenským zámockým pánom, až po nerváku zvanom samostatné nájazdy.
Vo výbornom zápase však nebola ani zmienka o strate formy, naopak, hneď ďalší duel v Trenčíne potvrdil, že na paliciach oceliarov je stále náramná pohoda. Pod hradom Matúša Čáka prišli s prehľadom k ďalším trom bodom a silvestrovali na takej priečke, kde si svoje mužstvo celú sezónu priali vidieť kluboví funkcionári i priaznivci - na špici extraligovej tabuľky. S najlepším útokom (130 gólov) a druhou (po Zvolene) najlepšou obranou (87 gólov). Takže, ťažko hovoriť o tom, že by ich niekde topánka tlačila. "Štatistiky sú pre nás veľmi príjemné. Nejde však o to, či sú lepší obrancovia alebo útočníci, odvíja sa to jedno od druhého, keď je dobrá obrana, dobrý je aj útok," tvrdí čochvíľa 30-ročný bek košického mužstva Stanislav Kall. "Viem, že tréner Šterbák bol počas hráčskej kariéry obranca, ba aj to, že hral vo dvojici s pánom Šandrikom, hoci sa na to nepamätám, lebo v tom čase som ešte ťahal za sebou káčera. A s Košicami hrali vždy o špicu tabuľky. Nečudo, že v prvom rade stavia na dobrej obrane, v defenzíve nám neodpustí žiadnu chybičku. Samozrejme, že je prísny, veď poriadok, nejaký režim na ľade musí byť. V koncentrácii nesmieme poľaviť počas celej základnej časti, teraz musíme odstrániť všetky chybičky a v play-off by to už malo šliapať ako švajčiarske hodinky. Tréner stále tvrdí, keď je skvelá obrana, skvelý bude aj útok. A musím povedať, že útočníci nám v tom pomáhajú, svojou hrou nám to uľahčujú, môžeme sa spoľahnúť, že keď je treba, tretí útočník zaskočí aj v defenzíve. Podstatné je, aby sme dodržiavali to, čo nám tréner povie. Keď si každý z tých piatich hráčov na ľade odvedie svoju prácu, potom sú aj brankári, Janko Laco i Lipka, v pohode."
Keď idete na ľad, máte plnú hlavu defenzívnych pokynov, alebo vám tréner v útočnom pásme nechá aj trochu voľnosti?
"Ja sa snažím hrať hlavne defenzívne. V našej dvojici je Jardo Špelda ten, čo ide hore, ja zostávam na modrej. Som zvyknutý hrať posledného hráča."
Aj preto je na vašom konte zatiaľ iba jediný extraligový gól?
"Dá sa povedať, že áno. Tých gólov by mohlo byť viac, aj chlapci mi stále hovoria, aby som častejšie strieľal, ale keď ja stále vymýšľam."
So Špeldom ste si celkom padli do oka, nielen po hernej stránke.
"Veru, s Jardom sme si dosť podobní aj čo sa týka hmotnosti, v mužstve sme najťažší a vo vedení sa striedame. Bol som však prekvapený, keď som sa po sviatkoch postavil na váhu, že to nešlo hore, naopak, mal som dve kilá dolu. Veľmi ťažké bolo jedlu odolať, ale robil som to naozaj striedmo. Takže teraz je na čele Jardo, ktorý má 97 kíl. Ale obranca predsa musí byť kus chlapa, či nie?"
Po počiatočných rozpakoch vládne v Steel aréne s vašou hrou veľká spokojnosť, čím si vysvetliť ten obrat k lepšiemu?
"Prišlo veľa hráčov, nový je aj tréner, takže bolo treba trochu času, aby naša hra dostala svoju tvár. Dôležité bolo, že v tom ťažšom období nás podržalo vedenie klubu a my sme sa dali dokopy. Teraz sa dá povedať, že útočné formácie hrajú niekedy aj naslepo. Keď to robíte poctivo a dáte do toho i srdiečko, tak je na ľade pohoda."
Nebolo preto po prehre vo Zvolene v kabíne trošku smutno?
"Bolo, ale z jednej prehry sa nestrieľa. Hrali sme dobre, ale mali sme aj dosť smoly, nedali sme do prázdnej bránky, trafili sme tyčku, nepremenili samostatný nájazd. A trestné strieľania sú už o šťastí. Podstatné však bolo, že sme zostali na špici tabuľky."
Ako si predstavujete prvý krok do nového roka? Bude Liptovský Mikuláš obetným baránkom na vašom ľade?
"Aj keď sme prvý zápas vyhrali 9:3, súboje s Liptákmi sú vždy na vážkach. Je to veľmi nepríjemný súper, majú mladý kolektív, a keď im necháme priestor, môže sa nám to vypomstiť. Ale ako sa vraví, môj dom, môj hrad, po zaváhaní vo Zvolene by sme niečo podobné doma nechceli pripustiť," teší sa košický navrátilec na tohtoročnú premiéru v Steel aréne. Aj keď na jej brány začína dobiedzať nepríjemná chrípka, a proti nej veru žiadne góly nepomôžu. Stano však prišiel zo severu odolný. "Musím poklopať na drevo, chrípka sa mi zatiaľ vyhýba, hoci som nebol proti nej ani očkovaný. Vo Švédsku som však zimu lepšie znášal, aj keď bola oveľa tuhšia, tu je horšia, lebo je vlhkejšia."
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
