Mal traumu z postavy sexuálneho vraha, vraždiaceho ženy nožničkami
Milý pán s veľmi príjemným hlasom, ktorý ma na svojom konte množstvo televíznych, filmových i divadelných rolí a stovky hodín strávených v dabingovom štúdiu. Vďaka svojmu hlasu je nezriedka recitátorom na rôznych literárnych podujatiach. Do Košíc si cestu našiel práve kvôli literárno-hudobným dopoludniam Štátnej filharmónie Košice, keď v predvianočnom čase čítal v Dome umenia deťom Andersenovu rozprávku Sen starého duba. Herec František Kovár.
Na rok 2007 sa F. Kovár tešil už počas posledných decembrových dní starého roka. "Pravda je totiž taká, že okrem dabingu a divadla herec na Slovensku dnes nemá veľa iných príležitostí. Spolu s ostatnými hercami však dúfame, že tento rok bude iný a že Slovenská televízia začne fungovať tak, ako má," nádeja sa herec. "Dá sa totiž povedať, že za posledné mesiace v nás rastie nádej. Nejde tu len o to, že my herci by sme chceli hrať. Aj diváci túžia po tom, aby videli na televíznych obrazovkách konečne aj čosi iné, ako len rôzne reality show. Zatiaľ som počul o tom, že STV bude robiť nový seriál, rovnako aj Markíza a šumy o tom, že nakrúcať sa začne aj v Jojke, som už tiež začul... Uvidíme, či sa to u nás rozbehne tak, ako v Čechách. Lebo naše krajiny sú ako dve autá idúce vedľa seba. Lenže mám taký pocit, že to české auto je akosi viac naložené..."
F. Kovár do budúceho roka čo sa týka nakrúcania filmov či seriálov vkladá nádeje nielen za seba, ale i za ostatných hercov. "Stratiť kontakt s kamerou a s nakrúcaním môže byť pre herca dosť nebezpečné. Často sa stáva, že ak nás študenti filmovej réžie oslovia, či by sme si nezahrali v ich absolventskom filme, radi súhlasíme. Človeku sa stačí postaviť po čase pred kameru a rýchlo si spomenie na to, ako sa nakrúca... Svojho času sme boli vďaka pomerne bohatej televíznej a filmovej tvorbe doslova ´cepovaní´, aby sme vedeli, čo a ako. Veď sme vedeli, že sa ideme pustiť do scény, ktorá pozostávala napríklad z 25 záberov a že v štúdiu bude päť kamier a nebude času nazvyš... Museli sme byť technicky zžití s tým, ako hrať pred kamerou a myslím, že naša herecká generácia v tom bola naozaj dobrá. Človek si musí uvedomiť, že na javisku sa hrá inak, ako pred kamerou. Dnes, keď sa herec dostane pred kameru len raz za čas, potrebuje istý čas, kým si na všetky tieto zákonitosti spomenie..."
Keďže dlhú dobu pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení, kde pripravoval budúcich hercov, je mu ľúto, že títo nemajú dnes toľko príležitostí, ako by sa žiadalo. "Iste, že ma to mrzí, lebo sám veľmi dobre viem, ako môže filmová robota herca obohatiť. Ponúka miesto zužitkovať to, čo naučilo divadlo. Nemenej zanedbateľná je finančná stránka a to, že okrem divadelného platu sme mali príležitosti prísť k peniazom. Dnes je to vari už iba dabing, ktorý ponúka hercom možnosť privyrobiť si - táto práca však rozhodne nie je ideálna... Ja vždy zo žartu vravím, že sa mi počas dabovania zmenia nohy na chodúle, ktoré majú jedinú úlohu udržať ma v stoji. Za dabingovým pultíkom pred mikrofónom totiž zvyčajne strávim veľa času a nohy mi úplne zdrevenejú... Človek sa musí naučiť rýchlo si zapamätať text, keďže nemôže sledovať len ten, ale i obrazovku. Nie je to ľahká práca občas mi dá poriadne zabrať."
Rozhodne sa jej však nevyhýba a vďaka nezameniteľnému podmanivému hlasu po ňom dabingoví režiséri často siahajú. "Dá sa povedať, že z medicínskeho hľadiska človek nemôže ovplyvniť to, akú ma farbu hlasu. Je to teda dar od Boha, za ktorý môžem byť len vďačný. Na druhej strane som sa vždy snažil rozvíjať techniku recitácie a čítania textov."
F. Kovár sa nám priznal, že príjemný hlas celkom dobre zaberal aj na ženy... "Musím vyjsť s pravdou von - niekedy to naozaj fungovalo. Keď som k tomu pridal vlastnú básničku a taký ten neidentifikovateľný pohľad, ktorým som sa zameral na ženskú obeť, tak to často dopadlo veľmi zaujímavo," prezradil s úsmevom.
Okrem herectva ho vždy lákala i medicína a dá sa povedať, že sa od nej neodklonil úplne, pretože jeho manželka je lekárkou... "Spoznal som ju ešte ako študentku medicíny a tak nejako sme si padli do oka a vydržalo nám to. Čo sa týka synov ja som sa pokúsil postaviť vysoký múr, ktorý by ich oddelil od mojej profesie. Nechcel som, aby boli hercami, lebo veľmi dobre poznám úskalia tohto povolania. Aj manželka vie, čo všetko so sebou prináša medicína, no jej sa nepodarilo postaviť taký dôsledný múr ako mne. Jeden syn je lekár, druhý skončil právo a manažment."
Zo svojich synov nechcel mať hercov hlavne preto, lebo vie, že herecká profesia znamená veľkú záťaž v partnerskom zväzku. "Často to bol nie z mojej vlastnej vôle akýsi profesionálny egoizmus, ktorý mi nedovoľoval byť s manželkou a deťmi. Po večeroch som hrával v divadle, skúšali sme i počas víkendových dopoludní. Kým sa ostatné rodiny vybrali v sobotu ráno na Zlaté piesky kúpať sa a iní chlapci sa tam bláznili s otcami, moji synovia šli len s mamou. Pamätám si, že raz večer som mal ísť do divadla a moji chlapci vzali všetky stoličky, ktoré doma našli a naskladali ich na veľkú kopu pred dvere a vraveli mi otec, mi ťa nikam nepustíme! V tomto smere to bolo veľmi ťažké. Lenže už na úplne prvej hodine, ktorú sme na VŠMU mali, nám náš profesor pán Chudík povedal herci, nežeňte sa... Veľmi dobre vedel, čo hovorí. Ja som si však jeho radu nevzal k srdcu. Radšej som si k srdcu vzal manželku..."
Bolo ho treba ťahať za nohu
Keď si tak spomína na svoje herecké začiatky priznáva, že neraz sa mu podarilo odlepiť sa od zeme... "Bol by som asi nekritický, keby som tvrdil, že som také situácie neprežíval. Tešil som sa, keď som mohol zavolať mame a pochváliť sa dnes budem v telke. Potom sa človeku ľahko stáva, že vzlietne... Našťastie bolo okolo mňa dosť ľudí, ktorí ma ťahali za nohu na zem, ak to bolo treba a neraz sa mi stalo, že som sám spadol a ako sa vraví rozbil si držku."
Na druhej strane neraz mal chuť povesiť herectvo na klinec. "Najhoršie je to vtedy, keď pri skúšaní hry vás režisér postaví pred novú situáciu, v ktorej ste nikdy neboli. Ja potom rozmýšľam, ako to podať, tisíc krát si opakujem repliky a keď mám pocit, že som tomu konečne prišiel na kĺb, tak mi režisér povie čo to tu vyvádzate. Nakoniec sa to vždy však prelomí a to je úžasný pocit..."
Herecké povolanie so sebou často prináša prekvapenia a herca dostáva do situácií, v ktorých by sa vo svojom civilnom živote nikdy nedostal. "Raz som vďaka tomu zažil doslova traumu. Režisér Jozef Medveď ma totiž obsadil v jednej televíznej kriminálke, ktorá bola nakrútená podľa skutočnej udalosti, do postavy sexuálneho vraha. Ženy zabíjal nožničkami a na konte ich mal šesť! Režisér sa rozhodol, že ak budem hrať takéhoto vraha ja, tak to bude pre zápletku zaujímavé, lebo na to vôbec nevyzerám. Ja som však mal utkvelú predstavu, že keď sa to odvysiela, tak budem chodiť po kanáloch, ženy ma budú biť a chlapi budú po mne pľuť... Predstavte si však ten šok, že keď to šlo v televízii a mnohí známi mi volali. Vraveli mi Ferko, to bolo výborné. My sme sa počas toho filmu veľmi báli, lebo to bolo napínavé a dramatické... Na herectve je to úžasné, že niekedy vypáli úplne inak, ako by ste čakali..."
V podstate sa dá povedať, že pri herectve je presvedčivosť tou najdôležitejšou vecou. "Rozhodne. A popri tom nápad. Lebo keď ste Hamleta videli už tri krát, tak ako divák čakáte, čím vás herci a režisér novou inscenáciou prekvapia... Potom sa nezriedka stáva, že po predstavení som spotený, zničený, vyčerpaný a absolútne na dne. Predstavenie, ktoré je emocionálne vypäté, vo mne doznieva. Nedá sa vtedy prísť domov a pokojne zaspať. Pomôže mi čítať si, pustiť si telku, alebo sa len tak pár minút pozerať ´do blba´. A na spánok je dobré aj jedno pivo desiatka..."
Rozhodne však ak príde v noci domov z predstavenia a má chuť sa porozprávať, nebudí "na kus reči" manželku... "To by som bol úplný surovec, veď ona vstáva o štvrť na šesť! Viem veľmi dobre, že keď má za deň viac ako päťdesiat pacientov, tak príde domov veľmi vyčerpaná. Keď prídem z predstavenia domov neskoro, chodím po špičkách, aby som ju nezobudil."
Za iných okolností je F. Kovárovi však manželka rada bútľavou vŕbou. "Veď to je na vzťahu to krásne, keď sa človek môže vyrozprávať a keď on potom ´zbútľavie´ a vypočuje si toho druhého. Lebo vždy potrebujete niekoho vedľa seba aj keď sa chcete posťažovať, aj keď sa s čímsi chcete pochváliť..."
V uplynulom roku sa F. Kovár mal na čo sťažovať, ale bolo sa i čím chváliť. "Striedalo sa to celkom vyvážene a menilo sa to od prípadu k prípadu a od dňa ku dňu. Za posledný rok nám však najviac do života zasiahli vnúčatá. Staršia Zuzka už má rok a pol, druhé vnúčatko sa narodilo pred deviatimi mesiacmi... Doteraz som do mojich kolegov a známych často počúval, keď sa chválili svojimi vnúčatami, no púšťal som to jedným uchom dnu a druhým von. Bolo mi úplne jedno, keď sa ktosi chváli, že je už starým otcom. Dnes to chápem. Vnúčatá vypĺňajú veľký priestor môjho života, prinášajú mi nové dojmy."
Už sa nevie dočkať i toho, až mi začne čítavať rozprávky. "Zatiaľ sú maličké a ešte tomu nerozumejú, no tak ako som čítaval synom, tak budem čítavať i im. Rozprávky mám veľmi rád i nedávno som na jedno trojcédečko načítal ďalšie... Rozprávky sú totiž o snívaní a človek sníva rád. Najúžasnejšie je, ak to čo snívate, sa snažíte preniesť do reality. Mne sa hádam čo-to z mojich snov podarilo uskutočniť. V tomto smere som však triezvy som človek z mäsa a kostí, ktorému sa občas čosi podarí a občas nie. Potom mám sem-tam chuť bilancovať, uvedomiť si, či sa mi podarilo všetko, čo som chcel urobiť, či som dotiahol veci do konca a čo všetko ostalo ešte otvorené a čo treba dokončiť. Hoc i v roku 2007," dodal na záver.
Dátum narodenia: 14. november 1946
Znamenie: Škorpión
Miesto narodenia: Bratislava
Ukončené vzdelanie: VŠMU
Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia
Relax: spánok
Filmová a televízna tvorba:
2005 Rodinné tajomstvá
2003 Zostane to medzi nami
1999 Klietka
1999 Prstene pre dámu
1998 Ja nič neviem
1998 Priateľstvá padajúceho lístia
1997 Armagedon na Grbe
1997 Modré z neba
1997 Orbis Pictus
1997 Tábor padlých žien
1996 Normálny cvok
1996 Suzanne
1995 Záhrada
1995 Macoška
1995 Národný hriešnik
1995 Tri stromy
1993 Na Bukvovom dvore
1991 Zlodeji
1990 Rozprávka o tichej krajine
1987 Matej Bel z Očovej
1986 A čo ja, miláčik?
1986 Cena odvahy
1986 Pěsti ve tmě
1984 Kráľ Drozdia brada
1984 Lev Tolstoy
1984 Ľudmilka
1983 Mŕtvi učia živých
1983 Tisícročná včela
1982 Predčasné leto
1981 Noční jazdci
1979 Choď a nelúč sa
1979 Na vysokej skale: Ovčiar Bebek
1979 Prerušená hra
1978 Nie
1978 Sneh pod nohami
1978 Stôl pre štrnástich
1977 Advokátka
1977 Zlatá réva
1976 Červené víno
1976 Desať percent nádeje
1975 Šepkajúci fantóm
1974 V každom počasí
1971 Parížski mohykáni
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári