Bezdomovci i Rómovia si za stovku nakúpia až tristo kusov oblečenia

Ešte len nedávno boli supermarkety, obchody, butiky plné zákazníkov zháňajúcich darčeky. Vianočný nákupný ošiaľ postihol azda všetkých ľudí a takmer každý segment tovaru. Niekto zháňal elektroniku, iný kozmetiku či šatstvo. Nie každý však mal na to, aby si kupoval drahé alebo značkové odevy. Či vianočný ošiaľ ovládol aj obchody "z druhej ruky" sme niekoľko dní pred Štedrým večerom zisťovali v niekoľkých second handoch.

Počas našej dopoludňajšej návštevy v hale Megasekáča na jednom z košických sídlisk sa na veľkých stoloch naložených textilom prehrabovalo len niekoľko ľudí. "Hľadám niečo pekné a zachovalé. Nechodím tu za konkrétnymi vecami," prezradila nám jedna zo žien, prekutrávajúcich navŕšené stoly. "Už som tu nakúpila vetrovky, svetre, pulóvre a mnoho iných vecí. Nakupujem aj v normálnych obchodoch. Mám deti a už aj vnúčatá, preto som v obchodoch často. Rada nakupujem a mám na to čas." Žiadnu z kúpených vecí by však ako vianočný darček pod stromček nedala.

O pár stolov ďalej sa v hromade bytového textilu prehrabovala ďalšia zákazníčka. Zospodu vydolovala obrus, rozložila ho a prezerala z každej strany. "Oblečenie ani nekupujem, skôr niečo do bytu. Ale už som tu našla aj novú vec a to sa potom kúpiť naozaj oplatí. Ja to beriem ako relax. Prídem sa pohrabať a hľadám, čo ma zaujme. Hútam, načo by sa to dalo použiť. Príjemne sa pritom odreagujem. Doma mám toľko vecí, že tieto ani veľmi nepotrebujem," smeje sa nad vlastným nelogickým nákupným motívom. "Ja sama by som si mohla zo svojich vecí, otvoriť second hand," dodáva. Ani ona nakupovanie v "sekáči" s Vianocami nespája.

Zimné mesiace

sú tie najhoršie

"Second hand nie je vianočným segmentom," potvrdil nám vedúci Megasekáča Tomáš Slebodník zistenie, ktoré sme nadobudli z našej miniankety. "Ľudia hľadajú vianočné darčeky niekde inde. V takýto čas si nájdu peniaze na niečo kvalitnejšie. December, január a tiež letné prázdniny, sú pre second handy horšími mesiacmi."

Megasekáč je zásobovaný oblečením zo Švajčiarska. Firma ho získava formou pouličného alebo kontajnerového zberu. Pri prvom spôsobe rozdá Švajčiarom plastové vrecia, aby ich naplnili nepotrebným šatstvom a potom ich pozbiera. V druhom prípade sa použité oblečenie hádže do kontajnerov pri veľkých nákupných centrách. "Odtiaľ sa každý deň robí zvoz do skladu a firma to ďalej spracováva. Veci triedi, nepoužiteľné kusy sa likvidujú na mieste, použiteľné sa dezinfikujú a idú na predaj." Vytriedené šatstvo sa naloží do obrovských žochov, ktoré sa veľkými lismi stlačí, obopne drôtmi a v úsporne zlisovanej kocke putuje do kamióna. "Priestor v kamióne sa musí maximálne využiť, lebo doprava nie je lacná."

Oblečenie sa neperie, ale chemicky ošetruje. Prvýkrát vo Švajčiarsku a druhýkrát v dezinfekčnom ústave v Prahe, kde ma materská firma sídlo. "Tovar sa zosype do priestoru, ktorý vyzerá ako pražiareň na kávu. Tam sa to všetko miesi a postrieka dezinfekčným prostriedkom. Celý proces sa robí v dvoch fázach. Prvou je dezinfekcia a druhou deratizácia, vďaka ktorej do oblečenia nezalezú hlodavce."

Zber použitého šatstva, ktorý sa už dlhé roky úspešne praktizuje v západných európskych štátoch, sa začína zavádzať do praxe aj u českých susedov. "Naša materská firma dostala ako zatiaľ jediná od Ministerstva životného prostredia ČR licenciu na zavedenie pilotného zberu na území Prahy. Ľudí však treba aj v tomto smere ´vychovať´. Naučiť ich, aby do zberu naozaj nedávali nepoužiteľné veci." Pražania zatiaľ ešte "vychovaní" nie sú, lebo zberové vrecia si mýlia so smetnými. V 80 percentách tam končí absolútne nepoužiteľné oblečenie.

S myšlienkou zaviesť takýto zber aj u nás ešte nikto neprišiel. Slovenská mentalita je totiž ťažšie kresateľná ako česká a čakať od našincov, aby sa zbavovali nositeľného oblečenia, je utópiou. "Tu je zvykom, že oblečenie ponosí najprv jedno dieťa, potom druhé a potom ešte bratové deti... Šatstvo putuje po rodine dovtedy, kým z neho nie je handra," konštatuje T. Slebodník.

Megasekáč dováža približne 16 ton tovaru mesačne, ročne okolo 200 ton. "Našou filozofiou nie je orientovať sa na kvalitu tovaru, ale skôr na množstvo a dobrú cenu. Nevozíme luxus, ale druhú triedu. A tým, že sme na periférii mesta a nie v honosných priestoroch v centre, ako naši konkurenti, dokážeme vytvárať dobré ceny." Približne raz mesačne majú totálny výpredaj, kedy sa všetko dá kúpiť po 10 korún za kus. Na tento deň čaká množstvo ľudí, tlačiacich sa pred bránou už hodinu pred otvorením.

Čo sa nepredá vo výpredaji, ponúkajú po korune za kilo. "Tento tovar berú väčšinou Rómovia a bezdomovci. Dokážu si tak nakúpiť 300 kusov oblečenia za stovku," dodáva. Po takomto "pretriedení" im ešte stále zostanú nejaké kúsky oblečenia. Aj s nimi si však megasekáč vie dať rady. Predáva ho odberateľom, ktorí ho vedia zužitkovať. "Máme jedného, ktorý od nás berie riflovinu na ďalšie spracovanie. Používa ju na výrobu kobercov, alebo iného dekoračného materiálu. Pleteninu taktiež odoberá firma, ktorá ju rozplieta a tiež používa na výrobu kobercov. Bavlnu predávame ako savý materiál autoservisom, alebo iným firmám, napríklad na utieranie strojov."

Aj na tovar v second handoch sa vzťahuje záruka. "V rámci platnej legislatívy sme povinní poskytovať 12 mesačnú záruku s tým, že musíme zákazníka upozorniť na to, v akom stave tovar nakupuje. Nepísané pravidlo je, že ľuďom umožníme, aby si tovar zakúpený u nás po predložení dokladu vymenili za iný. V second hande je však ťažko možné odhadnúť, či zákazník vec, ktorú príde reklamovať, kúpil naozaj u nás, alebo ju našiel doma v skrini," načrtol problém s reklamáciami.

Megasekáč má zákazníkov zo širokého spoločenského spektra. "Patria sem sudkyne, lekári i poisťovací agenti. S niektorými už máme bližšie familiárne vzťahy," prezrádza vedúci. Podľa neho sa už ľudia za nákupy v "sekáčoch" nehanbia, ale sa nimi ani nechvália. "Kedysi sme balili veci do našich plastových igelitiek a videli sme, že ľudia si to prebaľovali do svojich. Aby nikto nevidel kde nakupujú."

Dlhoprstí kradnú

aj v "sekáčoch"

Druhý navštívený - Second hand Maxx - ponúka zákazníkom použitý anglický tovar prvej akosti. Ceny sa pohybujú od 100 korún za tričká, až po 1200 za koženú bundu. Na vešiakoch sa nájdu aj veci špičkových módnych značiek. "Chodia sem rôzni zákazníci, menej i viac solventní. Hľadajú tu u nás také veci alebo značku, aké v iných obchodoch nenájdu. Máme aj stálu klientelu, ktorá chodí každí deň alebo raz za týždeň," vraví vedúca predajne Eva Lazarová.

V tomto second hande sme videli široký výber tovaru. Zákazníci si mohli vyberať z oblečenia každého druhu, kabeliek, opaskov, i topánok. K dispozícii mali aj plesové šaty a karnevalové masky. "Tento týžden si u nás jedna pani našla karnevalový kostým. Natrafila na masku kostry a celá bez seba tvrdila, že synovi už väčšiu radosť nemôže urobiť..."

Najviac zákazníkov nemajú počas vianočného obdobia, ale vtedy, keď kompletne vymenia sortiment. Ľudia vtedy stoja v radoch aj na ulici. A nakupujú vo veľkom štýle, aj po 10-tich kusoch naraz. Obdobie sociálok tu nemajú radi. Do obchodu sa nahrnie veľa "dlhoprstých" Rómov, ktorých musia strážiť. "Prídu v skupinkách, štyria, piati a snažia sa nás nejakým spôsobom zabaviť, aby na seba strhli pozornosť a popri tom sa niečo ukradli. Minule tu začali tancovať. Ale na to my neskočíme. Stojíme nad nimi a dávame pozor, lebo vieme, aké majú ´šikovné´ prsty," opisuje E. Lazarová.

Zákazníci sa

o tovar bijú

V ďalšom second hande tejto firmy predávajú anglický tovar druhej kategórie. Aj ten má vcelku moderný sortiment. Oblečenie sa predáva na kilá a aj tu možno "uloviť" značkové kúsky. "Tovar dopĺňame každý deň," vraví vedúca predajne Ingrid Puškašová. "Jeden týždeň v mesiaci máme na všetko polovičnú zľavu. Raz do mesiaca tovar kompletne vymeníme. Ľudia už o tom vedia a stoja pred dverami i na ceste, aby sa k tovaru dostali. U nás je vždy plno ľudí, tu sa ľudia o veci bijú."

Nakupujú tu ľudia rôznych vekových kategórii i spoločenských vrstiev. "Chodia tu deti, ktoré si z vreckového nakupujú sami na seba. Mladí chlapci k nám chodia na reperské nohavice aj viackrát denne. Máme aj starších zákazníkov, ktorí ledva chodia podopierajúc sa paličkami. A dokonca tu chodia aj takí, ktorí si určite môžu dovoliť nakupovať inde... Napríklad právnici."

Veľkou konkurenciou pre second handy, sú lacné čínske obchody, kde sa dá takmer za rovnakú sumu nakúpiť nové oblečenie... "Ale keď to potom zákazníci vyperú, tak to už viackrát neoblečú. No tieto veci môžu prať koľko chcú," pridáva svoj názor kolegyňa Mária Popovičová. "A okrem toho, ľudia sa z médií stále dozvedajú o tom, že niektoré čínske oblečenie je napúšťané všelijakými chemikáliami a je zdraviu škodlivé."

Aj predavačky podľahli secondhandovému tovaru. Takmer všetko čo nosia, pochádza práve odtiaľ. "Rifle, sako, čižmy i opasok som kúpila u nás," ukazuje svoj out fit, spĺňajúci najnovšie trendy. "Sme chodiaca reklama," dopĺňa vedúca. "Kedysi som v takých obchodoch nenakupovala, radšej som si išla k ´číňanovi´. Teraz tam ani nevojdem. Odkedy robím tu, inde sa neoobliekam."

Mnoho zákazníkov sem chodí na topánky. "Raz sem prišla zákazníčka, ktorá si vybrala osem párov. Skúšala ich asi hodinu a nevedela sa rozhodnúť, ktoré si má kúpiť. Nakoniec zobrala všetkých osem." Predavačky postrehli, že niektorí zákazníci vraj veci, čo nakúpia u nich, predávajú vo svojich obchodoch alebo aj prostredníctvom internetu. Samozrejme už s pridanou maržou.

Keďže v second hande treba vo veciach dlho "loviť" také, ktoré padnú do oka i na postavu, zákazníci tu nezriedka pobudnú dlhšie ako hodinu. Keď prídu nakupovať mamičky, malé deti tu za ten čas stihnú aj vyhladovieť. Prezliekacie kabínky preto občas slúžia ako intímna miestnosť v ktorej mladé mamičky koja či prebaľujú svoje ratolesti. Pre niektorých ľudí sú kabínky zdrojom iných chúťok... Niektoré páry si myslia, že látkové závesy poskytujú dostatočnú izoláciu a dovolia si aj to, čo sa normálne robí v spálni... "Naše závesy trošku presvitajú a celkom dobre cez ne vidieť siluety. Čo jeden pár robil dnu, to sa nedalo prehliadnuť...," smeje sa pri opise tohto "zážitku" I. Puškašová.

Naša exkurzia po košických second handoch odhalila, že darčeky pod stromček tam kupuje málokto. Ak, tak iba pre seba. Kto chce oblečením obdarovať niekoho blízkeho, radšej ušetrí nejaké korunky naviac a navštívi klasickú predajňu. I keď tovar v nej neraz nedosahuje kvalitu, ktorú ponúkajú "sekáče"...

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: V UTOROK 2. 1. 2007

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári