farieb... Keď do očí udrú zrelé plody, ktoré si bežne kúpime v zelovoci... Niekoho všetky tieto obrázky možno nechajú chladným. Nie však Jána Hvizdoša, ktorý učí v Základnej škole v Gelnici prírodopis. Keď vojdete do jeho skleníka, hneď viete, s kým máte tu česť. Vlastne celá jeho rodina prepadla zelenému kráľovstvu. Nečudo, že na narodeniny či meniny si vzájomne darúvajú rastliny.
Citróny, pomaranče, grepy, mandarinky, figy, ananásy, banány... To je iba zlomok úrody, ktorú rodina Hvizdošová ziera vo svojom skleníku. Okrem exotických rastlín sú tu aj tie z takzvanej Božej lekárne, výťažky ktorých pomáhajú ľuďom trpiacim napríklad rakovinou. „Prvýkrát som citrusovník štepil ako 10-ročný. Naučil ma to miestny odborník," spomína 56-ročný učiteľ a zároveň prezrádza, ako je možné z bielych drobných kvetov s fialovými okrajmi vypestovať citrusové plody. Základom je totiž práve spomínané štepenie a očkovanie. Z jedného stromčeka Hvizdošovci nazbierajú aj sedem kíl mandariniek či iných citrusových plodov.
Kým citrusy vyžadujú odborný zásah, čuduj sa svete, na pestovanie banánovníkov si môže trúfnuť aj laik. „Samozrejme, nutná je pravidelná starostlivosť. Inak netreba robiť nič. U nás v čase úrody máme aj dvesto kusov plodov," hovorí gelnický pestovateľ takmer neuveriteľné veci na margo banánovníka, ktorý niektorí ľudia majú v obývačke ako okrasnú rastlinu. V jedálnom lístku Hvizdošovcov majú čestné miesto aj figy. „Figovníky rodia dvakrát ročne, v apríli a v septembri. Pozitívne vplývajú na žalúdok a tráviaci trakt," aj hovorí J. Hvizdoš o čerstvých šťavnatých zelených figách.
Gelnický učiteľ polovážne poznamenal, že v skleníku má aj svoju takzvanú osobnú marihuanu. Okamžite núka zelený lístok, ktorý treba dať do úst a požuť. Aj keď sladká chuť je pre každého človeka príjemnou záležitosťou, lístok zo skleníka rodiny Hvizdošovej je až priveľmi sladký. „Ide o rastlinu lipia dulcis. Jej listy sú päťtisíc krát sladšie ako cukor. Mayovia a Indovia ňou bežne sladili jedlá. My sme rozmýšľali, že by sme ju mohli použiť pri pečení koláčov. Zatiaľ si listami tejto rastliny iba sladíme čaj," prezrádza J. Hvizdoš tajomstvá z ich kuchyne.
Aj keď J. Hvizdoš nás skleníkom sprevádza s nadšením a s láskou hovorí o každej rastlinke, vidieť, že najväčšiu úctu prejavuje tým, ktoré dokážu zmierniť ľudské utrpenie. „Aloe stromovitá je pamiatka na mojich rodičov. Pomáha ľuďom vyliečiť ťažké rany," popisuje J. Hvizdoš iba zlomok zo svojich liečivek.
Všetky zelené poklady má gelnický pestovateľ vo svojom skleníku. Postavený je z päťlitrových zaváraninových fliaš. „Postavil som ho pred 16 rokmi ako prvý na Slovensku. Použil som 972 fliaš, kým sme ich vyzbierali od známych, trvalo nám to dva mesiace," hovorí J. Hvizdoš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
