Momentálne jazdí cez Ukrajinu do Moskvy. Ako však hovorí, svoju prácu má rád a berie ju ako každú inú. "Vodiča na kamióne robím deväť rokov. Teraz chodím do Ruska a na Ukrajinu. Predtým som chodieval aj do Talianska a Španielska. Stopárov ani stopárky neberiem," prezradil vyučený mäsiar.

Od Paľa sme sa dozvedeli, že práca vodičov na kamióne v posledných rokoch zaznamenala obrovský boom. "Chlapi to robia najmä pre peniaze a tiež preto, že majú možnosť vidieť vyššiu úroveň iných krajín." Na ruské a ukrajinské cesty Pali hovorí: "Sú naozaj katastrofálne a úzke. Neraz som videl rôzne havárie, ktoré vyzerali naozaj zle."

A ako vyzerá jeho práca: "V Prešove mi naložia kamión kancelárskym papierom a väčšinou v noci vyrážam do Moskvy. Keby som jazdil bez spánku, čo samozrejme nerobím, cesta by mi trvala 36 hodín. Inak mi trvá dva a pol dňa."

Pali prechádza cez hranicu vo Vyšnom Nemeckom. Hovorí, že tu nemá nijaké problémy. Horšia je situácia v samotnom Rusku. "Tam jazdia vodiči pod vplyvom alkoholu. Raz som stal na krajnici, pri svojom kamióne a zrazu ukrajinský vodič, ktorý stál oproti mne, naštartoval a vrazil mi rovno do prednej časti auta. Keď sa potom vytackal von, bolo vidieť, že je poriadne opitý. Môj veľký kamión vraj vôbec nevidel. Na aute mi spôsobil škodu za päťdesiat tisíc korún. Ukrajinskí policajti tam však veľa neporiešia, a škodu nemám dodnes zaplatenú. Na súd ho musí dať spoločnosť, pre ktorú robím," vysvetľuje. Zaujímalo nás, či je pravda, že ukrajinskí colníci požadujú "všimné." "Jasné, je to tak, rovno si pýtajú peniaze na kávu, alebo žiadajú cigarety."

Vysoký raz strávil na hranici mesiac. "Viezol som do Ruska nábytok a colníkom sa niečo nepozdávalo. A tak, kým sa všetko dalo do poriadku, žil som tam 27 dní. Dnes sa nad tým smejem, ale vtedy mi veľmi do smiechu nebolo. Všetko sa však dá prežiť," dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári