pamätihodnosti či kuriozity. Majú čo robiť, veď oficiálny košický register obsahuje názvy 740 ulíc, námestí, parkov a tried.
Aj keď sa už v meste nenachádzajú na domoch tabuľky s takými názvami ako Námestie februárového víťazstva, Ulica 60. výročia VOSR, Trieda Sovietskej armády či Leninova ulica, môžeme sa pochváliť inými zvláštnosťami. Porozprávali sme sa o nich s vedúcim archivárom Štátneho oblastného archívu Ministerstva vnútra SR Štefanom Eliášom. V problematike sa vyzná ozaj fundovane, veď o košických uliciach napísal päť štúdií.
"Nuž, najdlhšou ulicou v centre mesta je určite Hlavná," zalovil v pamäti Š. Eliáš, s ktorým sme sa stretli v jeho kancelárii na Bačíkovej ulici 1. "Má dĺžku okolo dvoch kilometrov, po nej nasleduje Alžbetina. V meste však držia prím Komenského ulica a Trieda SNP. Nemám to zmerané, ale najkratšou bude pravdepodobne Železničná, situovaná na mieste, kde sa po dojazde na Námestie Maratónu mieru otáčajú električky číslo šesť. Má totiž len dĺžku priečelia budovy Železníc Slovenskej republiky, čiže asi 40 až 50 metrov. Najužšou ulicou bola kedysi Mačacia medzierka na Vyšnom Huštáku, teda tam, kde dnes stojí Kuzmányho sídlisko. Ulička už nejestvuje, v rámci socialistickej prestavby Košíc ju zbuldozérovali. Bola široká necelý meter."
Medzi najstaršie uličky Košíc patria Poštová i Mlynská, cez ktorú chodili ľudia ku kúpeľom na mestských lúkach. Zažila mnohé premeny. Pôvodne sa volala Mlynská, neskôr Kossuth Lájos utca, Bérešova, generála Petrova, ešte predtým Josifa Vissarionoviča Stalina. V roku 1854 vznikla Moyzesova ulica. Radní páni vtedy rozhodli o odvedení vôd z mokrín v tejto časti mesta, vysadení stromoradia a výstavbe prvých domov.
"Podľa môjho názoru však je suverénne najstaršou Alžbetina ulica, kde stávala pôvodná slovanská osada a prvý košický kostol. Ten sa ešte aj teraz nachádza pod Dómom svätej Alžbety. Koncom 19. storočia ho pri reštaurovaní katedrály vykopali, opäť zasypali a odvtedy ho nikto nevidel. Najviac zákrut v Košiciach má pravdepodobne Moskovská trieda na Sídlisku KVP. A najčistejšia ulica? Kedysi boli také všetky. Dnes si však Košičania absolútne nič zo špiny nerobia, keď vypijú malinovku, hodia jednoducho fľašu za seba a hotovo. Bolo by ich treba nakopať do zadku. Na Hradbovej ulici bol kedysi nielen vchod do dekanskej záhrady, ale na mieste dnešného trhoviska aj vychýrené domčeky lásky. Tie neskôr zruinovali a po takzvaných vykričaných domoch s červenými lucerničkami v oknách neostalo ani stopy," uviedol archivár.
Ako napísal v jednej zo svojich štúdií, zvláštnosťami oplýva aj Ulica pri Miklušovej väznici. Pri rekonštrukcii objavili pod súborom budov tunel, vedúci do labyrintu košických podzemných chodieb. Vtedy tomu nikto nevenoval pozornosť a tunel celkom vybagrovali. Jedna z podzemných chodieb viedla údajne popod Kováčsku ulicu, kde sa približne pod domom č. 32 krížila s inou. Tá mala údajne viesť až pod Dóm sv. Alžbety.
Na Hlavnej, bývalej Leninovej ulici, stáli v 19. storočí dva rady topoľov, po dostavaní divadla v roku 1899 ich vyrezali a nahradili novými. Opäť sa to zopakovalo pri nedávnej rekonštrukcii ulice a centra mesta. Hlavná sa však pýši okrem najstarších a najkrajších historických pamiatok aj ďalším unikátom. Šošovkovitým tvarom námestia, ktoré však Košičania námestím nenazývajú. V súčasnosti čaká na zápis do Zoznamu UNESCO.
"Ide o raritu minimálne európsku, i keď takýto tvar centier majú aj v Poprade, Prešove či Spišskej Novej Vsi," skonštatoval Š. Eliáš.
Každá z košických ulíc má svoje špecifikum a skrýva čosi, o čom bežní ľudia nevedia. Za zmienku stojí Hrnčiarska ulica, kedysi tam mali sídlo košickí hasiči. Ich stráž bola najstaršou v Uhorsku, fungovala už od roku 1874. Š. Eliáš s kolegami predpokladajú, že práve tam sa nachádza jedna z pôvodných mestských bášt v tvare bytu košického kata Mikluša. Pôvodne sa nachádzala na múre "pamätajúcom" omodejovské vojská, ktoré prišli dobýjať Košice. Jej odkrytie by bolo doslova ďalším košickým unikátom. Dnes na Hrnčiarskej ponúkajú svoje služby pekár, kožušník, kováč, predávajú tam drahé kamene i polodrahokamy.
Hodno spomenúť aj Mäsiarsku ulicu. Názov dostala skutočne po mäsiaroch, ktorí tam mali svoje predajne, známa je aj tým, že v minulosti niekoľkokrát vyhorela. Zaujímavú históriu majú aj Drevný trh, Kanálová ulica (dnes Puškinova), alebo Ulica protifašistických bojovníkov. Drevný trh dostal svoje meno preto, lebo v minulosti zvážali furmani z celého okolia do Košíc drevo na predaj. Volali ho aj Petőfi tér, Námestie Janka Kráľa, prípadne Námestie Júliusa Fučíka. Po prvý raz sa názov Drevný trh (po maďarsky) objavil na mape z roku 1868. Na Kanálovej ulici (predtým Kazincyho) viedla od Mlynskej bašty vodná priekopa. V 50. rokoch 19. storočia ju zasypali a v roku 1945 ulicu premenovali na Puškinovu. Ulica protifašistických bojovníkov bola dlhé desaťročia známa ako Barkóczy utca, neskôr Éder utca. Nakrátko ju pomenovali aj po britskom premiérovi Churchillovi.
Š. Eliáš by bol rád, keby Košičania, ktorí majú doma akékoľvek historické písomnosti a doklady o košických uliciach či budovách, archivárov navštívili. Artefakty uchovajú pre ďalšie generácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
