Sokyne, či náhradníčky skvelej cisárovnej Sisi, ktoré sa "objavili" v blízkosti Františka Jozefa I.
Milenky nášho Cisára Pána
Doslova pred pár dňami v zabudnutí prebehlo 90. výročie úmrtia bývalého rakúsko uhorského cisára Františka Jozefa I. (18.8.1830 21.11.1916). Na silvestrovských stránkach tejto rubriky sme sa jeho osobe už viackrát venovali, no dnes sa chceme osobitne prizrieť jeho chúťkam k nežnému pohlaviu. Lebo to bol normálny heterosexuálny muž a mal ich. Na druhej strane však môžeme ihneď konštatovať, že to bol normálny človek svojej doby, a žien sa okolo neho točil vskutku iba primeraný počet. Hlavne v jeho pozdejších rokoch to bolo nie len na sex, ale v túžbe po normálnom ľudskom živote.
MLADOSŤ POCHABOSŤ
Prvou a zatiaľ ešte nenaplnenou mladíckou láskou Františka Jozefa sa stala v jeho 14. rokoch grófka Bertha von Marwitz, dvorná dáma pruskej kráľovnej. Do tajovmstiev a krás erotiky ho však uviedla až v roku 1848 na plese vo Viedni iná grófka, Elisa von Ugarte, taktiež dvorná dáma, mimochodom staršia a už "šťastne" vydatá. Všetko sa samozrejme ihneď rozklebetilo, Elisa bola uvoľnená z kráľovských služieb a mladý František Jozef obratom vyslaný mimo Viedeň. Človek sa dnes diví, že v tom revolučnom roku mal tento mladý muž, ktorý sa mal ešte v tom roku stať cisárom, čas aj na lekcie sexu.
František Jozef teda začínal s aristokratkami, no potom nastúpili u mladého (medzitým už) cisára chúťky menej vznešené a zapáčila sa mu baletka istého viedenského divadla, Katarína Abelová. Do tohoto vzťahu sa mu až tak nestarali a tak vydržal dlhšie. Ako 20-ročný sa František Jozef zahľadel do Heleny Baltazzi, barónky Vetserovej. Ak vám je jej meno povedomé, vaše pocity sú správne. Jej dcéra, baronesa Mary, sa stala o mnoho rokov neskôr milenkou cisárovho syna Rudolfa a spáchala s ním samovraždu na zámočku Mayerling. Cisár však prežil vzťah s pani barónkou bez úhony. No problém ešte len mal prísť a boli v ňom zainteresovaní Maďari (kto už len iný, povedal by Slota).
V lete roku 1852 spoznal cisár počas návštevy parku Práter istú Margitu Libényiovú (neskôr prijala umelecké meno Mici Langerová), ktorá sa snažila o kariéru baletky. Stala milenkou mladého cisára, čo sa však obratom donieslo do uší jej brata Ferenca. Ten celú vec pochopil ako zneuctenie rodiny, ba celého národa, a 18. februára 1853 sa pokúsil spáchať na cisára atentát (nožom). Atentát sa nepodaril, stráže Libéniho zlapali a napriek zásahom cisára bol obratom odsúdený a popravený. Sex, ako vidieť, má občas smrteľne nebezpečné následky aj pre osobu, ktorá si ho vôbec neužila.
O rok neskôr, 24. apríla 1854, sa mladý panovník oženil. Všetko to jeho okolie spískalo tak, aby si vzal svoju sesternicu Helenu Bavorskú, ale cisárovi sa zapáčila jej mladšia sestra, šestnástka Alžbeta, prezývaná tiež Sisi, a predviedol ukážkové milostné vzplanutie a následný sobáš z lásky. Cisár bol vtedy mladý, štíhly a krásny, Sisi by dnes nepochybne bola kráľovná krásy, a pár bol vo vtedajšej Európe považovaný za bezkonkurenčne najkrajší. Zdalo sa, že všetko ide dobrým smerom, a že "mladý pán" sa už vybúril.
NASTUPUJÚ DOMÁCKE TYPY
Potom bežali cisárovi pánovi úvodné roky manželstva. Jeho krásna a reprezentatívna ženuška mu rodila deti, po dvoch dcérach konečne aj syna, nešťastného Rudolfa. Filmy ukazujú manželský pár idylicky, ale v skutočnosti to tak nebolo a skvelá Sisi sa začala svojmu cisárskemu mužíčkovi a celému viedenskému prostrediu odcudzovať. Popísalo sa o tom už mnoho všeličoho, a všelikto si na Sisinej osobnosti hrial svoju polievku, ale ak mám povedať vlastný názor, nuž cisárovná bola nanajvýš komplikovaná osobnosť a príliš komplikované "ženské", to je hotové peklo na zemi. Cisárovi neostávalo nič iné, iba obzrieť sa opäť po nejakej neurodzenej náhrade.
O týchto rokoch cisárovho života sa uvádza síce mnoho klebiet, ale konkrétna ženská iba jedna prostá krajčírka Róza Moskowitzová. Ich vzťah trval niekoľko rokov a Róza (keď to s ňou cisár pán slušne skončil a doživotne ju "založil") sa prosto vydala a stiahla do ústrania. S cisárom pánom však mala neoficiálnu dcérku Bobarle Margarethe, ktorá to potom dotiahla ďaleko. Stala sa z nej grófka Zichyová, a po prvej svetovej vojne, rozvode a druhom sobáši manželkou istého bohatého Američana.
Cisár si už medzitým vyhliadol ďalšiu neurodzenú partnerku a vôbec sa zdá, že od istého momentu sa vo veciach sexu vykašľal na modrú krv. Urobil veľmi dobre, pretože až odvtedy našiel aké také súkromné šťastie. Jeho "nová" sa volala Anna. Keď ju uvidel prvýkrát, mala iba 15 rokov, čo však vzťahu trvajúcemu vyše 10 rokov neuškodilo. Anna sa v jeho priebehu stihla aj dvakrát vydať, takže ju poznáme najprv ako pani Heuduckovú (čo bol nevydarený, krátky a rozvedený vzťah) a neskôr ako pani Nahowsku.
Cisár samozrejme potreboval pani Nahowskej robiť "výskumy pod sukňami", ale veľmi dobre mu padla tiež domácka atmosféra na ranných návštevách (keď to vladárske a diplomatické povinnosti dovoľovali) u pani Anny. Jej kávičky a pečivo od dvorného pekára, cigary a drobné ranné klebietky, to bolo to, čo mu spríjemňovalo jeho bežný vladársky život, a čoho by sa od svojej distingvovanej a odmeranej Sisi nikdy nedožil. Aj z tohto vzťahu obdarovala príroda cisára pána potomkom dcérou Helenou. Tá neskôr skončila jako manželka slávneho rakúskeho hudobného skladateľa Albana Berga, čo bol v hudbe taký modernista, že František Jozef by z jeho hudby určite prišiel o sluch.
PANI KÄTHE
"Priateľský" vzťah Františka Jozefa s pani Nahowskou trval podľa životopiscov od roku 1878, do roku 1889. Vtedy sa už jasne ukázalo, že cisár pán vonkoncom nie je iba vo vleku pudov, ale že u "svojich" žien začal hľadať náhradu za chýbajúce rodinné zázemie. Ostatne, hovoriť o ženách v množnom čísle, keď mával naraz iba jednu, ani nemá zmysel. No nakoniec sa mu do súkromia zaplietla jeho vlastná manželka. Vedela, že svojmu manželovi neposkytuje to, čo by normálna manželka mala, a tak mu doslova prihrala "priateľku" podľa svojho gusta. Keď už jej má byť manžel neverný, dobre, ale pod jej dohľadom a s osobou na úrovni. Napodiv sa to ukázalo ako šťastné riešenie, ba dokonca Františkovi Jozefovi jeho Sisi doživotne trafila vkus.
Jej voľba padla na vtedy už známu herečku Katarínu Schrattovú. Nenápadne ju uviedla do cisárovej spoločnosti, nechala ju oficiálne portrétovať a potom obraz darovala manželovi, a vôbec to všetko kočírovala tak, že František Jozef sa "lapil". Postupne začal zanedbávať pani Nahowsku a uprednostňovať pani Schrattovú. Všetky doteraz spomenuté dámy urobili "kariéru" vďaka svojmu vzťahu s cisárom, ale pani Käthe (ako jej hovorili) nie. Vypracovala sa výlučne vlastným talentom a keď sa zapáčila Františkovi Jozefovi, už bola známa herečka viedenského dvorného divadla.
Käthe Schrattová (1853 - 1940) bola nielen dobrá herečka, ale aj žena dosť inteligentná na to, aby svojmu cisárskemu "priateľovi" vyhovela vkusom, temperamentom i zvyklosťami. Stala sa mu doslova náhradnou manželkou, so Sisi dobre vychádzali a tá, kým žila, nad ňou držala ochrannú ruku. Dokonca sa i klebetilo, že po Sisinej smrti s ňou uzavrel cisár potajme manželstvo.
Ráno ju obvykle navštevoval v jej vile a prežíval tu bežnú domácku atmosféru meštianskeho typu je zaujímavé, že nejeden vysoký aristokrat bol najšťastnejší, keď mohol žiť jako úplne obyčajný človek. Cisár pán vraj obzvlášť obľuboval bábovky, ktoré osobne piekla paní Käthe. Kdejaký dvorský úradník sa pokúsil tento vzťah "zrušiť", ale márne. Pani Schrattová ostala už navždy najlepšou priateľkou časom vdovca Františka Jozefa, s ktorým absolvovala jeho úctyhodne dlhú starobu, a ktorého nakoniec prežila. K urodzenému nebožtíkovi ju sice pustili, ale na oficiálny pohreb už nesmela.
Nakoniec, aby sme si vedeli predstaviť, ako veľmi sa líšili vtedajšie časy od tých dnešných (a to ešte neuplynulo ani sto rokov!), uveďme, že pani Käthe, pôvodne cisárom dobre zaopatrená, vyšla po prvej svetovej vojne na mizinu, že musela žiť v chudobe, a že kdekto sa z nej pokúsil vytiahnú pikantné informácie o cisárovi, ale ona nič nezverejnila a nepokúsila sa na svojej minulosti zbohatnúť. Zomrela ako osemdesiatsedemročná starenka a svoje súkromie si vzala do hrobu.
Viedeň navštívilo viacero vládcov, domácich i cudzích, ktorí verejnosť šokovali svojim správaním
Perzský šach obchytkával dámu, havajský kráľ raňajkoval nahý
Čo sa týka správania k ženám, správal sa František Jozef vskutku vyberane a svoj rod dobre reprezentoval. Horšie to bolo s inými príslušníkmi, najmä jeho predchodcom a nástupcom. Predchodcom na tróne bol jeho strýčko Ferdinand, "pošahaný" a naviac epileptický. Síce ho za mlada oženili s Karolínou Augustou Bavorskou, lekári však už dopredu upozorňovali, že deti z tohoto zväzku nebudú. Ani nemohli byť, lebo cisár nebol schopný pohlavného styku so svojou manželkou. Napriek tomu vydržali spolu až do Karolíninej smrti v roku 1873. Aby nevznikol omyl, Ferdinand abdikoval v roku 1848 a potom žil ako obyčajný súkromník.
Nástupcom Františka Jozefa bol jeho prasynovec Karol I. Ten síce v mladosti vraj navštevoval istý nevestinec v Čechách, potom sa však v roku 1911 dynasticky oženil so Zitou Bourbonskou, ženou nesmierne cieľavedomou a prísnou, obávanou "stíhačkou", ako by sme dnes povedali. Takže si po zbytok svojho krátkeho a nešťastného života nestihol ani len "vrznúť" niekde bokom, mimo svojej starej.
Zato syn Františka Jozefa, arcivojvoda Rudolf, ktorého splodil so skvelou Sisi, bol známy frajerkár. Navštevoval vychýrené reštaurácie, divadlá a bordely a užíval drogy. Klebetilo sa o ňom, že v preslávenom viedenskom hoteli Sacher mal raz personál dosť problémy odpratať arcivojvodu Rudolfa "zo scény", pretože sa tu nečakane objavil odetý iba do jediného kusu odevu, svojej dôstojníckej šable. Ostatne aj jeho samovražda na zámočku Mayerling mala tiež sexuálny podtón. On, i jeho milenka baronesa Vetserová, odišli z tohto sveta v spoločnej posteli. Baronesa bola mimochodom ešte pomerne dosť neplnoletá.
No ale nemyslite si, že v iných kráľovských rodoch takéto problémy nemali. Hosť Františka Jozefa, perský šach Ustad Nasiruddin Khan (1890-1936), zbadal počas oficiálnej návštevy viedenskej svetovej výstavy akúsi tučnučkú pani, ktorá ho nesmierne uchvátila. Okamžite okašlal akciu a vyštartoval po nej. Potom ho už k výstave a oficialitám nik nedostal. Bol tiež problém, aby šach (na snímke) prestal dámu nehanebne verejne obchytkávať, najmä aby jej konečne pustil prsia.
Ale to nie je nič oproti inému cisárovmu hosťovi, havajskému kráľovi Kalakauovi, ktorý vo viedenskom hoteli zásadne raňajkoval nahý. Raz sa pri návšteve parku Práter stratil sprievodu a s akousi prostitútkou sa exemplárne "zbombardoval" všemožným dostupným alkoholom. Našli ho až po čase pod ktorýmsi stolom. Nuž, ale veď aj korunované hlavy sú len ľudia...
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce: Dejiny košickej Kalvárie
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
