Bryan Adams chcel čierne uteráky, Ráž potreboval kyslíkový prístroj

Organizovať kultúrne podujatia - aj keby prinášali divákom kto vie akú dávku humoru - nie je žiadna sranda. Kultúrne inštitúcie či rôzne usporadateľské agentúry o tom vedia svoje. Aj keď majú pocit, že je všetko pripravené a v najlepšom poriadku, zaskočiť ich môže nepochopiteľná požiadavka účinkujúcich, zradiť technika a nezriedka sa stáva, že aj náhoda sa rozhodne ukázať, čo všetko dokáže...

Nesporne medzi hudobné zážitky roka 2006 v Košiciach možno zaradiť koncert rockovej legendy - kanadského speváka Bryana Adamsa. Organizátori koncertu - košická agentúra Equinoxe potvrdila, že Bryan Adams netrpí hviezdnymi maniermi a tým pádom nemal prehnané požiadavky.

"Do Steel Arény dorazil spolu so svojim tímom a technikou na piatich kamiónoch. V zákulisí mal pripravených 100 kg ľadu, 80 bielych osušiek a 20 čiernych uterákov. Hoci u nás máme nesporne kvalitných kuchárov, Bryan Adams si priviezol vlastného," prezradila PR manažérka agentúry Equinoxe Linda Šnajdárová. "Pre B. Adamsa a jeho kolegov sme podľa požiadaviek pripravili aj prírodné potraviny, medzi ktorými nechýbal hnedý cukor, prírodný med, nesolené surové mandle, arašidové a mandľové maslo, bochník bieleho chleba, škoricové sušienky a rôzne koláčiky," dodala.

Počas klačky

už bola v nemocnici

Peter Ďuriš z agentúry Amadeus sa nazdáva, že spomedzi všetkých koncertov a divadelných predstavení, ktoré zatiaľ organizoval, ho najviac svojimi požiadavkami zaskočili členovia kapely Deep Purple, ktorí tu pred pár mesiacmi koncertovali v Steel Aréne. "Do šatní sme museli zabezpečiť tri rozťahovacie gauče, koberce a iné zbytočnosti," spomína. "Manažéri Deep Purple mali požiadavku, aby sme umelcov odviezli z letiska do hotela autami. Samozrejme, nič by na tom nebolo, keby netrvali na tom, že tie autá musia byť len značiek Mercedes alebo Wolksvagen. Boli to osemmiestne ´vany´, ktoré sme nemohli nikde zohnať, až nakoniec sa nám podarilo získať jedno autor značky Wolksvagen a druhé bolo Ford... V konečnom dôsledku im ale bolo jedno, v akom aute sa vezú. Hlavne, že to bolo včas a bezpečne... Zo slovenských umelcov zatiaľ ani jeden nemal špeciálne požiadavky. Vždy to bola takpovediac klasika - minerálky, občerstvenie. Nič výnimočné."

Oveľa viac vrások, než požiadavky umelcov, narobia zvyčajne organizátorom podujatí rôzne nehody a náhody... "Pri koncerte orchestra Diabolské husle Jána Berkyho Brenicu necelú pol hodinu pred koncertom praskli struny na cimbale a my sme museli naozaj narýchlo zohnať nový, náhradný cimbal. Našťastie sa to vďaka dobrým známym podarilo a stihli sme to." J. Ďurišovi nebolo všetko jedno ani pri predstavení Hriešny tanec. "Tento muzikál sme v Košiciach odreprízovali päťkrát a hneď v prvom predstavení sa zranila jedna z hlavných postáv - Zuzana Marošová. S bolesťami odohrala svoju rolu, no na klaňačke už nebola, pretože sme v tom čase už boli v nemocnici... Tiež ma nepríjemne prekvapilo to, keď nás na nedávnom predstavení muzikálu Na skle maľované sklamali mikroporty. Technika je proste vec, ktorá pomáha, no bohužiaľ niekedy vypovie službu," dodal P. Ďuriš.

Dôležité sú

únikové východy

Ďalšou z košických agentúr, ktorá pravidelne v našom meste usporadúva rôzne kultúrne podujatia, je MARK Media. "Počas existencie našej agentúry som sa nestretol s nejakými výnimočnými požiadavkami umelcov, ktoré by ma prekvapili či zaskočili. Jediný príklad, ktorý azda stojí za zmienku, sa stal počas lanského koncertu kapely Elán. V deň jeho konania ma ich manažér požiadal, aby som zabezpečil kyslíkový prístroj," prezradil nám Marek Petráš, šéf agentúry MARK Media. "Zohnali sme teda na sto percent pripravený kyslíkový prístroj, ktorý musel byť v tesnej blízkosti pódia - nie viac ako päť až desať metrov od Joža Ráža. Z pohľadu požiadaviek to bola pre mňa kuriozita, no nepochybujem, že mala svoje opodstatnenie a ten kyslíkový prístroj tam musel byť..."

Čo sa týka umelcov vystupujúcich v Košiciach, doposiaľ sa - a to aj pri najväčších osobnostiach slovenského či českého showbiznisu - nestretol s hviezdnymi maniermi. "Pri zástupkyňach nežného pohlavia obyčajne ich požiadavky zahŕňajú množstvo neperlivých alebo jemne perlivých nápojov. Lucka Bílá má pred koncertom pripravené aj deci červeného vína, Helene Vondráčkovej úplne postačia minerálky. Pri väčšine dám je samozrejmosťou aj ovocná misa - najmä jablká, banány a pomaranče. Čo sa týka pánov - tam tiež prevažuje ovocie, minerálky a pri niektorých kapelách aj pivo, ktoré si však žiadajú čapované. Nikdy doposiaľ sa mi nestalo, že by účinkujúci túžil po niečom špeciálnom a už vôbec nenastala situácia, že by sme niečo nevedeli zohnať..."

Na počudovanie najväčie vrásky na čele M. Petrášovi nespôsobujú umelci, ktorí by ho trápili zvláštnymi požiadavkami, ale samotní diváci... "Je to smutné, no je to tak, že mnohí nerešpektujú organizačné pokyny. Pri rôznych koncertoch či iných podujatiach je bežné, že niektoré vchody do budovy sú pred začiatkom akcie uzavreté a hostia sa vpúšťajú do vnútra len jedným vchodom. Jediná hala v Košiciach, ktorá ma totiž dostatočne vyriešené únikové východy, je Steel Aréna. V ostatných priestoroch treba dávať veľký pozor na pohyb divákov. Nerobíme to preto, že im chceme strpčiť večer, ale pre ich bezpečnosť. Kto nemá skúsenosti s veľkým davom, nevie si to predstaviť. Napríklad na koncerte Elánu sme v Cassosporte mali 7000 návštevníkov. Viete si predstaviť, čo dokáže taká masa ľudí?"

Keď už sme pri divákoch, M. Petráš sa občas musí potýkať aj s neodbytnými fanúšikmi, ktorí sa stoj čo stoj chcú dostať k svojmu idolu, odfotografovať sa s ním a získať jeho autogram. "Faktom je, že napríklad na koncertoch spomínaných dám ako Helena Vondráčková a Lucie Bílá, sa také čosi nedeje. Na ich koncerty chodí taká skupina ľudí, s ktorou čosi podobné riešiť nemusím. Iné je to napríklad počas letných festivalov Summer Fest na Rybe-Aničke. Tam sa vždy nájdu vynaliezaví fanúšikovia... Ale aj to sa vždy dá pokojnou cestou vyriešiť..."

Tam, kde sú aj diváci disciplinovaní a účinkujúci pripravení, môže zlyhať technika... "Musím poklopať na drevo, že nám doposiaľ na žiadnom z koncertov nevypadol prúd... Stalo sa tak raz ešte pred začiatkom podujatia, kedy sme kvôli Feshion Show Jitky Mikulovej Klett postavili na Námestí Osloboditeľov šapitó špeciálne len na túto akciu. Asi hodinu pred začiatkom show nebola na celom námestí elektrina. Mal som obavy, či sa to vyrieši, no našťastie, dopadlo to dobre," dodal M. Petráš.

Profíci sú skromní

Riadiť takú veľkú inštitúciu ako je Štátne divadlo (ŠD) Košice, nie je rozhodne jednoduchá vec. Treba sa postarať o to, aby fungovala činohra, balet i opera... "Nespomínam si na to, že by ma zaskočili špeciálne požiadavky nejakých umelcov," vraví riaditeľ ŠD Peter Himič. "Drobnosti sa určite nájdu, väčšinou sa týkajú ubytovania a podobne. Musím ale povedať, že najväčší profíci majú najmenšie požiadavky a sú najskromnejší. Len začínajúce hviezdičky vedia niekedy prekvapiť... Práca na javisku s kolegami ich však rýchlo prinavráti k tomu, čo v divadle nazývame pokorou ku kumštu."

Divadelné predstavenia sú často nie len o hereckých, speváckych či tanečných výkonoch. Umelcov na javisku podporuje aj krásna scéna, kostýmy a divadelná technika. "Divadlo je plné techniky. Takže menšie ´zlyhania´ sa stávajú. Ale to naši ľudia riešia hneď a tak, že o tom často nevie ani riaditeľ, ani šéfovia a to je dobré. Ale predsa môžem pár príkladov spomenúť. V operete Modrá ruža bolo druhé dejstvo postavené na točni, no tá jednoducho zaštrajkovala, tak to herci ´oddtočnili´ za ňu... Prepadlisko v opere Rusalka raz zahaprovalo, ale Táňa Paľovčíková statočne klesala do hlbín jazera tak, že si to nikto nevšimol. V Tosce zas v záverečnej scéne, keď popravujú Cavaradossiho, padol výstrel o dve minúty skôr a ´zastrelený´ hlavný hrdina umieral so spevom na perách ešte hodnú chvíľu." V rozprávke Z rozprávky do rozprávky zas Čertica tak náruživo tancovala, až jej padli z pliec ramienka a na milé deti vykukli tie časti tela, ktoré si pamätali ešte z dojčenia... "Nebolo ešte za mojej éry, ale viem aj o tom, že na Malej scéne v hre Kaviár alebo šošovica hlavná predstaviteľka v poriadne obtiahnutých šatách celý svoj výstup veľmi upriamene hľadela do hľadiska až do okamihu, kým sa neotočila. Vtedy obecenstvo zistilo, že má pokazený zips a šaty otvorené skoro až po gaťky..."

Na jednom predstavení v historickej budove ŠD raz začala horieť opona... "Veľmi ma to vyľakalo," priznal P. Himič. "Bol som v tom čase na zájazde s činohrou v Prešove. Zavolali mi najprv krátku informáciu, že horí v divadle. Ja som rozumel - ako to už pri šírení paniky býva - že horí divadlo. Vtedy som si povedal, že sa asi radšej do Košíc ani nevrátim a ostanem v rodnom Prešove, veď sa zbláznim, až to uvidím. Do Košíc som sa predsa len vrátil už upokojený telefonátom, že horela iba opona a že naši požiarnici sa zachovali nanajvýš profesionálne a situácia je vyriešená."

Pozor na bacily

Riaditeľ Štátnej filharmónie Košice (ŠFK) Július Klein si nespomína na žiadne špeciálne požiadavky umelcov.

"Nikdy sa nám nestalo, že by niekto z účinkujúcich túžil po niečom výnimočnom - či už na pitie alebo by sa to týkalo jedla," prezradil. V ŠFK sa nemusia obávať ani toho, že by v najmenej vhodnej chvíli zlyhala technika - jedine, že by sa všetky struny sláčikových nástrojov v jednej chvíli rozhodli prasknúť... Čoho sa pri sólistoch koncertov J. Klein obáva, je to, aby im účinkovanie v Košiciach neprekazila nejaká choroba.

"Najhoršie je organizovať v zimnom období náročné koncerty so speváckymi číslami. Stačí, že spevák mierne nachladne a môže sa stať, že nebude spievať. Keďže u nás je každý sólista hosťujúcim umelcom, je potrebné v krátkej dobe zohnať náhradníka. A to vtedy žhavíme telefónne linky po celej Európe. Napríklad naposledy sme speváčku ´odchytili´ tesne pred odletom do New Yorku...," dodal na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári