Do éteru oznámil, že ide na WC

Reportér televízie JOJ Jozef Kačmáry si spomína, že do zábavnej situácie sa vďaka chvíľkovej nepozornosti dostal ešte v časoch, keď robil v rádiu. "Vtedy som kolegyni, s ktorou som vysielal, šiel do štúdia povedať, že idem na WC-ko. A či to do svojho vstupu ešte stíham. Zamyslený, som si však nevšimol, že už jej na pulte svieti červená a všetko počuli poslucháči," prezradil so smiechom.

Pozná nejakú fintu na to, ako sa zachovať, keď sa mu podarí brbt, aby si to diváci nevšimli? "Ja sa ale našťastie s týmto veľmi nepotýkam. V súčasnosti totiž pripravujeme šoty do Novín televízie JOJ a Črepiny plus. Preto pri zostavovaní a nahrávaní máme veľa možností na opravu - naživo sa k divákom prihovárajú len moderátori priamo v štúdiu. Príspevky sú vtedy už postrihané v réžii. Počas ich výroby sme až takí ohľaduplní, že ak sa respondent ´prekecne´, tak ho upozorníme a dáme mu ešte jeden alebo viac pokusov."

Našťastie sa nemôže sťažovať na to, že by ho často zradila technika. "Staráme sa len o to, aby boli batérie nabité a aby nahrávacia kazeta nebola na konci. Raz sa nám totiž stalo, že sme prišli na výrobu a už sme mali pripraveného respondenta, ktorý stál pred mikrofónom. V tej chvíli sme zistili, že v kamere nie je kazeta. Bol to poriadny stres. Našťastie sme boli od nášho sídla vzdialení iba päť minút cesty..."

Pri práci v televízii treba zvyčajne "za chodu" riešiť kadejaké situácie a neraz sa v snahe o originálny záber podarí všeličo zábavné... "Bolo to začiatkom leta a vonku pomerne teplo. Robili sme krátku reportáž o tom, ako sa na sezónu pripravujú na kúpaliskách. Pri točení ´stand up-u´ som mal nohy v bazéne a chcel som nimi kopať, aby to vyzeralo tak, že ako nám všetkým bude na plážach počas prázdnin dobre. Voda ale mala približne 10 °C a mne sa to jedno súvetie nedarilo kvôli chladu načítať. Dostal som záchvat smiechu a s nohami v takmer ľadovej vode som to zvládol až po rekordných 20-tich minútach. Výsledkom bolo to, že na podnet môjho kameramana som priebeh nahrávania musel poslať do Bratislavy a oni to pustili v rannom vysielaní ako podarený brbt. Bolo odvysielané to, ako ma kameraman začal igorovať a ja som sa v rámci srandy rozprával sám so sebou. Vyzeral som ako totálny idiot a on to všetko točil..."

Nakrútiť záber na prvý krát sa nepodarí vždy... "Je pravda, že mám šťastie a pracujem s kameramanom Rišom, s ktorým sa poznáme od základnej školy. Je profík aj v tom, že ma vie podržať. Niekedy sa však záber, kde hovorím v obraze, podarí na prvý šup. Stane sa aj to, že si vymyslím text, ktorý je ťažký ako jazykolam. A najhoršie je, ak to mám načítavať v zime so skrehnutými ústami a navyše aj rozospatý skoro ráno. Divák by nemal postrehnúť, že sa Kačmáry práve zobudil. Hehe."

Aj keď si práca v televízii vyberá svoju daň, J. Kačmáry by ju nevymenil za inú. "Je to práca, ktorá prináša každý deň niečo nové. Mňa to jednoducho baví. Domov odchádzam o to spokojnejší, ak náš šot má význam v tom zmysle, že ním niekomu pomôžeme. Stalo sa to už mnohokrát. Niekedy máme šťastie, že sa vďaka nášmu zamestnaniu dostaneme na miesta, o ktorých iný iba sníva. Letieť vo vzducholodi pár metrov nad vežami Dómu sv. Alžbety môže naozaj málokto," dodal na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári