Replikami na javisku šokuje svojich kolegov
V činohre Štátneho divadla Košice sa zišla celkom veselá kopa. Vychutnať si komediálny talent košických hercov budete môcť i priamo na Silvestra - od 16. hodiny vás pobavia skvelou komédiou Chrobák v hlave. Okrem iného vás rozosmeje aj herec Róbert Šudík, ktorý nám - nie len o Silvestri - porozprával zábavné historky.
"V divadle to funguje tak, že sa každý rok v silvestrovskom predstavení strieda činohra s operou. Keďže som ale pred rokom hosťoval v operetnom predstavení - vo Veselej vdove, tak to teraz vyšlo tak, že budem mať tri pracovné Silvestre za sebou," prezradil R. Šudík. Vôbec mu to však neprekáža, lebo silvestrovské predstavenia v divadle vraj majú úplne inú atmosféru, než tie bežné. "Navyše - ja som rád, ak v posledný deň roka hrám, lebo aj tak Silvester pre mňa znamená len také ´posedkávanie´ pred televízorom. A priznám sa, že neraz som polnoc prespal. Už viac ako 11 rokov som totálny abstinent, takže silvestrovské žúrovanie mi nič nehovorí... Teraz je pre mňa ideálny Silvester taký, keď skoro večer môžem zaliezť do postele. Pred časom som totiž účinkoval v estrádnej skupine, chodili sme hrávať po silvestrovských plesoch a 15 rokov po sebe som posledný deň roka netrávil doma. Teraz som rád, že Silvester sa u mňa spája s úplným pokojom a domácou pohodou."
R. Šudík si na Silvestra rád s kolegami na javisku zahrá aj preto, že sa v činohre košického divadla zišla naozaj veselá banda.... "Neviem, či je to tým, že naši mladí kolegovia sú takí perfektní, alebo či je to tým, že to my starší sme takí perfetkní - ale mám pocit, že medzi nami nie sú žiadne generačné konfikty. My starší obdivujeme mladých, snažíme sa okukať ich slovník, zvláštne názvy, pomenovania a slovné spojenia. Čosi sa od nich priučíme a potom to používame a tým pádom medzi nich zapadáme. Najviac je v tomto inšpiratívny Mišo Soltész. Minule ma pobavil, keď na konci predstavenia povedal - ja som asi závislý na Budvare. Ale taký závislý, že keď si objednám po predstavení prvé, tak ho nevypijem, ale si ho rovno vylejem na hlavu, aby mi vošlo do celého tela..."
Čo sa však týka kanadských žartíkov, ktoré si medzi sebou kolegovia vyrábajú, v tomto vraj jednoznačne vedie Jožko Úradník. "On je nekorunovaným kráľom takýchto žartov. Asi pred rokom som sťahoval mamku zo Žiliny do Košíc. Deň pred sťahovaním som už potreboval byť v Žiline o tretej popoludní u notára. Mal som to všetko na sekundu vyrátané, lebo dopoludnia sme mali ešte predstavenie. Vypýtal som sa zo záverečnej klaňačky, aby som okolo dvanástej už mohol sadnúť do auta a vyraziť. Podarilo sa a hneď po skončení predstavenia - bolo práve poludnie - sme sadli so susedom do jeho auta. Tak som mu povedal - šliapni na to a choď, čo to dá, pretože o tretej musíme byť v Žiline."
Po chvíli sa však pozrel na hodinky a zatrnul - bolo štvrť na dve a oni neboli ešte ani v Krompachoch... "Tak som sa na suseda vyrútil - ako to ideš? Veď už je toľko hodín a my sme neprešli ani 50 kilometrov? Kedy prídeme do Žiliny? Divne na mňa pozrel, no nič nepovedal a ja som bol zúfalý, lebo som vedel, že takto nič nestihneme... Asi o trištvrte hodiny sa však zo zapnutého rádia ozvala zvučka relácie Zákruta - počúvam a vravím si - čo toto je? Veď Zákruta začína o jednej, nie? Tak si predstavte, že Jožko si dal tú námahu, aby počas predstavenia šiel do mojej šatne, prestavil mi hodinky o hodinu dopredu a dokonca nezabudol ani na mobil, kde mi posunul čas... Hodinky tak ukazovali o hodinu dopredu a Jožko vedel, že budem mať poriadne nervy, keď sa mi bude zdať, že nič nestíhame..."
J. Šudík prezradil, že práve on je typom, ktorý sa často stáva terčom žartov. "Bez mučenia sa priznávam, že ja každému všetko zožeriem aj s táckou. Stáva sa mi to však už tak často, že si to v podstate už takmer ani nevšímam. Ak by nastala sitácia, že mi nikto nič nevytrieli viac ako dva mesiace, tak by som sa asi začal obávať, či nie som mŕtvy," prezradil so smiechom.
Na druhej strane - práve jemu sa neraz podarí na javisku vyviesť svojich kolegov z rovnováhy... "Ja som známy sklerotik a sú chvíle, kedy moji kolegovia netušia, do ktorej hry som to práve zablúdil a nevedia, čo môžu čakať, že poviem alebo sa ich opýtam. Neraz im v očiach čítam - toto snáď nemyslíš vážne? Veď hráme úplne inú hru... Vždy sa mi veľmi pekne podarí zablúdiť v textoch do úplne inej inscenácie. Najlepšie na tom je to, že ja som suverén a vtedy šepkárku totálne ignorujem, lebo som presvedčený o tom, že ja jediný vravím správne repliky a všetci ostatní sú mimo. Keď si to uvedomím, tak si poviem - ups, čosi mi nevyšlo. Kolegovia mi potom v šatni vždy dokážu, že som bol mimo textu. Ja si však svoju chybu priznám hneď, ale takmer vždy to dopadne tak, že mne jedinému to príde zábavné..."
Ešte pred časom košickí herci z činohry mali v repertoári aj pomerne dosť veľa operetných úloh. "Ja som povestný tým, že keď spievam, tak si spievam po svojom. V Žobráckej opere som si zahral Mackie Messera - toho som do kríža s inou postavou alternoval s Petrom Raševom. Ja som si na javisku každú pesničku spieval úplne inak, než mala byť - potreboval som si ich proste prispôsobiť. Vtedy v šatni sedel Peter, počúval tie moje bludy a so spravodlivým hnevom povedal - to je hrozé, tomu blbcovi za tie nezmysly ešte aj tlieskajú...," dodal so smiechom.
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
