kde si okrem iného budete môcť pozrieť i silvestrovské vydanie relácie S.O.S. Oni sa teda postarajú o vašu zábavu a o to, aby ste posledný deň v roku strávili v pohode. Čo si však každý z nich v mysli vybaví, keď sa povie ideálny Silvester? Ako najradšej trávia posledné hodiny roka a majú za sebou aj také lúčenie sa s rokom, ktoré im utkvelo v pamäti?
Dano Dangl žije Silvestrom už pár mesiacov pred koncom roka
Najlepšie sa baví na vlastných fóroch
D. Dangl spomedzi štvorice zabávačov z relácie S.O.S. najviac žije Silvestrom a prípravami na neho. Nie žeby sa špeciálne pripravoval na spoločnú lyžovačku, na ktorú sa chystajú aj s R. Pomajbom a P. Sklárom - na starosti však má scenáre a prípravu silvestrovského vydania S.O.S. a dokonca aj výrobu silvestrovského programu STV. "Pomaly pripravujeme koncoročné vydanie našej relácie a pracujem aj na scenári večerného programu, ktorý na Jednotke začne o 22. hodine a potrvá až do odrátavania posledných sekúnd. Takže v podstate - ja si na Silvestra pripijem už oveľa skôr," prezradil D. Dang.
Priznal sa, že pripraviť televíznu zábavu nie je síce vôbec jednoduché, no rozhodne to nepovažuje ani za drinu. "Moja robota ma baví, takže mám to šťastie, že netrpím, keď treba pracovať. Ja sa priznám, že keď píšem vtipné scénky, tak sa nad nimi dobre zabávam a pochechtávam. V tomto som neznesiteľný - najlepšie sa bavím na vlastných fóroch," ´nabonzoval´ na seba so smiechom. "Musím však každého uistiť, že silvestrovské S.O.S a ani program na STV pozerať nebudem. Nie som predsa chorý, aby som to na Silvestra znovu sledoval, nie? A rozhodne so sebou nebudeme na lyžovačku ťahať Karčiho a Lajčiho, Chruňa Monstera či iné postavičky z S.O.S. - tie nech si pokojne ostanú doma, aj my si od nich potrebujeme oddýchnuť..."
Na to, že záver roka strávi s svojimi kolegami, sa veľmi teší. "Ono sa to môže javiť tak, že sme spolu stále, pretože ľudia nás spolu vídavajú na obrazovkách. Lenže S.O.S. nakrúcame len asi šesť dní do roka, takže nám žiadna ´ponorková choroba´ nehrozí. Navyše - všetci tvoríme dosť veselú kopu - každý z nás je iný, každý má svojský zmysel pre humor. Pevne verím, že spoločná lyžovačka s rodinami bude vydarená a neskončí sa žiadnymi polámanými rukami či nohami. Peter je výborný lyžiar, ja taký priemerný a sám som zvedavý, ako sa ukáže Roman."
Okrem toho, že sa teší na lyžovačku a čas strávený s rodinou a kamarátmi, teší sa i na to, že počas posledných dní v roku vypadne z Bratislavy. "Neznášam mestské silvestrovské oslavy - už od svojich asi šestnástich rokov som počas posledného dňa v roku nebol v hlavnom meste. Stále sa snažím utekať od rachotu petárd kamsi do prírody, kde je väčší pokoj."
D. Danglovi úplne k silvestrovskej pohode stačí, ak sa nájde nejaká miestnosť, kde mu nebude zima, kde si bude môcť s kamarátmi a rodinou posedieť, vypiť pohár vína a rozprávať sa o všeličom. "Nie je dobré robiť si presný scenár dopredu - veď čo ak by to nevyšlo? Vydarený Silvester môže mať mnoho podôb, necháme sa prekvapiť, ako sa vyvinie... Určite sa však nemusím báť toho, že nebude zábava. My traja pohromade sa určite budeme vedieť dobre zabaviť. Netrúfam si povedať, ktorý z nás je ten najväčší bavič spoločnosti, ja osobne si však myslím, že najspoľahlivejším spúšťačom srandy je Roman. Mne niekedy stačí sa na neho pozrieť a už mám dobrú náladu," dodal D. Dangl s úsmevom.
Peter Sklár sa na lyžovačke nebude na svahu vyťahovať
Pracovný Silvester nie je na zahodenie
Štvorica televíznych zabávačov nebude tráviť posledný deň v roku pokope - chlapi si však zrejme povedali, že ich nič nerozdelí, ani silvestrovská zábava... D. Dangl, P. Sklár a R. Pomajbo sa chystajú na spoločnú lyžovačku. "Na prvý pohľad to vyzerá ako taký správny ´chlapinec´, no nebude to tak, keďže každý ide s partnerku a idú s nami aj naše deti... Veľmi sa však na to tešíme, pretože si vďaka tomu užijeme aj rodinnú pohodu, ale i zábavu s kamarátmi," prezradil P. Sklár.
Keďže sa rozhodli spojiť silvestrovské oslvy s lyžovačkou, v istej výhode oproti ostatným bude P. Sklár na svahu. "Je pravda, že som pomerne dlho lyžoval aktívne, súťažil som a reprezentoval Bratislavu. Potom však prišlo zranenie, poškodil som si meniskus a bolo po kariére. Nie je mi to však nejak extra ľúto, pretože som nikdy nemyslel na to, že chcem byť špičkovým lyžiarom, slovenským Albertom Tombom. Pravda je totiž taká, že ak sa na súťaži objavili Tatranci alebo lyžiari zo stredného Slovenska, tak to nám - ´Blavákom´ - poriadne natreli..."
Aj napriek tomu, že je P. Sklár stále výborným lyžiarom, D. Dangl ani R. Pomajbo sa nemusia báť, že si z nich na svahu bude uťahovať. "Rozhodne nejdeme na lyžovačku preto, aby som sa na svahu vyťahoval a predvádzal. Nebudem ich ani učiť, či dávať im rady... Také veci prenechávam radšej na oborníkov. Veď ani vlastných synov som nechcel ja sám učiť lyžovať, lebo som sa bál, že už po polhodine by som im na chrbtoch polámal palice...," prezradil so smiechom.
Spomedzi silvestrovských osláv, ktoré mu utkveli v pamäti, si P. Sklár rád spomína na jeden, ktorý strávil v drevenici. "V ten večer vypadol prúd a my sme celá partia ostali iba pri sviečkach. Bolo to veľmi príjemné a nikomu elektrina nechýbala. Ja si myslím, že keď je človek v príjemnej spoločnosti, tak mu je jedno, ak aj nemá po ruke všetky moderné výdobytky civilizácie. Ale ak by som bol v spoločnosti ľudí, s ktorými sa necítim dobre, tak by mi bolo jedno, aj keby som bol v najluxusnejšom prostredí, aké by ste na svete našli..."
P. Sklár tohto roku odmietol niekoľko ponúk pracovať na Silvestra... "Povedal som si, že počas roka pracujem dosť, takže si tohto roku radšej doprajem oddych s rodinou. Niekoľko pracovných Silvestrov však za sebou už mám. Anie tie občas nie sú na zahodenie... Hovorí sa predsa - ako na Nový rok, tak po celý rok a nie je zlé, keď človek vstupuje do prvého januára a zároveň pri tom zarába. To by mohlo znamenať, že budem zarábať počas celého nasledujúceho roka, nie?," dodal s úsmevom.
Petra Polnišová uteká koncom decembra preč z Bratislavy
V televízii určite nebude sledovať seba
Jediná žena v štvorici ´esoeskárov´ - P. Polnišová - sa odlúči pred tohtoročným Silvestrom od svojich kolegov. "Nie žeby ma medzi sebou nechceli, alebo žeby ma ´vylúčili z kolektívu´ - ja som sa vylúčila sama. Mám totiž rada tichý Silvester. V podstate by sa dalo povedať, že som doslova a dopísmena antisilvestrovský typ. Nepovažujem totiž za prirodzené, ak je zábava takto plánovaná. Ja mám najradšej improvizovanú zábavu. Som rada, keď príjemný večer vypáli len tak z ničoho nič, bez zbytočných príprav dopredu. Ideálne je, keď sa - bez toho aby sa čosi plánovalo - zrazu okolo mňa udeje vydarená ´žúrka´," prezradila P. Polnišová.
Najradšej sa preto pred všetkým tým silvestrovským ošiaľom, ktorý zvyčajne vypukne už 31. decembra ráno, uteká schovať kamsi preč. "Zvyčajne sa ´odpeleším´ ďaleko od Bratislavy, kde nevybuchujú od rána rachetle, delobuchy a podobné - vôbec nie zábavné veci. Našťastie - zväčša na Silvestra je ticho aj môj telefón a nikto mi nevolá kvôli pracovným veciam, takže si dokážem vychutnať úplný pokoj."
Kam sa však vyberie tohto roku, ešte sama nevedela povedať. "Tak ako všetko v mojom živote - budem to riešiť na poslednú chvíľu. Vždy si to takto nechávam. Jedinou podmienkou je, aby som bola na Silvestra kdesi, kde bude ticho. Mám už istú predstavu, kam by sme asi mohli ísť a nemala by tam byť dokonca ani elektrina... Takže nehrozí ani to, že budem sedieť pred televíziou a pozerať ´vlastný´ zábavný program..."
Silvester pre P. Polnišovú rozhodne nie je príležitosťou ´vyřádit´ sa. "Skôr ho vnímam ako možnosť byť s rodinou. Je to vzácny deň, pri ktorom viem, že budem môcť nerušene tráviť s manželom. Práve preto odmietam ponuky moderovať niekde nejaký silvestrovský program - tých pár korún navyše nestojí za to, aby som si nechala ujsť čas, ktorý môžem stráviť s rodinou. Ja viem, že všade sa okolo Silvestra robí veľké bububu, ale ja to tak nevnímam. Každý rok je to predsa rovnaké a priznám sa, že posledné dva roky sa mi podarilo poslednú polnoc v roku prespať..."
Trochu inak tomu bolo v časoch, keď P. Polnišová chodila na vysokú školu. "Vtedy to bolo iné, vtedy sa vždy dopredu plánovalo, ako strávime posledný deň v roku. Musím však povedať, že na špeciálne vydarený Silvester si nepamätám. Netvrdím, že boli všetky pokazené, to nie - určite som sa na nich dobre bavila, ale žiadny mi neutkvel v pamäti... Ja totižto najradšej mám náhodilú zábavu, niečo, čo ma prekvapí, niečo nečakané... Úplne hlúpe je, keď si sviatočne vyzdobíte miestnosť, dáte tam balóniky, nakúpite girlandy, prídete silvestrovať a - nič. Nálada nikde... Baviť sa potom len z povinnosti? Veď to sa nedá!"
P. Polnišovej k dobrej zábave stačí to, ak je obklopená partiou ľudí, s ktorými sa cíti dobre a je jej jedno, či je koniec decembra alebo hoc polovička marca... "Chvalabohu mám dosť takýchto ľudí okolo seba, takže o to, že mi bude na Silvestra dobre, sa nemusím báť," dodala na záver.
Roman Pomajbo bol medzi prvými, ktorí vítali 21. storočie
V Austrálii si štrngal, ležiac v mori
Roman Pomajbo sa spoločnej lyžovačky na Silvestra už nevie dočkať. "Už minulého roku som si povedal, že by bolo výborné ísť si zalyžovať, no akosi to nevyšlo - pracoval som. Tohto roku som si povedal - robiť nebudem, ide sa lyžovať. Lenže - asi budem zase trochu pracovať... Dano i Peter o tom ešte nevedia. Hehe. Čím viac sa totiž blížil Silvester, tým viac bol na mňa vyvíjaný tlak, aby som prijal moderovanie jedného zábavného programu. Bude to blízko toho, kde budeme na lyžovačke, takže si asi odskočím..."
R. Pomajbo prezradil, že patrí medzi celkom zdatných lyžiarov, takže sa neobáva, že by po Silvestri skončil kdesi na pohotovosti... "Dobrý herec musí vedieť zahrať všetko nie? Aj to, že je výborným lyžiarom. Hehe. Ale vážne - ja sa nevyhýbam žiadnemu športu, čo sa týka lyžovania, dá sa povedať, že zdarne zleziem každý kopec. Rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí ukážkovo zlyžujú akýkoľvek svah a nohy sa im od seba ani len nepohnú - mne sa tie kolená občas aj rozchádzajú od seba... Ale rozhodne nebudem riskovať, aby som naozaj neskončil kdesi v nemocnici..."
Nebojí sa ani toho, ak bude treba na Silvestra predsa len pracovať... "Pamätám si jeden taký príjemný pracovný záver roka, ktorý som strávil s Katkou Hasprovou a Petrom Nagyom a bolo to veľmi vydarené - bol to Silvester v jednom hoteli a ja som to moderoval v ruštine, nemčine i angličtine, aby z toho čosi mali aj zahraniční hostia, ktorých bolo v hoteli neúrekom. Sám som sa často smial na tom, ako sa mi podarilo pomiešať všetky tie reči dohromady..."
Spomedzi Silvestrov, ktoré skutočne stáli za to, utkvel v pamäti R. Pomajba ten v roku 2000, na ktorý si vždy rád spomína. "Vtedy sa mi podarilo vychutnávať posledné sekundy starého roka ležiac v mori a s pohárom šampanského v ruke. Bolo to v Austrálii, kde sme boli s kamarátmi a ja s mojou manželku - vtedy ešte priateľkou. Boli sme úplne odrezaní od sveta v jednom národnom parku. Na polnoc sme si naplánovali žúr v mori - traja chalani sme vbehli nahí do mora a tam sme si pripili. Moja budúca manželka stála na brehu a smiala sa..."
Na druhý deň ráno ich kamarát - Austrálčan - nenechal dlho oddychovať. "Pobudil nás už o jedenástej a povedal nám, že musíme čím skôr vyraziť preč a vrátiť sa do civilizácie, lebo sa celkom pokojne môže stať, že tam kdesi zomrieme na dehydratáciu. Nik z nás totiž nemyslel na to, že nám bude treba aj prvého januára piť, vypili sme všetky minerálky... Tak nás kamarát doslova nahádzal do džípu a vyrazili sme preč. Trvalo totiž dosť dlho, kým sme došli späť do civilizácie. Ak by nás nebol hnal, mohlo to zle dopadnúť on však presne vedel, čo robí..."
Keďže R. Pomajbo strávil Silvestra na opačnom konci zemegule, patril medzi tých, ktorí ako prví oslavovali príchod roku 2001. "Takže sa dá povedať, že som medzi prvými vítal 21. storočie. To je celkom príjemné prvenstvo nie? Pri Austrálii je ostrov Samoa, na ktorom sa Silvester oslavuje úplne ako na prvom mieste na svete. Viem, že v roku 1999 tam mali špeciálne oslavy, lebo u nich ako u prvých sa začal písať rok s dvojkou na začiatku. Aj tam som bol - síce o čosi neskôr, ale predsa," dodal s úsmevom.
KID
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári