rôznych kultúrnych podujatí či recitátorských súťaží. Nemenej zaujímavé je aj jej povolanie. Je jedinou archeologičkou v okrese Stropkov. Reč je o PhDr. Márii Kotorovej-Jenčovej, ktorú sme navštívili v Miňovciach, kde žije so svojou rodinou.

„Od detstva ma fascinoval život Indiánov, ich osudy, jednoducho všetko, čo súviselo s ich životom. Ťažko som znášala neprávosti, ktoré na nich boli už od dávnych čias páchané. Ako školáčka som mala záujem o dejepis, história ma fascinovala a bol v tom aj kus zvedavosti. Preto som sa rozhodla študovať archeológiu," hovorí o svojich začiatkoch.

Vo filmoch sú archeológovia hrdinami, ktorí metličkami odkrývajú nánosy prachu z vykopávok pod pyramídami. Realita je však iná. „Keď som išla študovať archeológiu, vlastne som ani veľmi nevedela, do čoho idem. Prácu archeológa som si predstavovala podobne, ako väčšina ľudí. U nás sa študuje prehistorická archeológia a to je trošku o niečom inom. Sú tu oveľa krutejšie podmienky na prácu, pracuje sa v gumákoch, v blate, v zime, v daždi. Hlavne mladí ľudia pociťujú v určitej fáze rozčarovanie, lebo zázraky sa nekonajú a niekedy je potrebné kopať aj päť rokov, aby sa človek dostal k atraktívnemu nálezu. Chce to hlavne trpezlivosť, ktorou nie je obdarený každý. Keď aj po prvom vytriezvení človek vo výskume vydrží, znamená to, že k archeológii má ozaj úžasný vzťah."

Mária Kotorová-Jenčová študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení školy pôsobila v Liptovskom múzeu v Ružomberku, neskôr brigádovala v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave u priekopníka historickej archeológie doktora Pollu. „Z vecí, ktoré som sa uňho naučila, čerpám dodnes. Napríklad pri prácach na stropkovskom kaštieli. Po odchode z Bratislavy som nastúpila do múzea v Hanušovciach nad Topľou, kde pracujem už dvadsať rokov."

Ktorý z jej archeologických nálezov pokladá za najvzácnejší? „Mojou srdcovou záležitosťou je Čičviansky hradný kopec. Strávila som tam s menšími prestávkami sedem sezón. Je to úžasná lokalita a viaže sa k nej jeden z mojich najvzácnejších nálezov, keltská šatová spona (pol. 3. st. pred Kr.). Je nesmierne krásna, vyhotovená z bronzu, pravdepodobne v nej bola vsadená aj jantárová guľôčka. Vzbudila pozornosť aj v medzinárodnom meradle, dokonca až v Austrálii. Unikátna je aj tým, že sa našla na sídlisku v Podčičve, kde sme predpokladali len výskyt sídliskového odpadu. Ďalším vzácnym nálezom je

desaťapolcentimetrová hlinená plastika ženy z mladšej doby kamennej (pol. 5. tisícročia pred Kr.), ktorá zjavne súvisela s kultom. Má uško na zavesenie, mohlo teda ísť o amulet. Z historického hľadiska má nesmiernu cenu."

Vo svojej praxi nezabúda na vetu vysokoškolského pedagóga, profesora Novotného: „Archeológ nesmie vidieť hrniec, ktorý nájde, musí vidieť ruku, ktorá ho vyrobila a používala." Archeológovia dokážu z nálezu vyčítať úroveň hospodárstva, technológie, estetické cítenie, ale napríklad aj spôsob stravovania. „Som presvedčená, že je potrebné spoznať vlastnú históriu. História je pre národ to, čo pamäť pre človeka," tvrdí M. Kotorová-Jenčová, ktorá sa roky venuje aj inému koníčku - recitovaniu. Blízky vzťah má najmä k ľudovým baladám.

Recitovala už na základnej škole, ale bez úspechov. Na vysokej sa vraj nenosilo venovať sa umeniu, až niekedy vo štvrtom ročníku začala spievať s gitarou a vyhrala nejakú súťaž. Zlom prišiel tesne pred nežnou revolúciu, keď získala dve ceny na krajskej súťaži Plávkov Liptov. Vtedy sa to rozbehlo, začala zbierať jedno ocenenie za druhým... V programe pri príležitosti 65. narodenín Milana Rúfusa účinkovala vedno s L. Chudíkom, G. Valachom, M. Vášáryovou, B. Turzonovovou či I. Rapaičovou. Zažila však aj to, čomu sa hovorí okno, pri interpretácii textu v staroslovienčine. Keď dospieval O. Malachovský st. a M. Kotorová-Jenčová mala každú chvíľu začať, zistila, že jej vypadol text. „Situáciu zachránil môj duchaplný manžel, ktorý sedel v hľadisku a keď z môjho pohľadu vyčítal, čo sa deje, podal mi papier s textom. Vďaka nemu to dopadlo v pohode."

Pani Kotorovú-Jenčovú podporuje celá rodina. Rodičia, manžel i syn. V budúcnosti by chcela nahrať CD so šansónmi a baladami. Jej aktuálnym snom je zriadiť v stropkovskom kaštieli expozíciu vranovského múzea.

Autor: ADA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári