Hanušovciach nad Topľou. Pred pár rokmi ho objavila Jadranka Handlovská, po ročnej šnúre a práci v jej motoreste sa rozhodol pustiť na vlastné krídla pod zastrešením umeleckej agentúry Pressto Production. Jedno si však ponechal - pózu, ktorú mu Jadranka vymyslela. Neróm v póze ukecanej rómskej ženy rozosmial už tisíce divákov. Priznáva, že humor sa z neho rinie len na pódiu, v súkromí je vraj „normálny". Jozef Varga alias Jožko Jožka. Zabávač, ktorý na rozdiel od iných spontánne reaguje na potreby publika a dokáže ho dohnať k plaču. Pravdaže, zo smiechu....
Keby ste ho stretli na ulici, ako prvé vás zaujmú jeho výrazné modré oči. Na to, že jeho chlebíčkom je zabávanie ľudí, by ste asi pri bežnej konverzácii neprišli. Dozvedeli by ste sa len to, že študoval za kuchára-čašníka, záhradníka a napokon zakotvil na obchodnej akadémii. Kde sa v suchom ekonómovi vzal nákazlivý zmysel pre humor, nevie ani sám. „V rodine som jablko, ktoré spadlo poriadne ďaleko od stromu. Dedo zakladal v Hanušovciach súbor, ale ľudové rozprávačstvo či zabávačstvo v rode nemáme - a to som zo štyroch detí," smeje sa Jožko Jožka.
Svoje vlohy si odskúšal už na vojne, kde na súťaži vyhral prvé miesto. Priznáva, že ku kultúre ho to ťahalo stále, pred pár rokmi začal viesť detský rómsky súbor Marikľovci: „Práve tu som sa naučil plynule po rómsky, prišlo to samo. S ľuďmi a najmä deťmi robím veľmi rád, viedol som FS Vargovčan, mažoretky, celkovo som mal na starosti 100 - 120 detí."
Práve v tomto prostredí ho objavila Jadranka Handlovská, keď robila konkurz na zabávača a Jožko bol práve tým, ktorý ju zo 17 adeptov z celého Slovenska najviac zaujal. Ona mu vymyslela aj umelecké meno: „Chodil som s ňou. Neskôr som vystupoval s Drišľakom, Senzi Senzusom, či vo Vadkerti Talkshow. Na vlastné krídla som sa pustil asi pred tromi rokmi. Priznám sa, na prvom vystúpení v Šarišských Michaľanoch na Dni seniorov mi všetko jedno nebolo, ale dopadlo to super. Práve tam sa asi začal môj vlastný spôsob zabávačstva, uvedomil som si, že je lepšie, keď divák do programu a replík vstupuje aktívne. Fungovalo to na prvýkrát a odvtedy je to tak stále."
V póze ukecanej Rómky sa doslovne našiel, keďže využil znalosť rómskeho jazyka. V spojení s divadelným talentom, pohotovosťou a brisknými reakciami na dianie v publiku vznikla špecifická postavička, ktorá dokáže zabaviť každého od nula do sto rokov, rovnako Nerómov ako Rómov. „Ale neurážam ich, len poukazujem na to, akí sú, s nadhľadom a láskavým humorom. Vystupoval som už veľakrát pred rómskym publikom a nikto mi nikdy nepovedal, že som ich zosmiešnil. Skôr sa ich cez ten môj humor snažím prevychovať, nasmerovať na správnu cestu. Čo si z toho vyberú, je ich voľba," hovorí.
Na vystúpenia sa špeciálne nepripravuje, akurát si určí nosnú tému. Zvyšok je už v rukách publika, ktoré sa väčšinou pridá veľmi rýchlo bez toho, aby si uvedomilo, že je súčasťou zábavy a aktívne k nej prispieva. Jožko Jožka priznáva, že pohotové odpovede a reakcie mu fungujú iba na pódiu. „Tam to ide akosi samo, sám sa niekedy čudujem, čo to zo mňa vylezie. Nikto mi neverí, že v aute som ticho ako pena a aj doma či na verejnosti som celkom normálny človek. Moja priateľka vtipy neznáša a ja to rešpektujem," hovorí.
Humorné situácie mu neraz prináša život sám a často to vypáli tak, že si každý divák myslí, že je to nacvičené: „V jednej dedine na mňa pri tanci nechtiac spadol asi 120-kilový starosta a ľudia sa váľali od smiechu. Každý si myslel, že to bolo naschvál. Keď som raz vystupoval s Drišľakom, dostal som takú trému, že mi vypadol hlas. Stál som, publikum sa začalo uchechtávať, každý si myslel, že to tak má byť. Keď rehot zosilnel, môj blok sa uvoľnil a všetko šlo v pohode..."
Jožko Jožka už prebrázdil nejednu východoslovenskú dedinku, vystupoval na plesoch, firemných či obecných oslavách, jubileách či v predvolebnej kampani. Najradšej má spontánne publikum, ktoré sa príde naozaj zabaviť: „Nerád vystupujem pred snobmi, ktorí sa nedokážu usmiať, každému zabávačovi to zle padne. Zažil som aj také situácie a pokiaľ viem, bolo to trápenie aj pre ostatných účinkujúcich."
Najviac ho teší, že jeho netradičné povolanie podporuje aj rodina: „Brat so mnou chodí na vystúpenia ako 'bodyguard', otec, ktorý je už nebohý, sa z toho veľmi tešil a cítil som, že je na mňa hrdý. Rovnako mamka. Ale pravdupovediac, slávu nemám rád, je mi nepríjemná. Teší ma len to, keď sa ľudia zabávajú a odchádzajú s dobrým pocitom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
