rokov od chvíle, keď odišiel so skupinou montérov do Iraku. Strávil tam rok a smrť irackého exprezidenta Saddáma Hussajna, ktorého popravili obesením v sobotu krátko pred 4.00 hod., v ňom vyvolala mnohé spomienky.
"Keď o siedmej ráno hlásili správu o poprave, hneď mi ťuklo, že som bol vlastne aj ja účastníkom diania v Iraku. Prišiel som tam pred Silvestrom 1986. Naši chlapi robili v obrovskej vojenskej fabrike so 6000 zamestnancami, kde mesačne vyrábali okolo 50 000 delostreleckých nábojov. Saddámovi Hussajnovi ma predstavili, keď prišiel do fabriky na inšpekciu. Samozrejme, veľmi silno ho strážili. Továreň bola v Iskandárii, kde zomrel Alexander Veľký," vrátil sa v čase J. Holý. "Bez najmenšej pochybnosti hocikedy poviem, že Hussajn bol jeden ťažký zločinec, ktorý mal na svedomí množstvo životov. K tomu, či to malo skončiť jeho popravou, sa vyjadrovať nebudem. Ale keby v sobotu oznámili jeho omilostenie, myslím si, že by si ho nezaslúžil. Spôsobil v Iraku veľa nešťastia. V severnej kurdskej časti popravovali ľudí po tisícoch. Jeden chemický útok podnikli na Kurdov krátko po našom odchode, zomrelo tam vtedy okolo 5000 ľudí."
J. Holý sa skamarátil krátko po príchode do Iraku s primárom nemocnice, Kurdom, ktorý vyštudoval v Bratislave a zo Slovenska mal i manželku. Ten tlmočníka z Košíc informoval, že v Iraku niet jedinej rodiny, z ktorej by niekoho nepopravili, neväznili, alebo ktorý by nepadol v niekoľkoročnej vojne Iraku s Iránom.
O život takmer prišiel aj J. Holý. Presnejšie, nemal k tomu ďaleko. S priateľmi odišiel na výlet do oblasti Kirkúk hľadať miesto kde sa podľa Biblie mala zmeniť na soľný stĺp Lótova žena. Pri návrate odfotili jednu križovatku. Nevšimli si, že neďaleká budova sa doslova ježí anténami. Asi po 500 metroch ich zbalili a odviezli na políciu. Vysvitlo, že odfotili hlavné vojenské veliteľstvo celej oblasti. Vraj by sa v nich po tejto správe krvi nedorezal. J. Holý anglicky vysvetlil, že o tom nevedeli, sú spojenci, bojujú na strane Iračanov a že ich to mrzí. To im zachránilo životy. Po trojhodinovom vypočúvaní ich pustili. Našťastie, prišli iba o film z fotoaparátu.
"Keby nás vtedy vyviedli na dvor a zastrelili, ani pes by po nás neštekol. Veď práve v tom čase, keď sme tam boli, nechal Hussajn zabiť svojho zaťa. Všetkých držal na uzde neuveriteľnou krutovládou," zdôraznil J. Holý.
Vzápätí pridal pár slov aj o jednom z hlavných dôvodov útoku USA a spojencov na Irak, chemických zbraniach.
"V meste Sammara majú jeden architektonický skvost, špirálovitý minaret. A práve tam mali Iračania továreň na tieto zbrane. A južne od Bagdadu aj veľké centrum atómového výskumu. Bolo pod zemou a už len málo chýbalo Iračanom k tomu, aby vyrobili atómovú zbraň. Raz preleteli nad základňou tri jordánske stíhačky, neskôr vysvitlo, že išlo o zamaskované lietadlá izraelskej armády. Bombardovaním objekt zničili a irackému jadrovému výskumu tak zasadili veľký úder. Továreň neskôr premiestnili na sever od Bagdadu," tvrdí J. Holý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
