tvrdenie platí v prípade 24-ročnej Gabriely Plachetkovej zo Švedlára. Pri rozhovore s ňou má človek dobrý pocit, že komunikuje s mladou, inteligentnou, stále usmiatou ženou. Odmalička túžila byť učiteľkou v materskej škole a jej sen sa jej splnil. Dalo sa to zvládnuť, aj keď je Rómka... Svoj príbeh rozpráva gestikulujúc rukami s bezchybnou manikúrou, nalakovanými nechtami. Aký to paradox k spišskému pohľadu na rómsky svet plný špinavých chatŕč.
Gabriela vyštudovala obchodnú akadémiu a po maturite ju čakal nevábny osud nezamestnanej. Keďže k ničnerobeniu má ďaleko, radšej začala v rámci aktivačných prác pôsobiť v miestnej materskej škole ako asistentka učiteľky. To už bol krok k vytúženému povolaniu. Riaditeľka škôlky, ktorá Gabrielu učila ako malé dievčatko, ju prehovorila, aby si doplnila vzdelania a následne pracovala v materskej škole ako kvalifikovaná učiteľka. "Navštevovala som preto Strednú pedagogickú školu v Levoči. V triede som bola jedinou Rómkou. Cítila som, že zo začiatku ma spolužiačky nenápadne sledovali. Možno čakali, ako sa prejavím. Všetko však bolo v poriadku, normálne sme spolu komunikovali. Nikdy som sa nestretla s nejakou rasovou nevraživosťou či diskrimináciou," popisuje Gabriela. Dnes dokonca diaľkovo študuje na vysokej pedagogickej škole.
Gabriela pracuje vo švedlárskej materskej škole, ktorú navštevujú rómske deti. Ona tvrdí, že na tom nezáleží, všetky deti sú rovnaké bez ohľadu na farbu pokožky. Predsa len, nejaký rozdiel tu je. Gabriela a podobne aj ostatné učiteľky sa vyvarujú toho, aby si v triede vytypovali najobľúbenejšie dieťa. "Rómske deti sú citlivejšie a vnímavejšie, čo sa týka vľúdnejšieho pohľadu či pohladenia. Ak by som v tomto uprednostňovala iba niektoré deti, ostatné by to vycítili, nebola by som potom dobrá učiteľka," popisuje Gabriela.
Učiteľky v tejto materskej škole majú o čosi náročnejšiu prácu. Deti z osady prídu do škôlky s minimálnou znalosťou slovenského jazyka. Nepoznajú farby, nedržali v rukách ceruzu či pero. Pýtame sa mladej učiteľky, či nie je preto ľahšie hovoriť s deťmi rómsky. "Nemám nič proti rómčine, ale v materskej škole komunikujem s deťmi výhradne po slovensky. Musíme ich pripraviť na vzdelávanie v škole, ak by som preferovala rómčinu, iba by som im sťažila situáciu," vysvetľuje.
Gabriela pochádza z rodiny, kde rodičia stále pracovali ako robotníci. Ako hovorí, veľa Rómov z jej generácie z okolia si uvedomuje, že práve vzdelanie by im malo pomôcť nájsť si prácu a viesť lepší život. Napríklad jej staršia sestra sa vyučila za krajčírku, mladšia sníva o štúdiu na hotelovej akadémii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
