piatkovej Pohode. Mladomanželky, ale aj skúsené gazdinky s chuťou listujú v kuchárskych knihách, ktoré pracovitý tandem Horeckých pripravuje už 11 rokov. V súčasnosti prichádzajú na trh hneď tri zaujímavé kulinárske publikácie - luxusná, v koži viazaná Velká kuchářka od A po Z z ostravského vydavateľstva, Veľká farebná hrnčeková kuchárka, ktorej výhodou je to, že namiesto prácneho váženia používa na meranie surovín hrnčeky a veľká kuchárska kniha Varenie a pečenie, ktorú autori považujú za najkrajšiu a sú na ňu právom pyšní. Milovníci dobrého jedla v nich nájdu recepty na predjedlá, polievky, hlavné jedlá i múčniky, bezmäsité i mäsité špeciality. Súčasťou veľkej kuchárky je vyše 400 farebných ilustrácií, v tej hrnčekovej nájdete okrem 180 obrázkov k receptom aj užitočné rady od renomovanej autorky Svatavy Poncovej.
Kde čerpáte inšpiráciu?
- Vždy sa vraciame ku slovenskej klasike. Náš trh zahĺtili prekladové kuchárske knihy, ktoré sú našim chutiam cudzie. Určite to poznáte, tie anglické alebo nemecké preklady, kde sa kladie dôraz na rýchle úpravy a jedlá ako sú bifteky. Nie je to tá naša slovenská kuchyňa, na ktorú sme zvyknutí. Neprávom ju zastrkávame do kúta, preto sme sa k nej vrátili a pretavili do 21. storočia tým, že na základné recepty polievok alebo hlavných jedál dávame ako alternatívu moderný spôsob technológie prípravy, ktorá nám varenie uľahčí a skráti a to napríklad v tlakovom hrnci, alebo v mikrovlnovej rúre.
Ako dlho trvá napísanie a nafotografovanie veľkej kuchárskej knihy ?
- Neviem, či to môžem priznať, lebo my robíme ako blázni od vidím do nevidím, soboty aj nedele. A keď to takto intenzívne ťaháme až na odpadnutie, tak jednu takú knižku robíme takých poctivých štyri až päť mesiacov. Manželka varí a pečie jedlá, ja fotím, konzumujú ich všetci naokolo. Dokonca susedov pes počas práce na druhom pokračovaní Múčnikov, už keď ma zbadal, tak sa odvrátil a ušiel, lebo už nechcel ani on, taký bol prejedený. (Smiech) Bývame v paneláku, ale máme veľkú chalupu na Hornom Turčeku, na ktorej pracujeme, takže všetci susedia naokolo sú zásobení. Samozrejme je v tom aj kúštik humanity, lebo v okolí bývajú aj starí ľudia, ktorých navštívime a z tých uvarených jedál im prinesieme to, čo majú radi.
Odkedy sa venujete písaniu kuchárskych kníh?
- Od roku 1995 a bola to viac menej náhoda, dostali sme k tomu maximálne neštandardne. V tom čase som robil riaditeľa závodu v knižnom centre v Martine a vždy mi neskoro dodali kalendáre na vianočný trh. Už tradične 15. decembra mi vydavateľstvo Osveta dodalo praktickú kuchárku a mňa išiel čert zobrať, lebo sa to už nedalo predať. Vždy som sa vadil s ich riaditeľom, ktorý mi raz povedal, aby som to teda nafotil ja a dal to načas. Neviem, či sa mi vtedy zamútil rozum, ale súhlasil som. Keď niečo sľúbim, zvyknem to aj dodržať a tak som skutočne ten kalendár nafotil a akosi sa to zapáčilo. Asi tri roky sme to potom robili súbežne s prácou v knižnom centre, potom prišli kuchárske knihy a nakoniec sme boli s manželkou nútení sa rozhodnúť, ktorou cestou sa vydáme. Zvíťazili kuchárske knihy, prešlo jedenásť rokov a sme presvedčení, že sme sa rozhodli dobre.
Ale k vareniu ste mali blízko aj predtým, nie?
- Samozrejme, manželka varila fantasticky, vždy sme mali z jedla pasiu. Aj preto mám, ako ja hovorím, takú podvýšku. Nehovorím o nadváhe, lebo váha je v poriadku, len by som mal merať aspoň dva a pol metra, aby to aj dobre vyzeralo. (Smiech.) Inak manželka je vyštudovaná technička líniových zariadení, ja ekonóm, čo sa mi aj teraz zíde.
Pýtať sa vás na to, čo sa v kníhkupectvách objaví najbližšie potom, čo vám vyšli tri nové diela, je asi hlúpe...
- Vôbec nie, pretože už v januári nám vychádza veľká farebná obrazová kniha Múčniky II, na ktorú sa teším úplne najviac. Venovali sme jej mimoriadnu pozornosť a úsilie. Pripravovali sme ju v najkrajších obdobiach roka na jar a jeseň, keď sa dali využiť všetky možné aj nemožné bylinky a kvietky na dekorácie. Je to nádherná kniha, pri ktorej sme sa doslova vyšantili.
Máte ešte nejaký nesplnený sen?
- Toho je strašne veľa, ale po veľkom pracovnom vypätí, ktoré máme za sebou, by sme si asi najviac želali aspoň týždeň na chate bez prípravy jedál. Iba tak nič nerobiť, relaxovať a na jar sadiť kvietky.
Ktoré z jedál máte najradšej?
- Všetky okrem špenátu, ktorý mi znechutili v jedálňach. To však neznamená, že recepty zo špenátu v našich knihách chýbajú. Dôležité je použiť čerstvé špenátové listy a jedlo správne ochutiť. Nemám rád ani morské príšerky. Ale v každej cudzokrajnej kuchyni si nájdem niečo, čo mi chutí. Rád navštevujem aj bufet štvrtej cenovej skupiny neďaleko nášho domova, kde fantasticky varí kuchár maďarskej národnosti. A keby ste prišli v niektorý deň, keď píšeme texty a nemáme čas na varenie, našli by ste nás, ako si zalievame vietnamskú polievku za 4 koruny z hypermarketu a dávame si chlieb so salámou.
Ako vyzerá štedrovečerná večera u takých majstrov kuchárov?
- Vraciame sa do detstva, dodržujeme klasické Vianoce. Na stole nebude chýbať rybacia polievka z kaprích hláv, kapustnica, vyprážaný kapor, zemiakový šalát a opekance s makom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
