a hoci sú ako dôchodcovia neraz svojsky zaneprázdnení, čas si nájdu. Učiteľka angličtiny v jazykovej škole Brigita Vallová robí túto prácu už desaťročia. Práve starší ľudia ju napĺňajú novým poznaním a neraz dávajú rukolapný dôkaz, že ani dôchodca nie je ešte pri vzdelávaní za horizontom.
"Teraz máme pätnásť seniorov a najstarší má 92 rokov. Inak prihlásiť sa môže každý od 55 rokov. Sú učenliví, snažia sa, no je to zvláštne. Učia sa už ináč ako mladí ľudia. Je to pre nich zábava, rozumejú postupne nápisom, pesničkám, ale samozrejme tempo je pomalšie, ako u mladších ľudí. Sú aj takí, ktorí vôbec nevedeli a každé nové slovo u nich vyvolá nadšenie," vraví B. Vallová.
Samotní "študenti" si výučbu cudzieho jazyka pochvaľujú. Majú rôzne dôvody začať sa učiť, no jedno je spoločné, vôľa.
"Mám 62 rokov a rozhodla som sa chodiť na angličtinu kvôli synovi. Bol na návšteve v Amerike a ľudia odtiaľ boli aj na Slovensku. Ej veru, nerozumela som im ani slovka. Sedeli sme spolu, rovnakí ľudia, a vôbec sme sa nevedeli dohovoriť," vysvetľuje Eva Fridrichová a dodáva, že nevedela z angličtiny absolútne nič.
"Teraz musím zaklopať. Stretla som sa s Grékom a bez problémov sme sa dohovorili. Naturalizovaní Angličania však veľmi hltajú slová, hovoria rýchlo a je problém im porozumieť. Moja angličtina však nie je dokonalá, je to akoby ste sa prechádzali po kamenistom chodníku. Najťažší bol začiatok, kým sa rozhýbali mozgové závity."
Rodina ju podporuje, syn má z angličtiny štátnicu, s ním však nehovorí, lebo by mali doma zvadu.
"Blamovala by som sa, povedal mi, že moja výslovnosť je strašná. Aj napriek tomu to vôbec neľutujem."
Zaujímavé je, že po rokoch sa v školských laviciach stretli dve spolužiačky zo strednej školy. Oľga Rajczyiová s pani Evou drali lavice v mladosti a aj teraz.
"Mám tiež 62 rokov, sme spolužiačky zo strednej školy, teraz sme sa stretli na angličtine. Kedysi sme sa učili po nemecky, ale to viete, človek zabudne. Myslím, že na učenie jazykov nikdy nie je neskoro. Už päťkrát som sa snažila začať a vždy som to nechala. Teraz som si sľúbila, že vydržím. Musím, inšpiruje ma moja spolužiačka," vraví Oľga.
Vraj má nejaké základy, no sú chabé. Dnes, keď môžeme cestovať, sa cíti menejcenná.
"Veď aj v televízii sa používa veľa cudzích slov, i v reklamách, ktoré pochádzajú z angličtiny. Ak neviete, nerozumiete, hoci pozeráte slovensky hovoriace programy."
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
