Chcela psíka s modrými očami, teraz majú deväťčlennú svorku

V sobotu bude v zámockom parku v Budimíre ďalšia burza starožitností. Oganizuje ju Antik bazár a LinArt, a ako sa stalo pravidlom, pripravené je aj prekvapenie. Jasne ho vystihuje podtitul: Možno príde aj svätý Mikuláš... Mimochodom, on skutočne príde. Ako nás informoval Karol Linhart, oblečený bude v pravom mikulášskom rúchu, žiadna požičovňa či divadelný kostým. Druhou raritou je spôsob, akým do Budimíra zavíta - dotiahne ho psí záprah. No keďže snehu sa do zajtra asi nedočkáme, sibírski husky budú ťahať špeciálne upravený vozík. O netradičný spôsob prepravy sv. Mikuláša sa postará rodina Bretschneiderová z Medzeva.

Čo všetko je s touto nekaždodennou záľubou spojené, o tom nám otec Karol a dcéry staršia Diana a mladšia Petra Bretschneiderove porozprávali počas návštevy v Medzeve pred pár dňami. Debatu sme však začali na tému prípravy na zajtrajšie ťahanie Mikuláša, keďže trasu do budimírskeho parku bol pred týždňom otec s dcérami odskúšať najprv na "nečisto."

"Potrebovali sme vedieť, kde je ako cesta klopená či kde majú psov, ktorí by mohli husky ´rozčúliť´," vysvetľuje K. Bretschneider. "Najmä kokršpanieli im nie sú po vôli. Zistili sme to na viacerých pretekoch, keď si ich pohadzovali ako hračku... Dôležité bolo tiež presondovať, ako ich treba unaviť, aby boli ochotní pár minút v pokoji vydržať, nech si ich malí návštevníci poobzerajú, prípadne pohladkajú."

Tréningová jazda vraj srandou nebola. Zopárkrát sa takmer "prizabili", lebo psy ťahali ako diví, lenže na blate sa šmýkali. "Snáď to zajtra dobre dopadne. Prísť prídeme, aj keby ma mali psy do parku dotiahnuť po bruchu," naznačila hlava rodiny, že aj také čosi sa môže prihodiť. Husky je totiž typ psa, ktorý, keď dostane pokyn, že má ťahať, tak ťahá ako strela. A je mu jedno, či sa šmýka menej alebo viac. Najmä, keď je vekovo mladší, jeho chuť je obrovská.

"Z našich psov sú dve jednoročné šteňatá, ďalšie dve majú dva roky, takže ešte divosi. Husky dosahuje pretekársky vrchol, keď má tri-štyri roky. Potom jeho výkonnosť začína klesať. Podobne ako ľudia majú aj rôzne povahy. Niektorí sú viac plachí, iní menej. Daktorý ťahá zodpovednejšie, trebárs ako náš Čert. Na súťažiach ho dávame na čelo záprahu, lebo je dobrý a má skúsenosti." Bizi je naopak špekulantka s tendenciou ulievať sa, kým jej sestra Baška je pokojná, rozvážna a poctivka. "Neviem, kde silu berie, no keď je už záprah evidentne unavený, je schopná ho znovu rozbehnúť a vyhecovať ostatných, aby makali." Motiváciu pritom títo psy nemajú. Nie ako v cirkuse, kde za každý výkon dostanú odmenu. Im postačí pohladenie a sú spokojní.

Radi sa "mojkajú"

Husky je tvrdý pes v tom zmysle, že chce ťahať. Ľudí však milujú, a tiež sa radi "mojkajú." Za polárnym kruhom pes zväčša spáva s človekom. Tam sa vraj zima nemeria podľa mínusových stupňov Celzia, ale podľa počtu psov, s ktorými človek spí. Čím je ich viac, tým je chladnejšie.

"Husky má srsť, ktorá ho chráni aj hreje, no už sa učí prispôsobovať i miernejšej klíme. Keby sme ich teraz zobrali a poslali do Fínska, do troch dní by im srsť narástla dvojnásobne oproti súčasnej. Tak sa vedia adaptovať," pridala svoj poznatok Diana. "U nás majú poslabšiu srsť, lebo sneh a zima začínajú byť pomaly raritou...." Leto však husky veľmi rád nemá. Keďje viac ako 20°C, pre neho je to už extrémna horúčava, takže sa prehrieva. Vtedy pomôže sprcha, leňošenie bez pohybu alebo prechádzka k rybníku. "Kým však k vode dôjdeme, lebo na vodítku nie je husky zvyknutý chodiť, poriadne nás popreháňa raz na jednu, raz na druhú stranu. Viac ako s dvoma naraz preto jeden z nás nemôže ísť."

Psy si musia udržiavať kondičku tréningom aj stravou. Hoci ich pravidelne nevážia, odhadom ich hmotnosť, ktorá sa má u psa pohybovať okolo 26 kg a u suky 20 kg, kontrolujú. Ak niektorý čosi naberie, na pár dní prejde na "redukčnú" diétu, čiže mu znížia dennú dávku. Keby pribral, stal by sa lenivým.

"Husky veľa potravy nepotrebujú. Až traja naši psy sa nažerú z toho, čo spotrebuje za deň jeden vlčiak. Občas dostanú kuracie odpady, aj keď problém by im nerobila ani mrazená ryba. Aj tú by vedeli zbaštiť. V zime ich kŕmime hlavne kvalitnými granulami, v ktorých je výživa i ochranné látky." Na stravu dávajú Bretschneiderovi pozor. Rizikom hlavne chovných staníc, tá ich je Yukahiro Polar Cukca a sústreďujú sa na fínsku polar líniu, je práve to, že na jednom mieste je viac psov. A mohli by ochorieť reťazovito. "Z Donovalov sme z jednej súťaže doniesli vírus, ktorého obyčajné preliečenie antibiotikami stálo štyri tisícky. Pre toho, kto nekradne, to nie je malý peniaz...," priznáva otec Karol.

Bretschneiderovi bývajú v rodinnom dome. S ostatnými je tak blízko jeden vedľa druhého, že so susedom si môžu cez plot podať ruku. A predsa kvôli psom nemajú žiadne hnevy. "Susedia sú dobrí a tolerantní. Psy tiež, lebo husky v noci nebrešú. Keby sa niektorý náhodou predsa len ´pozabudol´, vyjdem na dvor a dohovorím mu, že v noci každý poriadny ´človek´ spí, takže nech to urobí aj on. Teraz však vážne, oni v noci skutočne spia," vysvetľuje K. Bretschneider. Keď sa ide na preteky, takže ich idú zobudiť trebárs ráno o štvrtej, psy sa prekvapene pozerajú, čo sa deje, čo od nich gazdovia chcú ... Radi si pospia najmä po pretekoch. Tiež potrebujú dobiť batérie, najmä ak sú preteky náročné a rozplánované na niekoľko dní.

Uštvať sa dajú

len na päť minút

"Husky je pes, ktorý sa dá uštvať, ale len na krátky čas. Na dlhšie vtedy, keby mali 9 či 10 rokov a prebehnúť povedzme 5, 7 alebo 8 km. Vtedy by boli radi, že môžu konečne zastať a zvaliť sa na zem," zapojila sa do debaty Petra. Od únavy po takom behu psy len dychčia. Ani vody sa nevládzu postojačky napiť. Prejde však päť minút a sú pripravení behať ďalej.

Ich psy majú sily a elánu aj preto, že sú ešte mladí. Čiperňáci až divosi, ktorí majú veľkú chuť bežať a malú disciplínu. "Keď na chvíľu záprah spomalí, preskakujú laná, motajú sa a chceli by robiť všeličo iné. To, čo my s nimi súťažíme, je pre nich predovšetkým zábavka. Pravou ´zaberačkou´ by možno boli preteky na Aljaške, kde majú sibírski husky absolvovať za týždeň a počas jedných pretekoch 1200 míľ, čo je asi 1800 km."

Tak ako súťaženie milujú psy, tak sa páči aj dievčatám. Mladšia Petra sa viac venuje behu so psom, odborne je to kanicros, aj keď súťaží aj na šprintových pretekoch. Staršia Diana zápolí hlavne v šprintoch, pri ktorých sú na trati len psí záprah, sane a mašér, teda ona.

"Na úplne prvé preteky šla Diana na Donovaloch ako 11-ročná. Išlo sa v noci, štart bol o 21.05 a v tme mala absolvovať 8-kilometrovú trať. Kým došla do cieľa, s manželkou sme začali znovu fajčiť a mysľou nám prebehol celý doterajší život. Vrátane otázok, čo sme to za rodičia, či máme niečo spoločné so zodpovednosťou, keď sme dcéru takto samú pustili..." Diana na počudovanie rodičov súťaž zvládla viac ako hravo. Jej rovesník, chlapec z Donovalov, sa vtedy stratil. Asi po troch hodinách síce do cieľa došiel, no z úplne inej strany ako mal. Ona nie.

Väčšina súťaží sa jazdí cez deň. Len na Donovaloch je aj nočná jazda, ktorá patrí k divácky atraktívnym. Už horšia je pre súťažiaceho, lebo keď vyrazí z osvetleného štartu do tmy, oči si potrebujú na zmenu zvyknúť. Vtedy sa môže stať, že v tme narazí mašér do konára a poraní sa. Pes v tme vidí horšie ako za vidna, no jeho tma netrápi. Riadi sa hlavne čuchom a inštinktom.

Petru skončila

v potoku

Petre, Diane aj psom sa zranenia zatiaľ vyhýbajú. Až na nejaké modrinky a pár rozbitých saní. Okúpať sa však Petra už stihla, keď išla na štart skôr ako Diana. Pri jazde sa však zošmykla a aj so psami spadla do potoka. "Nečudo, že sa to stalo. Keď sa ide dolu kopcom, rýchlosť je aj 60 km. No okolo súťažiaceho nie je nič, žiadna ochrana ako v aute," vysvetlil otec. "Museli čakať na mňa, ktorá som štartovala po nich. I keby som ja nechcela Petre pomôcť, aby som sa jej odplatila, že ma doma zlostí, psy sa automaticky zastavili a ďalej sa nepohli. Sú predsa rodina...", zažartovala Diana.

Pri niektorých súťažiach a u tých lepších, vrcholovejších mašérov, ide pri pretekoch neraz do tuhého. "Táto téma je síce podchytená v asi piatich filmoch, no iba jeden z nich sa približuje realite. To ostatné sú limonády a rozprávky, ktoré sa s realitou nedajú porovnať," podčiarkol K. Bretschneider. Na obe dievčatá je pyšný. Aj keď na Dianu viac, lebo súťaží dlhšie, takže má viac ocenení. Od slovenského pohára až po majstrovstvá sveta. Zadarmo to však nie je. "Za titulmi, pohármi a medailami je neskutočne veľa nervov, práce, peňazí i času. A aj strachu. V Dianinom prípade aj dievčenského odriekania, keďže randenie a chlapci musia zatiaľ počkať..." neodpustil si otec rodičovskú poznámku.

"Tohto roku sa chystáme na Slovenský pohár a ak sa Diana nominuje, pôjdeme i do talianskeho Aronza. Zimná sezóna je krátka, trvá prakticky tri mesiace. V januári sú súťaže cez všetky víkendy, vo februári tiež, v marci je program už iba na dva víkendy. Všetko závisí od snehových podmienok. Zatiaľ sa trénovať nedá a bez tréningu výkony nie sú," posťažovali si všetci na tohtoročnú "zimu."

Sane sa na súťaže robia na objednávku, podľa veľkosti mašéra. Niekto dáva vyrábať aj popruhy.

Bretschneiderovci ich šijú doma, lebo na nich veľmi záleží, ako sú upravené. Na hrudi rozhodujú skutočne centimetre, aby popruh psa neťahal, nedusil, umožňoval mu pohyb, a súčasne bol pevný. Dôležité je aj voskovanie saní, čo si tiež robia sami.

Mimochodom, Bretschneiderovci sa venujú tomuto plemenu vďaka Peti. Ona jedného dňa povedala, že chce psíka s modrými očami. Bývali vtedy v bytovke, takže pes do úvahy neprichádzal. Rodičia však dúfali, že to možno bude len krátkodobý rozmar, ktorý ju prejde. "Prichádzali Vianoce a Peťa znovu začala prosíkať, že chce psíka s modrými očami. Manželka jej ho teda ušila. Bol pekný, ale nemal modré oči.... Z Nemecka som jej teda huskyho priniesol. Plyšového. Už bol síce skoro dobrý, ale nebol živý... Nakoniec som rezignoval a raz po práci som sa vybral po šteniatko do Nitry. Dali sme mu meno Burky a skutočne mal modré oči."

Z bytovky sa Bretschneiderovi presťahovali do rodinného domu a postupne sa ich psia rodina rozrastala na súčasných deväť členov. Niektorí majú modré oči, ďalší žlté alebo hnedé. Sú aj husky, ktorí majú jedno oko modré, druhé hnedé. Zrejme sa aj v tom polárne zvieratá prispôsobujú severskej prírode. A hoci sú posledných asi 15 rokov plemenom, ktoré je rozšírené aj u nás, niektoré znaky im ostávajú. Vrátane lásky k človeku.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Premiéra v Thálii

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári