tými, ktoré dôverne poznáte - dozviete sa, ako vyzerali, na čo slúžili, perličky, spojené s nimi... Svoje vzácne znalosti vám v nich sprostredkuje človek, ktorého koníčkom sa stalo štúdium starých máp a budov - Jaroslav Gorás.
Máloktorý Michalovčan dnes vie, že mesto do súčasnej podoby začalo rásť až po 2. svetovej vojne, podľa Gorásových zistení malo v roku 1938 len okolo 10-tisíc obyvateľov. To, ako vyzeralo pred asi 250 rokmi, vyčítal zo starých vojenských máp z roku 1772. V tom čase dala Mária Terézia vojensky zmapovať celé Rakúsko - Uhorsko, prácu kartografi ukončili až po jej smrti, za panovania jej syna Jozefa I. preto im prischol názov "jozefínske". Slúžili na vojenské účely a boli tajné. Gorás hovorí, že to bolo prvýkrát, kedy mesto znázornili ulicami a nie bodkou na mape. V spojení s pohľadom na Michalovce spred roku 1809 a štúdiom archívnych materiálov tak môže postupne zostaviť vtedajší stav mesta...
Už teraz je isté, že centrum mesta v roku 1772 bolo pred kaštieľom Sztárayovcov, dnešným Zemplínskym múzeom. Pred ním bolo námestie Sztárayovcov, dnes je tu autobusová stanica. Z budov, ktoré tu vtedy stáli, sa zachoval len vendegló (hostinec). Ak tipujete, že je to dnešná Tatra, máte pravdu. Pravdaže, vtedy vyzerala inak - jej pôdorys bol tvaru "H", dnes z nej zostala len predná časť. V tom čase už stál rímsko-katolícky kostol, hlavná ulica viedla od kaštieľa smerom na Verbovčík - volala sa Hadvábna. Dnes je to Štúrova, ktorá začína pri Obvodnom oddelení polície a končí pri Gymnáziu Ľ. Štúra.
Od kaštieľa viedli ešte ďalšie dve dôležité ulice Sztárayho, predtým Jóbska, súčasná Farská. Na ďalšej, Dolnej ulici (dnes Hollého) už stál gréckokatolícky kostol. "Ako jediná zo spomínaných troch bola zastavaná po oboch stranách. Vpredu boli obchody a v zadnej časti bývanie," vysvetľuje Gorás. Keďže obchod sa prudko rozvíjal, postupne sa časť trhov presunula na Švábsku ulicu, dnešné Námestie osloboditeľov tiež sa tu obchodovalo po oboch stranách. V roku 1772 končila pri Saltzamt (Soľný úrad) - dnešná budova Starého súdu. Za ním stál árešt s vysokými múrmi, ktoré sa zachovali dodnes. Podľa Gorásových zistení svojmu účelu slúžila až do 50-tych rokov 20. storočia sedeli tu väzni s ľahšími trestami... A perlička? Keď sedíte v Pizzerii Amigo či cukrárni Dúha, spomeňte si na to, že sedíte na tých istých miestach, kde bola basa... O týždeň sa na tomto mieste stretnete práve so Saltzamt.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
