príjemne. Žiadne mínusové hodnoty, sneh nás iba trochu postrašil začiatkom novembra ešte pred Martinom na bielom koni a odvtedy nič. Lyžiari sa ešte netešia, naopak, modlia sa, aby už konečne sneh napadol. Meteorológovia hovoria, že taká extrémne teplá jeseň v našich podmienkach nebola už 231 rokov.
Na jednej strane zažíva príroda stres, na druhej sa môžeme tešiť, že ušetríme na teple. "Kúri" sa ešte vonku, a to je zatiaľ zadarmo. Nie je ničím výnimočným, že hubári dobehujú to, čo nestihli počas sezóny, pretože dlho nezapršalo, a teda nerástli. Nájsť v lese nielen huby, nie je teraz nič výnimočné. Kolega sa vrátil vo štvrtok z hubačky s celkom slušne naplneným košíkom. Našiel kozáky osikové, pôvabnice fialové, strmuľky inovaťové, hlivy, takže na toto ročné obdobie pestrý výber. V televízii sme videli dubáky a do redakcie nám doniesla čitateľka čerstvé jahôdky. Neboli z hypermarketu ani ich nepriniesla Maruška, ale odtrhla ich pri garáži na Tatranskej ulici.
Zriedkavé nie sú rozkvitnuté púpavy, margarétky, primulky či zlatý dážď. Ovocné stromy začínajú pučať a chystajú sa na kvitnutie. Koniec spánku majú aj zvieratká. Nech vás nevyľaká napríklad oťapený skokan.
Záhradkári veru z tepla radosť nemajú. Boja sa o budúcoročnú úrodu. "Prídu mrazy a bude po ovocí," konštatuje nejeden pestovateľ. Čo na to hovoria odborníci? Nevidia to až tak katastrofálne a nie je dôvod na paniku.
Všade počujeme o klimatických zmenách, o globálnom otepľovaní a o teóriach, že sa môžu začať posúvať vegetačné pásma. Namerané teploty sú naozaj extrémne vysoké na toto obdobie. "Klimatické podmienky sú okrem iných pre vegetáciu rozhodujúce. Teplo, zrážky a vlhkosť, ktorá je teraz pomerne vysoká, narúšajú životný cyklus jedincov, ktoré sa dostávajú do neštandardných podmienok, prispôsobujú sa prostrediu a začínajú kvitnúť. Dostávajú sa do vzbudeného stavu a preskočia obdobie vegetačného pokoja. Správajú sa tak ako na jar, čo je neprirodzené. Čerpajú zo zásob. Je to však dočasné a pri ochladení sa tento proces zastaví," dozvedeli sme sa od riaditeľa botanickej záhrady Sergeja Mochnackého.
Každý živý organizmus má v extrémnych podmienkach tendenciu založiť si potomstvo. Snažia sa vytvoriť plody a semená. Keďže je to neprirodzené a odčerpajú si z energetických zásob, ochudobnia sa o ne a môžu im chýbať látky na jar. Môže to mať dopad na menší počet kvetov, môžu byť náchylnejšie na choroby, ale v podstate sa neskôr spamätajú a ich fyziologický stav sa upraví. Príroda je pomýlená, zaskočená, ale k trvalému poškodeniu stromov zvyčajne nedochádza. Je to anomália, že prišla jar skôr ako zima, ale rastliny sa zo stresu dostanú bez väčšej ujmy.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
