mnoho obohatila a ako sám tvrdí, konečne bol aspoň chvíľu vo forme. Túto reláciu si pochvaľoval, nie ako iné "reality show", ktoré sú podľa neho prejavom dementizmu na obrazovke. Momentálne už nekorčuľuje, no práce má aj tak nad hlavu. Prebieha totiž jeho turné s kapelou Hex, v ktorej funguje ako basgitarista už predlhých sedemnásť rokov.

Prečo ste prijali ponuku z Joj-ky? Žeby bola finančná situácia v kapele taká zlá?

- Ale kdeže! Ja som za každú srandu. Zdalo sa mi to ako príjemná výzva a na druhej strane som sa tešil, že si obujem korčule. S chalanmi v kapele hrávame hokej. Ale keď som sa postavil do tých krasokorčuliarok, bolo to úplne iné, ťažšie. Rád skúšam niečo nové, a preto som sa na to dal.

Pomysleli ste si niekedy, že budete robiť takéto pre muzikanta netypické veci?

- Nikdy. V lete som zaregistroval, že sa bude niečo také diať. Človek však nikdy nevie, čo ho v živote stretne. Oslovili ma a v podstate sme sa dohodli veľmi rýchlo.

Fungujete v skupine Hex už 17 rokov. Podľa mňa je to príšerne veľa. Čo podľa vás?

- Keby nás to nebavilo a keby sme neboli taká dobrá partia, nefungovali by sme. Nie je to únavné, lebo nerobíme stále len tú istú vec. Okrem koncertov a muziky máme aj veľa iných spoločných aktivít, ktoré nás spájajú.

Akých?

- Máme spoločné štúdio, kde nenahrávame len my, ale aj iné kapely, robia sa tam divadlá, reklamy a podobne.

V čom to je, že vzťahy v kapele sú stále také dobré?

- Určite je to v inteligencii. Myslím si, že každý jej má dosť natoľko, aby sme vedeli spolu vychádzať. Okrem toho máme spoločný druh humoru, čo je dôležité.

Ako ste sa dostali k vašej prezývke?

- Volám sa Dohňanský. Na základnej škole sme si zvykli čítať mená odzadu a ja som bol Yksnaňhod. Tak z toho sa to potom vyvŕbilo a prischlo mi to.

A ako ste sa dostali k muzikantstvu? Bolo to to, čo ste vždy chceli robiť?

- Keď som bol mladý, nikdy som neriešil, po čom túžim, alebo čo budem robiť, keď budem "veľký". Nevedel som, kde skončím. Prvých sedem rokov sme boli amatéri a potom z toho bola zrazu muzika, ktorá nás začala živiť.

Nikdy ste netúžili mať seriózne zamestnanie, vlastný stôl, kanceláriu a tak?

- Keď vidím mojich kamarátov, ktorí každé ráno vstávajú o šiestej a vracajú sa večer unavení a vyšťavení, nie, netúžil. Nehovorím, že my toho máme málo, ale tento život je príjemne náročný. V podstate takú serióznejšiu funkciu plním, pretože som organizátorom mnohých hudobných festivalov, som manažér a bol som zvolený za prezidenta hudobnej akadémie, ktorá udeľuje ceny Aurel.

Keď sme už pri cenách, komu by ste udelili vy osobne nejakú významnú cenu a za čo?

- Pánovi Lasicovi, ktorého obdivujem. Je to krásny človek a je jediný, o ktorom si myslím, že to má v hlave všetko v poriadku. No a potom, samozrejme, mojej manželke. Za to, že to so mnou vydržala. Sme spolu asi osem rokov a je to dosť často náročné, lebo som veľmi málo doma.

Čo máte na nej najradšej?

- Celý život som bol manažérom. Konečne prišiel niekto, kto manažuje mňa. Kým som ju nespoznal, bol som ešte rozháraný a nevedel som sa spratať do kože. Nemal som napríklad vôbec vodičský a občiansky preukaz a ona ma aj k takýmto maličkostiam vedela dokopať, za čo som jej vďačný.

Ste spokojný s takýmto rodinkárskym životom? Vy, manželka, dcérka...

- Ale áno. Mám 34 rokov a už som si voľačo zažil. Čiže akurát to prišlo vtedy, keď malo. Obaja sme rodinkárske typy a máme rovnaký pohľad na výchovu našej dcérky.

Neprekáža jej vaša popularita?

- Robí si z toho srandu. Hocikedy do mňa podpichne kvôli tomu, ale v podstate to nepovažujeme za nejakú extra popularitu.

Montuje sa ona do vašej práce a naopak, vy do jej fachu?

- Ja sa nemontujem. Manželka má kadernícky salón, čiže jediné, čo môžem do jej práce povedať, je, nech ma pekne ostrihá. Čo sa týka jej, stále si vážim, keď mi povie svoj názor na to, čo robím. Potom dlho premýšľam. Ale nemám rád, keď je občas príliš premúdrelá vo veciach, ktorým nerozumie.

Kdesi som čítala, že Hexáci začínajú víkendy niekedy už v pondelok. Chceli ste povedať, že ste lenivci?

- Nie. Chcel som povedať, že dvakrát za rok máme také chvíľky, že ideme na pivo v pondelok, potom cez víkend a nejak sa to potom zleje dokopy a je z toho celý týždeň.

Ste pivár?

- Aj hej, ale ide skôr o to posedenie s kamarátmi a nie o pivko.

Na čo sa najviac tešíte?

- Na Vianoce, prázdniny, oddych, lyžovačku. Na to sa teším najviac. Človek by sa nemal zbytočne veľa stresovať a mal by si vedieť vo svojom živote urobiť aj voľno.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári