Šéf IFTA sa do Oradey ani neunúval, keď mu v Brazílii vykypelo z hrnca

Pre každú nohejbalovú krajinu by mala byť znalosť slovenskej zástavy povinná. Bielo-modro-červená látka s dvojkrížom na troch vŕškoch je totiž na všetkých podujatiach svetového rangu najviac používaná. Aj na víkendových majstrovstvách sveta v rumunskej Oradei ju ťahali na stožiare štyrikrát, dvakrát na najvyšší, za tituly v dvojiciach a trojiciach, dvakrát stúpala o čosi nižšie, za tretie miesto v jednotlivcoch a cross-double.

Opäť bilancia čo vyniesla Slovákov na prvú priečku v klasifikácii národov. Na balkánsku zem pritom cestovali so skromným cieľom, vraj by boli celkom spokojní aj s jedným svetovým titulom. Doniesli dva, zo svojich elitných disciplín, dvojíc a trojíc. V hre na jeden dopad boli jednoducho proti Čechom favoriti, lebo tí, neznámo prečo, doma stále ignorujú medzinárodné pravidlá, a loptu nechávajú otĺkať o zem na svojej polovici dvakrát. "Aj u nás sa hrá ešte dlhodobá súťaž na dva dopady, ale nové pravidlá sú pre nás ideálne, pretože hra na jeden dopad nohejbal nenormálne zrýchlila, zaujímavý už nie je iba útok, ale aj príjem a medzihra, pri jednom dopade je to dosť naháňačka," pochvaľuje si snahu zatraktívniť nohejbal tréner slovenskej reprezentácie a dvojnásobných majstrov sveta, Košičan Jaroslav Žigala. "Aj keď sme hovorili aspoň o jednom titule, šance naň boli v dvojiciach alebo trojiciach asi rovnaké. V prospech trojíc hrala skutočnosť, že od roku 2000 sme v tejto disciplíne na žiadnom svetovom podujatí nenašli premožiteľa, v dvojkách to bolo striedavé. Dva tituly z najuznávanejších disciplín sú pre nás veľkým úspechom."

A tie bronzy? Bráško Marián má predsa už po štyridsiatke a cross-double vás ešte asi poriadne nechytil za srdce. "Marián má už štyridsaťdva rokov, ale kondične má aj na osemnásť-devätnásťročných chlapcov, myslím, že aj v našom družstve je na tom kondične najlepšie. A keby mal v Oradei ešte trošku šťastia, mohol by byť vo finále. No v semifinále nezvládol najmä začiatok tretieho setu proti Čechovi Bubniakovi. Pri svojich skúsenostiach totiž urobil niekedy takú chybu, akú by som od neho sotva čakal. Za stavu 3:1, keď Bubniak jeho ťažkú loptu ledva vybral a letela tak pomaly, akoby ju kopol v pondelok a až v utorok prišla na druhú stranu, som čakal, že ju Marián zoberie na volej, ale on ju nechal spadnúť, zostala trochu za ním a zahral ju nedôrazne halfvolejom, a odrazu prehrával 3:6." V závere to ešte náš najskúsenejší reprezentant otočil, mal dokonca mečbal (10:9), ale Bubniak troma bodmi strhol víťazstvo na svoju stranu. Brat-nebrat, Marián si to od staršieho súrodenca za tie chyby poriadne zlízol. "Samozrejme, že som ho spucoval, dostal odo mňa svoje, lebo na to finále určite mal. Cross-double je pre nás, ale aj pre Čechov, skôr doplnková disciplína, súťažne sa u nás nehrá, nemáme na ňu priestor ani na tréningu. Preto v nej vidia svoju šancu ostatné štáty, Rumuni, Maďari, aj Francúzi, a preto bude v programe majstrovstiev sveta asi aj naďalej. Ani teraz sme sa jej nijako špeciálne v príprave nevenovali, ale chlapci ju hrali na šampionáte maximálne zodpovedne. V cross-double je ľavák a pravák strašná výhoda, ale mi ľaváka nemáme, na Slovensku sa nohejbalisti ľaváci akosi nerodia."

Byť najlepšou nohejbalovou krajinou na svete je síce pekné, ale na škodu veci je, že túto zaujímavú hru robia seriózne iba v niekoľkých krajinách. Alebo svetový šampionát v Rumunsku ukázal niečo iné?

"Trošku ma mrzí, že v Oradei tentoraz chýbalo niekoľko krajín, ktoré sa na majstrovstvách sveta či Európy zúčastňujú pravidelne. Neprišli Švajčiari, Nóri, Nemci ani Rakúšania. Ale myslím, že je to najmä zásluha pánov z IFTA, do Rumunska sa neunúval ani jej šéf, pán Maier." Prirodzene, keď muž so švajčiarskym i brazílskym pasom spackal organizáciu šampionátu, ktorý pôvodne mal byť práve v Brazílii. "Dušoval sa, že majstrovstvá sveta v Brazílii budú, že sú zabezpečené, aj keď ich organizáciu nemá vyfinancovanú s ich ministerstvom športu. Napokon sa prihlásili asi len štyri štáty, boli sme medzi nimi my aj Česi. Sám som tam bol päťkrát, ale do Brazílie sa tešili najmä mladší hráči, keď sme im rozprávali tie zážitky. Taký Martin Perun či Jano Brutovský tam ešte neboli, určite by to bolo pre nich zadosťučinenie, keď sú na vrchole výkonnosti i slávy. Po odrieknutí Brazílie v podstate nik nemal záujem svetový šampionát usporiadať a keby sa neboli chytili Rumuni, tohto roku by ani nebol. Aj preto chceli Česi urobiť v tom istom termíne aspoň Svetový pohár, a keď to vzali Rumuni, tak svoj turnaj o týždeň posunuli. Do Oradey prišlo napokon desať krajín, prvý raz napríklad Moldavsko, ale bolo vidieť, že sú to bývalí futbalisti, na naše pomery skôr rekreační nohejbalisti. A jediný zámorský štát, USA, reprezentovali zas slovenskí či českí emigranti."

Takže, s tým nárastom konkurencie to asi nebude až také horúce. "Určite však prekvapili domáci Rumuni, ktorí majú v národnom tíme niekoľko nových, mladých hráčov a celkovo idú výkonnostne hore. V dvojiciach napríklad zohrali vyrovnanú partiu s Čechmi a len tesne prehrali, v singloch majú dokonca majstra sveta Bobisa. No pre mňa boli najväčším prekvapením šampionátu Francúzi, ktorí sa nohejbalu začali serióznejšie venovať. Prakticky vo všetkých disciplínach dokázali hrať vyrovnané zápasy, s Maďarmi, Rumunmi, ba aj Čechmi. Môže to byť vážna konkurencia do budúcnosti. Už majú asi aj svoju ligu, ale najmä v lete robia veľké turnaje, na ktoré nás zvyknú aj volať. Je to celá séria turnajov, teraz boli napríklad na Korzike, ale pre nás by bolo veľmi náročné absolvovať ju kompletnú, aby sme mali nárok aj na zaujímavé ceny. To by sme si mohli dovoliť vtedy, keby sme boli profíci..."

Do Oradey ste to mali prakticky iba na skok, avizovali ste, že by vás tam mohla prísť podporiť aj početná skupina fanúšikov. Dočkali ste sa jej?

"Zopár ich prišlo, napríklad naši bývalí vynikajúci hráči Laco Ivanecký či Laco Bertko, niekoľko členov KAC-u, či hráčov Trebišova, skupinu fanúšikov sme tam mali, ale bol som prekvapený, že tam neboli tí, čo tam mali byť, páni z výkonného výboru. Aj ich zásluhou bolo tých fanúšikov menej, lebo sa spamätali na poslednú chvíľu a pripravili pre nich autobus až na nedeľu... Svojich priaznivcov mali v hľadisku aj Česi, bolo to tam asi vyrovnané. Navzájom sa s našimi poznajú, takže ich vzťah je super, s Čechmi sú doslova ako rodina. Na Svetovom pohári v Prostějove to však bolo trošku iné, v hľadisku padali aj nejaké vulgarizmy na našu adresu, lebo pre Čechov je nohejbal veľmi prestížna záležitosť. V Oradei chodilo na zápasy aj dosť miestnych fanúšikov, i keď organizácia majstrovstiev sveta trochu zodpovedala tomu, že nohejbal tam nie je príliš populárny šport. S Prostějovom sa to nedalo porovnať, tam to bolo na úrovni veľkých športov. V Rumunsku sme sa do mesta za tie tri dni ani nedostali, pretože už o siedmej boli raňajky a od štvrť na deväť do desiatej večer sa hralo, takže maximálne som chodil pešo do dvesto metrov vzdialenej reštaurácie. Ani sme si odtiaľ nič nepriviezli, iba vieme, kvôli čomu chodia ľudia do Rumunska kšeftovať, colníci u nás na hranici hľadali alkohol a cigarety. Na nás však už nejaká fľaštička, vďaka naším priaznivcom, čakala doma," doprial reprezentačný tréner svojim zverencom už tradičnú oslavu svetových medailí.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári