Martin Remiáš vystavuje v Regeneračnom centre zdravia Energy
Maľuje obrazy s filozofickým nábojom a pozitívnou energiou
Ak si chcete pozrieť zaujímavú výstavu obrazov Martina Remiáša, ktorý nachádza inšpiráciu predovšetkým v subjektívnych pocitoch a skúsenostiach človeka, prekonávajúceho krízu existenčného bytia, a práve v čase totálneho rozpadu svojho JA vchádza do jeho života umenie, navštívte Regeneračné centrum zdravia Energy v Košiciach. Jeho tvorba očisťujúcim účinkom obnovuje skrytú a driemajúcu energiu, ktorá prináša pozoruhodný výsledok.
M. Remiáš je umelec, filozofujúci básnik, ktorý odkrýva vo svojich obrazoch aj vplyvy východných náboženstiev. Tento neúnavný experimentátor ustavične hľadá nové technologické postupy a materiály, aby ich prostredníctvom transformoval nové obsahy a súvislosti. Výtvarnej tvorbe sa venuje už 14 rokov. Každoročne pripraví autorskú kolekciu, ktorou sa prezentuje pred verejnosťou. Vystavoval vo viacerých slovenských mestách, v súčasnosti sú to Košice.
"Život mením podľa situácie, je veľmi rýchly a vyžaduje si zmeny. Tie prichádzajú a záleží len na nás, ako sa im prispôsobíme. Mám svoje zásady, ktoré sú dané niečím vyšším. Cením si ich a nechcem ich meniť. Zo začiatku som nevedel, čo to je, ale dnes som si načistom, že to je Boh. Verím mu a viem, že mi pomáha. Máme medzi sebou akúsi dohodu. To, čo robím, je mi dané od neho. Sú to predovšetkým nápady, ktoré využívam vo svojej tvorbe, niekto tomu hovorí inšpirácia, a to je veľmi dôležité," hovorí výtvarník, ktorý striedavo žije v Sobranciach a v Snine. Mnohé jeho diela sú v zbierke súkromných zberateľov. V jeho dielach panujú ustálené znaky, symboly: voda ako živel vyskytujúci sa v troch skupenstvách, akoby autor korešpondoval s náboženským prvkom Svätej trojice, vietor má svojou premenou a pohybom blízko k plynutiu vody, písmo sa vyskytuje vo forme znakov ponechaných na voľnej interpretácii vnímateľa a špirála ako iná forma linearity akoby tvorila priestor medzi Michelangelovými prstami človeka a Boha...
Ako autor tvorí? "Je to momentálny nápad, danosť a len na mne záleží, či ho dostatočne využijem. Poznám mnoho ľudí, ktorí majú dobré nápady, ale majú aj hneď desať dôvodov, prečo sa do nich nepustia. Ja sa do práce púšťam hneď, lebo viem, že ak by som námet ihneď nevyužil, už mi to Vyššia moc druhýkrát neponúkne, povie, si lenivý. Nezaslúžiš si to! Sprvu to vyzerá všelijako, keď začnem maľovať obraz, ale vždy verím, že to dobre dopadne, a tak to je v mojom živote vo všetkom," hovorí umelec, ktorý si o sebe nemyslí, že je vyvolený. Mal obdobie, keď bol na tom v živote veľmi zle, prepadol alkoholu, bol chorý a veril, že sa z toho dostane. Vyliečil sa z ťažkého žalúdočného vredu i zo závislosti od alkoholu. Jednoducho, tomu veril.
"Každý obraz maľujem s vedomím, že sa naň niekto bude pozerať a ja mu musím aj niečo dať - predovšetkým energiu, ktorá bola daná mne, prostredníctvom svojich obrazov ju posúvam ďalej, odovzdávam iným a ono to funguje. Je rozdiel dívať sa na obraz a vidieť ho. V každom svojom obraze chcem dosiahnuť Svetlo. Obrazom dávam aj štruktúru, aby sa ich mohol dotknúť i nevidiaci. Vraj v nich cítiť pozitívnu energiu," hovorí výtvarník a zdôrazňuje, ako rád maľuje motýle, aby v rôznych krivkách ukázal neopakovateľnosť pohybu, lebo kto žije pre dnešok, žije aj pre zajtrajšok. "Žiť treba tak, aby sme sa nebáli ráno sa zobudiť a stretávať sa s ľuďmi."
Na obdobie, keď umelec prepadol alkoholu a dostal sa z toho, nezabudol. Aj dnes má priateľov, ktorí sa liečia na psychiatrii a prežívajú to, čo voľakedy prežíval on. Navštevuje ich a snaží sa im pomôcť. Veď zdravý strach a rešpekt pred drogou treba mať neustále.
Umelec sa venuje aj fotografovaniu, okrem maľovania pracuje s drevom a kameňom. Ovláda ho neustále tvorivý nepokoj. "Stále si myslím, že som sa ešte nenašiel, ustavične vymýšľam a čosi ma ženie dopredu. Na dokonalosť neverím. Ale zdokonaľovať sa, byť lepší, to áno. Najradšej by som všetky svoje diela rozdal. Netvorím pre galérie, ale pre obyčajných ľudí, ktorí pri pohľade na moju tvorbu na chvíľu zabudnú na svoje starosti a načerpajú si pozitívnu energiu."
Modlitba, najmocnejšia forma gravitácie
Zaujímavý experiment
O liečivej sile modlitby sme už písali. Viaceré nemocnice vo svete urobili mnohé experimenty, ktoré jednoznačne ukázali, že pacienti, za ktorých sa ktosi modlil, aj bez ich vedomia, sa rýchlejšie uzdravovali. Laureát Nobelovej ceny profesor Alexis Carrel nazval modlitbu najmocnejšou formou gravitácie.
Známy americký prírodovedec doktor N. J. Stowell uskutočnil zaujímavý experiment, ktorý mu umožnil zmerať silu modlitby. Jedného dňa pracoval so svojím spolupracovníkom vo veľkom laboratóriu istej kliniky a bol zaujatý meraním dĺžky vĺn a sily vyžarovania ľudského mozgu. Chcel vedieť, čo sa deje vnútri ľudského mozgu vo chvíli prechodu z fázy života do fázy smrti. Vedci si vybrali ženu, ktorá zomierala na nádorové ochorenie. Umierajúca sa vrúcne modlila, ďakovala Bohu a ubezpečovala ho o tom, že napriek utrpeniu jej láska k nemu sa nezmenšila a nakoniec priam vybuchla radosťou, že onedlho uvidí svojho osloboditeľa. Vedcov to tak vzrušilo, že im tiekli slzy po tvári. Sotva si uvedomili, že prístroje, ktoré to všetko zaznamenávali, odhalili neuveriteľnú vec: mozog zomierajúcej ženy spojenej s Bohom, vyžaroval neobyčajne silné vlny, a to takmer 60-krát silnejšie ako vysielanie dobrej správy v rádiu. Naopak, pri experimente s preklínajúcim pacientom ručička prístroja zaznamenala silne negatívne výkyvy na stupnici.
Starajú sa o život a smrť každej bunky
Anjeli strážni nás poznajú lepšie ako vlastní rodičia
Ak by sme chceli jedným slovom charakterizovať anjela, vybrali by sme si slovo služba. Aj my sa môžeme stať anjelmi pre druhých ľudí, ak im podáme pomocnú ruku. Podľa anjelov prichádza čas spolupráce medzi ríšou anjelov a svetom ľudí. Ide o to, aby sa ľudia presvedčili, že sa anjelmi môžu stať na Zemi.
"Anjeli sa ľuďom neukazujú na požiadanie. Môžeme sa však k nim obrátiť a žiadať ich o pomoc, vedenie, inšpiráciu, naši anjeli strážni nás poznajú lepšie ako naši rodičia či partneri.S radosťou sa starajú o naše dobro a fyzické zdravie," hovorí Elisa Freemanová, veľká znalkyňa nebeskej armády. "Vždy vedia, čo robíme, o čo sa modlíme, čo vidíme, o čom hovoríme. Starajú sa o život a smrť každej bunky a milujú nás, lebo sú to bytosti, ktoré pochádzajú od Boha a Boh to je láska."
Freemanová je presvedčená, že hlboký osobný kontakt s anjelom je možný iba vtedy, keď si uvedomíme, že skutočne hľadáme kontakt s duchovnom. Môžeme milovať posla, ale nikdy nesmieme zabudnúť, kto ho poslal. Ak chceme prehĺbiť svoj kontakt s anjelom, postupujme takto: urobme čosi pre druhého, komusi poslúžme, urobme niečo dobré pre blízku osobu bez toho, aby sme čakali niečo na oplátku. Uvedomme si, že každý z nás je anjelom, ktorý má len jedno krídlo, preto, ak chceme vzlietnuť, musíme sa objať.
Vibrácie halúzok v spojení so silou Slnka, Mesiaca a Zeme môžu prinavrátiť márnotratného syna či neverného manžela
Imelo je strážcom všetkých tajomstiev
K minulosti Slovanov patrí mágia lásky a dobra, v ktorú naši predkovia verili. Mnohé zo zvykov sa uchovali dodnes, iné upadli do zabudnutia. Čas od Ondreja po zimný slnovrat je u všetkých Slovanov zvláštnym obdobím - halúzky stromov majú vtedy nezvyčajnú moc. Kto si s úctou a vierou odtrhne a predtým poprosí strom, aby mu dal silu, ten môže v období od predsviatočného novu - 7. decembra do Vianoc urobiť veľa dobrého.
Mágia halúzok pôsobí len vtedy, keď sú naše srdcia čisté a nikomu nebudeme chcieť škodiť alebo ho ovplyvňovať. Decembrová halúzková mágia môže splniť veľa prianí. Vibrácie halúzok v spojení so silou Slnka, Mesiaca a Zeme môžu spôsobiť, že sa prinavráti márnotratný syn, neverný manžel alebo sa rodine zrazu začne lepšie dariť, zlepší sa zdravie, prídu úspechy v podnikaní. Odrezané halúzky jedličky, smreku alebo sosny (môžu byť aj z jablone, broskyne), treba uskladniť na chladnom mieste až do prvého večera novu. Potom dáme halúzky do vázy a ozdobíme ich farebnými stužkami.
Ak si chceme získať objekt svojich túžob, naši predkovia odporúčali odrezať halúzky jablone, broskyne alebo sosny a uviazať na ne dve červené navzájom spojené kokardy. Potom sa treba pozrieť na okno, zahľadieť sa na chvíľu na nebo a požiadať vesmírne sily o splnenie svojich túžob, pravda, pokiaľ to je v súlade s Božou vôľou. Sadnúť si treba pred halúzky, zapáliť sviečku a predstaviť si situáciu, v akej by sme sa chceli ocitnúť. Sústrediť sa treba na jedno želanie. S vybranými halúzkami treba pracovať po tri večery asi 15 minút.
Na vianočné poludnie venujme halúzky Slnku, postavme ich do okna tak, aby na ne dopadali slnečné lúče. Vtedy sa poslednýkrát sústreďme na svoje želanie. Potom postavme halúzky na stôl, položme k nim drevený tanierik s orechami, hrozienkami a mandľami ako obetu aj pre duchov a predkov, aby pomohli pri splnení našich želaní.
V decembri si treba zaobstarať aj halúzky imela a zviazať ich tak, aby sa v každej kytičke nachádzali tri halúzky. Najlepšie je mať v izbe tri kytičky imela, lebo číslo tri symbolizuje vesmír. Halúzky imela zavesené nad pracovným stolom, posteľou, chránia pred čarami, zlými želaniami, urieknutím a iným negatívnym pôsobením neprajných ľudí či temných síl.
Staré zariekavačky tvrdia, že imelo posvätené počas zimného slnovratu má osobitnú moc.
Pri posväcovaní treba zašepkať: "Sily Slnka, Mesiaca v tebe prebúdzajú driemajúce sily, ktoré zničia každé urieknutie, každé zlo." Robiť to treba deň pred Vianocami, na poludnie a večer. Osoba, ktorá si takto posvätila viazaničku imela z troch halúzok, ju môže používať aj vtedy, keď sa cíti unavená, alebo keď na ňu začne útočiť nejaká infekcia. Vtedy treba viazaničku opláchnuť pod tečúcou vodou a ponoriť do vody na tri hodiny. Pár kvapiek z nej treba kvapnúť na byt a imelo zavesiť na svoje miesto. Vodou z imela si možno umývať tvár, napiť sa z nej, prípadne ju rozprášiť do vzduchu. Voda obsahuje všetky liečivé a magické vlastnosti imela.
Úctu k imelu, bez ktorého si len ťažko predstaviť vianočné sviatky, sme získali od dávnych keltských kňazov, druidov, pre ktorých bola táto večne zelená rastlina posvätným symbolom, ale aj vzácnym liekom. Imelo je strážcom všetkých sľubov a zverených tajomstiev, ktoré pod ním vypovieme. Bozky pod imelom sú horúce a sladké. Nezabudnime sa preto pod imelom pobozkať, určite nám to prospeje. A na veku nezáleží.
Malva Pokorná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
