je kolektívny hon na líšku, ktorou sa stáva na začiatku honu jeden z jazdcov. Rovnako v úvode je dekorovaný aj master honu. Je to vždy významná osoba spomedzi jazdcov, ktorá má isté výsady. To sú tradičné a dobre známe veci. Málokto však vie, že pravá jazda sv. Huberta sa riadi prísnymi regulami. Tie sú starostlivo zaznamenané v Reglemente jazdy sv. Huberta. Jeden taký vlastní aj Cyril Sedlačko, rodák z Odorína, ktorý žije vo Vyšnom Slavkove.
„Tento reglement mám ja osobne od roku 1983. Zdedil som ho po Ing. Žigmundovi Bornemiszovi. Bol to známy organizátor jazdeckých športov pod Tatrami. Reglementy ako také majú už svoju históriu. Tá siaha až do 18. storočia. Reglement obsahuje osem artikulov, ktorých sa musia účastníci honu držať. Prehrešky proti artikulám sa trestajú na záver počas súdneho tribunálu. Tresty sú konzumovateľné a požijú ich všetci účastníci honu," priblížil zaujímavosti regelmentu C. Sedlačko. Prehrešky proti artikulám počas jazdy sleduje vždy jeden z jazdcov. Ten ich na záver „prezradí" tribunálu.
A čo všetko ukrýva osem artikulov reglementu? Hneď prvým je artikulus o mastrovi. Ten sa nesmie nikdy počas honu predbehnúť. Nevery sa dopúšťa ten, kto sa bez mastrovho povolenia odpúta od húfu a na vlastnú päsť líšku naháňa, hovorí v poradí druhý artikulus. Tretý a štvrtý zachádzajú ďalej. A sú troška šteklivé. Charakter a telesná i duševná čistota sú ich leitmotívom. Veď „nenarušenosť charakteru a nohavíc musí byť zachovaná. Striptízy sa považujú za ľahtikárstvo, preto neslobodno zbavovať sa čiapky, frakov, košieľ ani nohavíc a panenstva," hovorí tretý artikulus.
Po ňom nasleduje artikulus o zbraniach, dopingu, účele jazdy i poslednom súde. Ako C. Sedlačko na záver dodáva, pri poslednom súde sa trestá jazdec a nie kôň, pričom zatajené hriechy sa trestajú dvojnásobne. „Výnimky z regúl neprichádzajú do úvahy," dodáva.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári