v niektorej domácnosti. No nie každý má odvahu ísť do Ameriky, aby tam počas troch mesiacov mal vlastný biznis. V polovici októbra sa domov s takouto skúsenosťou vrátil 22-ročný Štefan Franko z Domaňoviec, ktorý počas leta predával americkým rodinám knihy. Dom za domom.
Števo sa pripojil do skupiny 40 Slovákov, ktorí počas leta pracovali pre americké vydavateľstvo Southwestern company a podomovým predajom výchovno-vzdelávacích kníh sa snažili zarobiť si počas leta na štúdium. Bez istoty zárobku, bez istoty bývania, odkázaný sám na seba. "Bola to pre mňa výzva. Keď chceš niečo získať, niečo dokázať, nejde to ľahko, vždy za tým stojí ťažká robota," odôvodňuje Števo svoje rozhodnutie pre túto prácu.
Ubytovanie si našiel sám. Aby udržal svoje výdavky čo najnižšie, býval spolu s ďalšími dvoma Slovákmi v rodine, ktorú našli v jednom z kostolov v teritóriu, kde robili. Pracovali 81 hodín týždenne, 13,5 hodín denne v americkom štáte Utah pri Salt Lake City. "Vstávali sme o šiestej, o pol siedmej sme odišli z domu, šli sme sa najesť do reštaurácie a o nejakej ôsmej som už začal klopať na dvere. Prvá prestávka bola o 12.30, trvala 20 minút, to som rýchlo schrupol nejaký sendvič, potom som opäť klopal na ďalšie dvere. Druhú prestávku som mal o piatej, končil som o pol desiatej večer. Cesta domov mi tiež trvala nejakú polhodinku, o desiatej som bol doma a za ďalšiu hodinu som urobil papierovačky, najedol som sa, osprchoval, hodil na 5 minút reč so spolubývajúcimi o ich dni a šiel som presne o jedenástej spať," opisuje svoj deň v práci Števo.
Ľudia však nie vždy dobre reagujú na podomových predajcov a platí to aj v Amerike, kde tabuľku "No solicitors" (žiadni predajcovia) nájdete takmer na každých druhých dverách. "Nikto nebol nadšený, bolo len pár výnimiek. Treba ich presvedčiť, aby ťa pustili dnu a venovali ti chvíľku času. Musel som sa to naučiť," hovorí Števo a dodáva: "Keď som sa raz rozprával s jednou mamkou na tráve pred domom, po celej prezentácii sa ma opýtala, čo tu vlastne robím, či chcem získať informácie o okolí a či ju chcem prísť večer uniesť a zabiť. To bola jedna z najhorších príhod. No stretol som aj mamku, ktorá bez toho, aby som začal s prezentáciou, vytiahla peniaze a dala mi ich do vrecka. Ja som potreboval ešte vypísať objednávku, no ona bez toho, aby som začal vypisovať, mi na nevypísanú objednávku dala podpis a povedala mi, nech to dopíšem a nechám v jej schránke."
Števo si však aj napriek všetkým problémom a nevýhodám tejto práce celé leto len pochvaľuje a je spokojný. Všetko, čo sa naučil, je pre neho priam na nezaplatenie. Vrátiť sa chce aj na budúci rok, už v pozícii student managera spolu s vlastným tímom ľudí, ktorých bude riadiť a usmerňovať. "Dalo mi to strašne veľa skúseností a zručností, ktoré som sa naučil. Viem, kedy chcú ľudia povedať nie a kedy áno, vidím to z ich mimiky, postoja, pohľadu, viem to rozoznať. Naučilo ma to tiež stále bojovať a nevzdávať sa napriek všetkým okolnostiam. Či ti už nikto neotvára dvere, prší alebo ta naháňa pes, a tiež prekonávať strach zo stretnutia. Človek spoznáva sám seba, aké sú jeho slabosti a silné stránky."
Autor: Ľubomíra Pendráková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
