„zázračné dieťa". Vraj to zaváňa cirkusom. No výstižnejšie by sa asi jeho závratná kariéra označiť nedala. S obľubou počúval svojho staršieho brata, ktorý je tiež výborný huslista, a v tomto nástroji rýchlo našiel záľubu. Keď si pod vianočným stromčekom našiel prvé husle, neskrýval radosť a vždy, keď v televízii videl nejakého huslistu, hovoril, že aj on bude raz sólistom. My sme sa s ním zastavili na kus reči pri príležitosti jeho vystúpenia s filharmóniou v Košiciach.

Vraj ste mali s príchodom do Košíc nejaké problémy. Bolo to až také zlé?

- Myslel som si, že sem priletím, ale bola hmla, tak sa to nedalo. Musel som nasadnúť na nočný vlak.

Zrejme ste unavený...

- Aj hej.

Nie ste unavený aj z toľkého koncertovania?

- Z toho určite nie, iba z nepredvídaných záležitostí. Potom sa musím poriadne sústrediť, aby únava nič nepokazila.

Nezamýšľate sa učiť profesionálne aj na iný hudobný nástroj ako na husle?

- Chcel by som skúsiť niečo na viole, pretože pre huslistu je dobré, keď vie zahrať aj na nej. Kvôli tónom. Ale na niečom úplne inom som nikdy nechcel hrať. Jednoducho som si vybral husle.

A nenapadlo vás niekedy zabrdnúť do súčasnej muziky, napríklad rock, pop a podobne?

- Ja si myslím, že na to je dnes tak strašne veľa ľudí, že ja sa tomu nemusím venovať. Okrem toho, nezaujíma ma to až natoľko, aby som robil takú muziku.

Ste mladý človek. Čo vás okrem vážnej hudby zaujíma?

- Na záľuby mi neostáva, bohužiaľ, veľa času. Ale ak sa predsa len nájde, tak si veľmi rád zašportujem. Mám rád futbal, tenis, stolný tenis, milujem sledovanie hokeja, sem-tam si zájdem do kina, múzea. Ale mám na to vážne málo času a intenzívne sa nedá ničomu venovať.

Vyhovuje vám takýto život?

- Mne áno.

Je váš život podobne ako klasická hudba vážny?

- Viete, na jednej strane áno, ale na druhej strane, ja zažijem toľko vecí v živote, čo mnohí ľudia určite nie. Stretnem také množstvo zaujímavých ľudí, že mi môj život pripadá celkom pestrý a vôbec nie vážny.

Spomínate si na situáciu, pri ktorej ste sa od smiechu chytali za brucho?

- Tých vecí bolo určite viac, ale spomínam si na jednu, ktorá sa mi fakt podarila. Keď som hral v Bruseli, po odohraní koncertu som bol strašne unavený. Videl som, že sa všade naokolo pohybovali policajti a vtedy ku mne podišla jedna staršia dáma, že mi pogratuluje. Ja som jej povedal, že prepáčte, ale som veľmi vyčerpaný a musím ísť trochu na vzduch, tak som sa z toho vyvliekol a odišiel. Kamaráti mi potom s údivom na tvárach povedali, že som odmietol belgickú kráľovnú...

Čo si najviac vo svojom živote ceníte?

- Asi najviac svoje skúsenosti. Keď som začínal a poslali ma do Viedne na internát, bolo to dosť ťažké prežiť tam. Nevedel som jazyk, nemal kamarátov a tak. Teraz tam mám svoj byt a okruh priateľov, ktorých si vážim. Keď mám koncertovať teraz hocikde vo svete, nerobí mi to problém.

Čo alebo kto vám pomohol prekonať tieto ťažké chvíle?

- Asi to, že som to jednoducho musel prekonať. Nemal som na výber.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári