Hollywood rozhodne nebol jeho sen. No mohol si postaviť latku vyššie

V Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu mesta. Zaslúžia si teda pozornosť, pripomenutie, krátke poohliadnutie za tým, čo zanechali. I preto sme pripravili publicistický cyklus, v ktorom sme chceli vždy prvý piatok v mesiaci priniesť niečí životný príbeh. Vyrozprávaný ním, ako ústrednou postavou, alebo jeho najbližšími. Keďže je v Košiciach zaujímavých osobností veľa, predstavujeme ich každé dva týždne. Dnes to bude režisér Peter Hudák.

Aj keď mnohí z vás možno nepoznajú jeho tvár, určite poznáte jeho prácu - režíruje Táraninky i Drišľakoviny, dlhé roky v Košiciach režíroval hudobno-zábavnú reláciu Kaviareň Slávia. V minulosti to bola okrem iného aj detská relácia Zlatá brána či veľké zábavné show Veľká hra, neskôr Správny kľúč a mnohé ďalšie.

V prípade P. Hudáka sa dá povedať, že réžia si ho našla sama i keď už ako malý chlapec pre bratov a rodičov doma inscenoval "Janka Hraška", keď najmladšieho brata sediaceho na koberci ťahal po parketách sťaby na lyžici cez potok. "Najskôr som študoval psychológiu, no už počas štúdií som prišiel do kontaktu s televíziou - ako tanečník folklórneho súboru Čarnica. V tom čase sme viackrát s televíziou spolupracovali a to prostredie ma vtedy očarilo. Ale to by sa zrejme ´prihodilo´ každému. Veď ja som mal vtedy asi 18 rokov a svet televízie mi pripadal veľmi lákavý."

Psychológia teda ostala psychológiou. A aj keď dnes trochu ľutuje, že ju nedokončil, rozhodne neľutuje to, že sa upísal réžii. "Človek, ak nahliadne do televízneho prostredia, v prvom okamihu neverí, žeby doňho mohol patriť, pretože pôsobí veľmi vznešene a veľkolepo. Vidí ho ako prostredie opradené čímsi výnimočným... V tom čase sme považovali každého, kto sa krútil okolo filmu alebo televízie, za niekoho z iného sveta, do ktorého sa hocikto nemá šancu dostať. Ja som sa tam dostať chcel..."

Začínal od piky

P. Hudák musel v televízii prejsť všetkými stupienkami, kým sa z neho stal režisér. "Začínal som - ako sa hovorí - od piky. Najprv som bol asistentom výroby, potom asi osem rokov asistentom réžie, kým som sa stal režisérom aj na papieri. V tých časoch to vôbec nebolo jednoduché, človek musel prejsť všetkými stupňami hierarchie. Dnes to tak nefunguje a možno diskutovať o tom, či je to dobré alebo zlé."

Ani raz za tie roky, odkedy sa upísal televíznej práci, si nepovedal - čert to ber. "Nikdy som s tým nechcel prestať. Som totiž dosť konzervatívny a keď sa pustím jednou cestou, tak na nej zotrvám. Ale s odstupom času si myslím, že v istých momentoch som zaváhal. Iní nezaváhali a sú inde - hoc v Hollywoode, aj keď to rozhodne nebol môj sen. No teraz sa mi zdá, že som si mohol postaviť latku vyššie..." P. Hudák si však svoje pracovné sny splnil. "Chcel som sa stať režisérom - stalo sa. Neskôr to boli okrem iného veľké zábavné programy - aj to sa mi splnilo. Žil som v televíznom svete, žijem v ňom a je mi v ňom dobre..."

Svet televízie, výroby televíznych programov, zábavných show či priamych prenosov je stále veľmi lákavý... "Samotná príprava programu je neopakovateľná, každá je iná, aj keď ide o cyklus zdanlivo rovnakých relácii. Vždy je to nový kus, hľadanie, dobrodružstvo a otázka, čo bude na konci. Je to svojim spôsobom droga, z ktorej sa nedá vyliečiť."

Televízia je droga, ktorá prináša nielen dobré pocity, keď výroba programu ´šľape ako hodiny´, ale aj stres... "Režisér najviac tŕpne pri priamych prenosoch. Veľký priamy prenos - to je kategória sama o sebe. Podľa mňa televízia ako taká bola vymyslená kvôli priamemu prenosu obrazu aj zvuku - dnes sme toho svedkami - pri rôznych reality show."

Na zvýšenú dávku adrenalínu v krvi si musel začať zvykať od prvých priamych prenosov. "S prenosmi naživo som začínal vo Východnej, keď sme vysielali folklórne festivaly. Tam som si prvýkrát uvedomil, ako to je, keď si človek myslí, že má všetko pripravené, zabezpečené a že by malo všetko fungovať a zrazu závan vetra odfúkne titulky zo statívu... Možno aj preto - pre tú zvýšenú dávku adrenalínu - som veľmi inklinoval k priamym prenosom. Veľké zábavné programy - Veľká hra, Správny kľúč a mnoho ďalších prenosov zábavných programov z Bratislavy a iných miest Slovenska. Dá sa povedať, že v čase týchto veľkých prenosov mi televízna robota najviac chutila..."

Nevyhýba sa žiadnemu žánru

Okrem priamych prenosov P. Hudák režíroval aj programy iných žánrov publicistické relácie, videoklipy, detské relácie, folklórne programy, dabingy, inscenácie a aj veľké zábavné programy. "V tomto som si nikdy nevyberal - ani jeden žáner nepodceňujem. Niekto môže povedať, že aká tam profesionalita, keď človek skáče zo žánru do žánru. Ja by som to tak nevidel. Réžia je len jedna - buď dobrá alebo zlá. A aj keď človek robí roky len jeden žáner, stále je to o inom, veď si vezmite len technológiu, ktorá sa tak rýchlo mení, všetko sa vyvíja a rovnako sa Vyvíjajú i samotné žánre. Podľa mňa nie je na škodu, vyskúšať čo najviac z nich..."

P. Hudák sa môže pochváliť, že má na konte veľa takých televíznych relácii, ktoré boli u divákov veľmi obľúbené. Mnohé už zanikli a za mnohými z nich je aj samotnému režisérovi trochu ľúto. "Určite musím spomenúť Zlatú bránu. Pekné pesničky a čistá detská duša, neboli sme ničím limitovaní - žiadnymi ideovými zákazmi. Podobne to bolo i pri folklórnych reláciách, ktoré som mal vždy rád. Nakrúcanie svadby v kostole však dvakrát vhodné nebolo hoci v tom čase pred rokom 1989 bol folklór v televízií veľmi preferovaný. Neskôr som mal veľmi rád aj folklórny cyklus Klenotnica. Nemôžem nespomenúť ani Kaviareň Slávia. Bola to veľmi príjemná práca - tam prišli speváci rovno s pripravenými pesničkami - už to bolo treba iba učesať, rodilo sa to samo..."

Skúsenosti s režírovaním detských relácii získaval pri nakrúcaní Zlatej brány, Talentária a dnes pri Táraninkách. "V tomto programe je to najmä o zostrihu. Nahráme veľa materiálu a neskôr vyberáme. Do bližšieho kontaktu sa s deťmi dostávam najmä pri konkurzoch. Tu sa snažíme o výber detí tak, aby sa na obrazovke objavovali opakovane. Divák rád vidí tvár, ktorú si obľúbil. A Táraninky nie sú výnimkou. Pri samotnom nakrúcaní je to o množstve nahratého materiálu. Mariána Čekovského ako moderátora majú deti veľmi radi a porozprávajú mu mnohokrát naozaj čudesné veci. Konečnú podobu relácia dostáva až v strižni."

Ďalšou populárnou reláciou v réžii P. Hudáka, ktorá je stále na obrazovkách STV, sú Drišľakoviny. "Táto relácia je mi veľmi blízka. Niekto ju zatracuje, iní ju majú veľmi radi... Ale na trhu sme už štvrtý rok a vyzerá to tak, že Drišľakoviny idú ďalej. Tak si vravím, že ak to divák chce a my ju pripravujeme radi, potom je to v najlepšom poriadku. Humor v Drišľakovinách nie je zákerný. Je zrkadlom slovenskej malosti vidieckeho ale i mestského človeka. Nielen toho na východe, hoci to nakrúcame vo východniarčine. Je to také upravené nárečie, aby tomu rozumeli všetci diváci. Som presvedčený, že ak by sme to tak nenakrúcali, relácia by stratila na originalite."

Najnovšou reláciou košického televízneho štúdia, ktorú začal režijne pripravovať len pred pár mesiacmi, je folklórna hitparáda Kapura. "Spolupracujem na nej s redaktorkou Beatou Arvayovou, kameramanom Ľubom Markom, strihačom Jánom Haraksimom, produkčnou Erikou Hajastekovou, Romanom Sorgerom a mnohými ďalšími. Vďaka vedeniu štúdia sa dostávame k novým technologickým postupom, ktoré urýchľujú najmä dokončovacie práce na relácii. Verím, že tento cyklus na obrazovkách vydrží dlho - robí sa nám to dobre, ja mám folklór naozaj rád a u divákov má relácia priaznivé ohlasy."

Divadlo si veľmi váži

P. Hudák v divadle režíroval iba dvakrát. S Gejzom Tóthom a Petrom Gažom naskúšal hru Muž mojej ženy a v Štátnom divadle režíroval rozprávku Filip a Rozabela. "Divadlo ma láka a vážim si ho. Keď som na dobrom predstavení a vidím, ako je to umne urobené a viem, že sú za tým týždne skúšania a špekulovania, žasnem, ako všetko do seba zapadá. Vtedy tvorcom trochu závidím. Divadlo je asi aj o veľkej trpezlivosti. Ja som vyrastal v rýchlom svete televízie... K práci v divadle sa často vraciam v myšlienkach, raz možno..."

Veľa času zaberá P. Hudákovi i práca režiséra v dabingu. "Pred časom bol piedestáli najmä český dabing, z ktorého ale padol najmä kvôli meniacim sa podmienkam. Dnes je na Slovensku nezameniteľnou súčasťou televíznej práce a je nedocenený. Doba je príliš rýchla, zahraničie chrlí filmy jeden za druhým, diváci ich chcú okamžite vidieť... Ja veľmi obdivujem hercov, ktorí vedia dabovať. Musia sledovať text, obrazovku, synchrón a ešte aj vystihnúť postavu, ktorú dabujú. Je naozaj len málo hercov, ktorí to ovládajú dokonale..." Či dostane ponuku režírovať dabing argentínskej telenovely alebo priamy prenos veľkej show - ku každej príležitosti pristupuje rovnako. "Na nič sa nedívam z nejakého pejoratívneho pohľadu. Každú prácu, ktorú vezmem, sa snažím robiť rovnako dobre."

Slovenská televízia vyrába jednoznačne menej ako kedysi, košické štúdio v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zíva prázdnotou... "Aj keď je to tak, podľa mňa výroba televíznych produktov neklesla, naopak stúpla. Pribudli predsa komerčné televízie, regionálne televízie, ktoré sú zadávateľmi programov. V princípe nie je menej práce, aj keď v košickom štúdiu sa rozhodne robí menej. Je to podľa mňa škoda, veď je tu výnimočne silný ľudský potenciál, profesionálne prostredie s nadštandardnou technológiou. Hovorím to preto, lebo môžem porovnávať. Verím, že košické štúdio sa postaví na nohy, ale nebude to jednoduché. Mnohí odišli do Bratislavy a inde. Nebude ľahké vytvoriť tu komunitu - televíznu branžu, ktorá by bola schopná konkurovať ľuďom vo veľkých štúdiách. Viem si to ale predstaviť, a dúfam že to nie sú len moje zidealizované želania..."

P. Hudák v minulosti, ale aj dnes často režíruje v Bratislave. Vždy sa však vracia do Košíc. "Som veľký lokálpatriot. V Bratislave mám veľa kamarátov aj synov a často mi vravia - príď sem, tu sa roztrhneš od roboty. Lenže aj vtedy, keď som tam prijal ponuku, hneď po nakrúcaní som sadal do auta a utekal domov. Mne je tu dobre... Mojim veľkým želaním však je, aby mi ´neušiel vlak´. Ten, ktorý ma stále spája s nastupujúcou generáciou. Keď vidím, akí sú dnešní mladí ľudia pohybujúci sa v televízii rýchli, agresívni - v tom pozitívnom zmysle slova, šikovní, vzdelaní, rafinovaní a priebojní... Bol by som veľmi rád, keby som im stačil čo najdlhšie - po každej stránke," dodal na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Premiéra Všetko o mužoch

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári