Zo spáchania tohto brutálneho činu prokurátor obžaloval 19-ročného Jozefa V.
Mal sa ho dopustiť 2. júla lanského roka medzi 13.00 - 15.00 hod. v blízkosti rómskej osady. A to tak, že chlapca opakovane udieral tupým, resp. tupohranatým predmetom do hlavy a celého tela. Kristián utrpel trieštivé zlomeniny kostí lebečnej klenby a spodiny, pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a zlomeniny rebier s poranením srdca, pľúc a pečene. V dôsledku ťažkých zranení krátko po útoku zomrel. Nezvestný bol takmer šesť dní.
"Som nevinný, Kristiána som nezabil. V ten deň som sa vybral do Vtáčkoviec. Cestou som sa zastavil pri deťoch, ktoré sa hrali pri jabloni. Videli, že mám čerešne a pýtali si ich odo mňa. Dal som im z nich, ale chceli aj jablká. Stiahol som dolu konár, aby si mohli nejaké pooberať. Nechal som ich tam a šiel som ďalej. To bolo všetko," tvrdil obžalovaný.
V prípravnom konaní sa však k napadnutiu Kristiána, ktorý sa hral s deťmi asi 100 metrov za rómskou osadou, priznal. Uviedol, že s ním šiel do krovia, lebo chcel kakať. Pomohol mu rozopnúť nohavice a on začal nadávať na jeho mamu. Nazlostilo ho to, preto po ňom hodil kameň. Trafil ho do hlavy, Kristián spadol na zem a zostal tam ležať. Prihováral sa mu, ale on len chrčal a z nosa a ucha mu vytekala krv. Vyzliekol mu nohavice a odniesol ho na dno rokliny. Položil ho tak, že mal hlavu na "pníku". Ležal tam bez pohybu. Jozef V. na svoju obranu uviedol, že Kristiána nechcel zabiť.
Potom odišiel za kamarátmi do Vtáčkoviec a tí ho po skončení roboty odviezli domov do Keceroviec. Tam sa od svojej mamy dozvedel, že všetci z osady hľadajú Kristiána. Pri ďalších výsluchoch Jozef V. priznávajúcu výpoveď odvolal.
"Nehovoril som to ja, ale policajti... Aj to, že som hodil kameň do Kristiána, hovorili oni... V lese, kde ho našli, a tiež pred kamerou, som ukazoval to, čo mi povedali," uviedol na pojednávaní obžalovaný. Zdôraznil, že u nich v dedine sa rozprávalo, že v deň, keď sa Kristián stratil, ho bil palicou iný človek - "Pepi".
Na základe tejto informácie matka obžalovaného zorganizovala podpisovú akciu. Zozbierala podpisy ľudí, ktorí boli ochotní svedčiť v súvislosti s "Pepim". Tento týždeň ich pred senát predstúpilo dvanásť. Boli medzi nimi najmä príbuzní obžalovaného, ale aj známi.
"Pri hľadaní Kristiána nám pomáhali aj deti. Jeho brat Miško povedal, že 'Pepi' udrel Kristiána palicou, hodil ho do pokrivy a opľul," vypovedal Roman R. Jedným dychom dodal, že počul aj také reči, že Kristiána ukradli bohatí ľudia, a že sa má dobre.
"'Pepi' sa ma pýtal, načo hľadáme Kristiána. Smial sa a hovoril, že ho udrel palicou," uviedol ďalší svedok a v podobnom duchu vypovedalo aj zvyšných desať.
Rozdiel bol len v tom, že jedni to mali počuť priamo od "Pepiho", ďalší z rozprávania detí, najmä Miška a Zuzky. Z dokazovania vyplynulo, že "Pepi" je len prezývka maloletého Jaroslava L. Chlapec vraj nevie rozprávať a je duševne chorý. Svedkovia však tvrdili, že to nie je pravda, lebo s nimi komunikuje bez problémov, ale len v rómskom jazyku.
"Jozef je slušný chlapec, nikdy nikomu nič neurobil," uviedla krstná mama obžalovaného.
Matka nebohého Kristiána vypovedala, že v kritický deň sa hral so súrodencami, ktorí sa vrátili domov bez neho. Syn Viktor jej povedal, že malý ostal pri jabloni s "Pekárom", tak prezývali obžalovaného. Poslala za ním dospelú dcéru Juditu, ale tá ho nenašla, preto ho začali hľadať.
Senát vypočul aj tri maloleté deti, dvoch súrodencov nebohého Kristiána a ich sesternicu. Pri výsluchu 9-ročného Viktora, jeho rovesníčky Danky a 8-ročnej Zuzky boli prítomní aj ich rodičia a znalkyňa z odvetvia psychológie. Najvýrečnejší z detí bol Viktor.
"Hrali sme sa pri jabloni a prišiel tam 'Pekár'. Dal nám čerešne aj jablká... Udrel Kristiána po tvári, ale neviem prečo... Kristián mal palicu, oháňal sa ňou a buchol Jarka (Pepiho) do nohy... Potom sme utekali preč. Išli sme domov, ale Kristián tam ostal s 'Pekárom'," uviedol chlapec a ďalšie dve deti to potvrdili.
Pred senátom vypovedali aj kamaráti obžalovaného, za ktorými išiel do Vtáčkoviec. Na Jozefovi nezbadali nič mimoriadne. Bol spotený, fajčil a čakal, kým skončia prácu pri murovaní domu. Potom sa s nimi odviezol do Keceroviec.
Podľa znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie ide u Jozefa V. o ľahko vzrušivú a impulzívnu osobnosť s asociálnymi sklonmi a nedostatočne rozvinutými vyššími citmi. Má podpriemerné intelektové schopnosti.
Kristián bol nezvestný takmer šesť dní. Jeho mŕtve telo našiel jeden zo stovky študentov Strednej odbornej školy PZ v Košiciach, ktorí ho pomáhali hľadať. Ležalo v rokline porastenej hustými kríkmi, hlbokej asi 10 - 15 metrov, oblečené len v slipoch a modrej veste...
Tak, ako v iných prípadoch, aj z uvedeného bol vyhotovený videozáznam z miesta činu a rekonštrukcie. Spolu so senátom a prítomnými v súdnej sieni si ho pozrel aj obžalovaný. Všetko, čo pred kamerou hovoril a opisoval, teda, že do Kristiána hodil kameň a jeho nevládne telo odniesol do rokliny, poprel.
Pojednávanie bolo odročené na január 2007.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
