v súčasnosti účinkuje na niekoľkých bratislavských scénach. Okrem toho, že je často obsadzovaným činohercom, patrí aj k nádejným muzikalovým hviezdam. Po Rocky Horror Show, Klietke bláznov či Donaha! sa predstaví aj v pripravovaných Troch mušketieroch. Košičania si jeho herectvo mohli vychutnať v predstavení divadla GUnaGU ´Závisláci´, ktoré otvorilo ešte stále prebiehajúci 8. Festival nezávislých divadiel a kultúry. Na krátky rozhovor s ním sme sa stretli po skončení ´Závislákov´.
Čím ti je blízka poetika divadla GUnaGU?
- Mám rád mandarínky, banány a milujem hry Viliama Klimáčka.
Napriek tomu si mal v GUnaGU päťročnú prestávku... Čo ťa zlákalo späť?
- Videl som niekoľko nových predstavení, v ktorých som neúčinkoval, a prišlo mi clivo za priestorom i divadlom. Tak som si povedal, že to chcem skúsiť znova. Stretol som Vila Klimáčka, ktorému som to povedal, slovo dalo slovo a do roka a do dňa som stál opäť na javisku GUnaGU práve v hre ´Závisláci´. Tá je písaná tak trošku aj na mňa, lebo ja som skutočne závislý od mobilného telefónu. Teraz tu mám dva a tretí mi leží doma.
Od čoho si závislý okrem telefónov?
- Od sexu. (Smiech)
Okrem GUnaGU hráš aj na ďalších bratislavských scénach...
- A mám tak možnosť hrať v tituloch od komédie cez tragédiu až po súčasnú drámu. Nedá sa totiž povedať, že by mi bol niektorý žáner bližší. Sú iba tituly, ktoré mám o čosi radšej. Teraz sú to napr. Závisláci, Boh je Dj a momentálne skúšam na Novej scéne Troch mušketierov, čo je veľmi zaujímavý muzikál Michala Davida.
Hoci si pôvodne vyštudoval bábkoherectvo, slovenské publikum ťa pozná ako činoherca a muzikálovú hviezdu.
- Už od druhého ročníka som hral v činoherných divadlách a po mojom návrate z maďarskej činohry v Komárne do Bratislavy prišiel pán Bednárik s muzikálom. A odvtedy sa to vlečie. Rád by som robil aj niečo bábkové, ale... O týždeň budem mať premiéru s Červenou čiapočkou, čo síce nie je bábkové predstavenie, ale je to titul pre deti. Som otvorený všakovakým ponukám s jediným obmedzením - musia sa viazať na Bratislavu. Nerád totiž cestujem.
Prečo?
- Lebo som sa za svoj život už toľko nacestoval, že sa mi už nechce.
O pôsobení v zahraničí si nikdy nerozmýšľal?
- Nie, lebo okrem slovenčiny a maďarčiny neovládam žiaden jazyk tak, aby som v ňom mohol hrať. Navyše si myslím, že v Európe je tak veľa zaujímavých hercov, že by som stál v rade ako na banány a tu by mi utekali príležitosti.
Takže ísť do Ameriky robiť čašníka a dúfať, že si ťa všimne nejaký agent, nie je nič pre teba?
- Na to som už starý. Človek po tridsiatke už neuvažuje, že by chcel odísť. Som totiž v zrelom veku a musím veľa hrať, kým mám postavy, lebo možno príde čas, keď po mne nikto neštekne.
A čo potom?
- Neviem. Budem sa živiť stiptízom. (Smiech) Ale nie. To by som nemohol robiť. Kvôli vnútornému presvedčeniu i preto, že by ma to neuspokojovalo.
Dostal si však ponuku nafotiť akty. Tú prijmeš?
- Áno.
Dal si si nejaké podmienky?
- Áno, finančné. A že musím mať vlastného fotografa, ktorého už poznám a viem, že je to profesionál. Okrem toho som chcel fotky vidieť pred ich uverejnením.
Na čo sa najbližšie tešíš?
- Na premiéru Červenej čiapočky, na Troch mušketierov a ešte predtým bude mať celoslovenskú premiéru zdramatizovaná podoba románu Michala Hvoreckého ´Plyš´. Hrám tam s Csongorom Kassaiom, Petrou Polnišovou, Renátou Ryníkovou a Ľubošom Kostelným.
Hrávaš s Csongorom rád?
- Áno. Sme veľmi dobrí kamaráti a hráme spolu vo viacerých hrách. Teraz stvárňujeme sokov, lebo on hrá v Troch mušketieroch kardinála a ja francúzskeho kráľa.
Stáli ste aj v súkromí niekedy proti sebe?
- Pri takom priateľskom spolunažívaní, aké máme my, pretože sme spolu aj bývali, sa človek občas dostane do konfliktu. Ale nikdy sme sa nepohádali tak, že by sme sa jeden na druhého hnevali.
Nepovadili ste sa ani pre jeho prehnanú poriadkumilovnosť?
- Tá mi doteraz lezie na nervy, ale akceptujem to. Tak ako on akceptuje mnoho mojich vecí.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
