pri krste ich knihy rozprávok Pripovidy na dobru nič. Krst sa konal minulý týždeň v Okresnej knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove. Knihu rozprávok v rusinčine „pokropil" cukríkmi podnikateľ Patrik Tomič z Prešova. Za krstného otca si ho autorky vybrali preto, že sa finančne podieľal na vydaní knihy. Osemdesiat percent nákladov prišlo z ministerstva kultúry, zvyšok zaplatil on. Financie cez projekt získalo Občianske združenie Rusín z Prešova. Projekt spísala Kvetoslava Koporová, ktorá rozprávky preložila do rusínskeho jazyka a získala sponzora. O knihe nám krstný otec Tomič povedal: „Som milo prekvapený."
Krst bol výnimočnou udalosťou aj z iného hľadiska. Sestry Mária a Erika Kostové sú totiž postihnuté nevyliečiteľnou svalovou chorobou a sú na invalidných vozíčkoch. Dvadsaťdeväťročná Mária už od detstva píše rozprávky, jej mladšia dvadsaťštyriročná sestra Erika ich zase ilustruje. Vďaka dobrým ľuďom im v máji minulého roka vyšla v slovenčine útla rozprávková knižka Rozprávkové všeličo na dobrú noc. Sestry sa už snažia o vydanie ďalšej knihy, volala by sa Zvieracie všeličo na dobrú noc.
„Kde inde by sa malo krstiť, ak nie v knižnici. Radi by sme pomohli dievčatám, aby prerazili do sveta," povedala riaditeľka knižnice Ľudmila Jaszayová. Potom Mária Maciušková zaspievala rusínske ľudové piesne. Moderátorka Janeta Lišovková prihovorila slovami: „Boh Márii a Erike nenadelil zdravie, ale aj tak vedia rozdávať dobro."
Erika Kostová tvrdí, že rozprávky sa píšu najjednoduchšie: „Marika ich píše celý život. Keď má chuť a náladu, tak píše. Niekto pozerá televízor alebo lúšti krížovky, Marika namiesto toho píše a ja maľujem."
Obec Kurov leží dva kilometre od poľskej hranice. Má sto obyvateľov. Rodina Kostových býva pod číslom 70. Postihnuté dievčatá na krst doprevádzali rodičia. Ich mama Mária nám povedala, že zdravotné problémy dievčat začali, keď boli maličké. U Márie, keď mala tri a u Eriky, keď mala jedenásť mesiacov. „Lekári nám povedali, že je to vrodená vada. Najprv predpokladali, že prežijú do siedmich rokov. Potom do pätnásť..." Všetko okolo dievčat musia zvládnuť s manželom. Pomáhajú im s obliekaním, umývaním, jedením, s osobnou hygienou... „Ako Boh dal, tak to musíme prijať a vydržať." Spomína, že za bývalej éry ich chodili presviedčať, aby dievčatá dali do ústavu: „Povedala som, že keby som len raz za deň jedla a vodu pila, z domu ich veru nedám." Čítali im rozprávky, keď boli malé? „Na dedine na to nie je čas. Máme ešte syna Pavla. Ten je chvalabohu zdravý, narodil sa medzi nimi," dodala.
Do bardejovskej knižnice prišli aj žiaci zo Základnej školy v Kurove. Keďže počas krstu sa z knihy čítali aj rozprávky, chceli sme zistiť, ktoré sa im páčili. „Najviac tá o zablúdenom obláčiku," povedali svorne Miloš Pangrác a Tomáš Rojko, Nikola Blaňárová sa pochválila, že ona knižku sestier Kostových už má doma, ale v slovenčine.
V knižke Pripovidky na dobru nič je sedemnásť rozprávok. „Všetky sú vymyslené. Aj keď niektoré motívy sú známe, ale sú rozvinuté do nového deja," skonštatovala prekladateľka knihy Kvetoslava Koporová. Dievčatá preto píšu latinkou, lebo azbuku sa nenaučili: „Oni síce hovoria po rusínsky, ale nevedia v tomto jazyku myslieť a ja som im nechcela komplikovať život, lebo ho aj tak ho majú dosť komplikovaný. Sama mám postihnutú dcéru, takže viem ich pochopiť." Dievčatá majú veľkú túžbu vydávať knihy aj ďalej: „Marika je odborník, je to spisovateľka. V jej textoch nie je veľmi čo opravovať. Skrátka, je to majsterka slova, Erika je zase majsterka ilustrácií." Čo sa týka vzájomnej spolupráce, uviedla, že pre sestry Kostové ani nie dôležité finančné ohodnotenie, ani to že budú slávne, ale ľudský kontakt: „Oni by chceli ísť do divadla. Poprechádzať sa po meste, obzrieť si výklady, mať prehľad o móde. Skrátka, chceli by žiť ako ostatní ľudia. Otvoriť sa svetu. Túto túžbu som pre nich nesplnila, lebo aby to aspoň sčasti mali, potrebovali by internet. A na to nie sú v ich rodine financie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
