divadelnú sezónu pôsobí v Spišskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Tento kultúrny stánok v metropole Spiša má tú smolu, že mnohí talentovaní umelci sa tu iba ohrejú a namieria si do väčšieho mesta. Mladá, nesporne talentovaná režisérka je výnimkou. Herci pod jej taktovkou vydávajú na javisku maximálny výkon, možno režisérskym inštinktom vie akú rolu konkrétnemu hercovi ušiť. Polárna rozprávka či Sen noci svätojánskej po 400 rokoch je toho svedectvom. Monika s úsmevom tvrdí, že do práce sa chodieva hrať, okrem toho rada fantazíruje a čím viac sníva o to viac sa jej hereckí kolegovia tešia. A ak sa nájde dobrý kolektív, tak potom snívajú spolu.
"Dva roky v Spišskom divadle určite neboli zbytočné. Veľa som sa tu naučila. Pánbožko to tak režíruje, treba ho nechať robiť to ďalej," tvrdí M. Gerbocová na margo svojho pôsobenia na Spiši. Podľa jej slov v dnešnom materiálne založenom svete má kultúra a umenie stále čo povedať ľuďom. A v malom meste zvlášť. "Cieľom mojej práce je ukázať ľuďom to krásne, bez ohľadu na peniaze. Vždy si hovorím, ak z divadla odíde iba jeden človek so slzami šťastia v očiach spolu s 300 snobmi, naša práca sa oplatí," vyznáva sa mladá režisérka.
Predstavenia pod jej režisérskou taktovkou sú do detailu premyslené. Hudba, scéna, dialógy, reč tiel hercov. Vidieť napríklad herečku Majku Brozmanovú ako sobíča v Polárnej rozprávke pohybujúce sa po javisku bolo naozaj koncertom pre zmysly diváka. Monika iba prosto poznamenáva, že divadlo je odvodené od slova dívať sa. Takže práca s hercami založená a na vzájomnom dialógu sa určite oplatí. Na otázku, odkiaľ čerpá námety hovorí: "Milujem kreslené rozprávky, hlavne disneyovky. Okrem toho navštevujem festivaly po celom svete. Mám síce potom prázdnu peňaženku, ale sa to oplatí. Priznám sa, tam odkukávam mnohé nápady."
Režisérovať znamená do určitej miery aj šéfovať. Laici majú vďaka mnohým filmom predstavy, že režisér je ten najdôležitejší, večne nervózny a kričiaci človek, s ktorým si to neradno rozdať. Monika zrejme zbytočnými maniermi neoplýva. "Nerada kričím, aj keď niekedy sa tomu nevyhnem. Ale nie je to tým, že som nahnevaná. Ak je pri skúške šum a na dôvažok hrá hudba, tak musím pri dialógu zvýšiť hlas," konštatuje režisérka zo Spišského divadla.
Režisérstvo tak ako mnohé tvorivé povolania môže rokmi unaviť, človek sa jednoducho opotrebuje. Monika sa toho nebojí. V závere nášho rozhovoru hovorí, že je dôležité ostať duchom stále mladým, nezabudnúť snívať a čo je dôležité nedať si svoje sny ukradnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
