Aby si nemuseli upravovať vlasy, v Hollywoode si kúpili parochne

Košickí muzikanti z revivalovej kapely The Backwards, ktorá hráva hity skupiny The Beatles, sa za posledné roky v rodnom meste zdržiavajú veľmi málo. Miro Džunko, Fero Suchanský, Dalibor Štroncer a Dano Škorvaga sa pred týždňom zastavili v Košiciach, ale len na pár dní, pretože v tomto čase majú rozbehnuté koncertné turné po českých mestách. Pred ním však celé leto strávili pracovne na Malorke a ešte pred tým boli na turné v US. Keď sa doma zastavili na pár dní, povypytovali sme sa ich na zážitky.

Koncom mája sa muzikanti z The Backwards vybrali na mesiac do USA, od konca júna do 10. októbra boli na Malorke a od konca novembra až do Vianoc sú na koncertnom turné po českých mestách. "Turné v USA bolo samozrejme v nadviazanosti na predchádzajúce, bola to už naša ôsma návšteva Spojených štátov - šieste veľké turné. Hrali sme v Los Angeles, San Diegu, Las Vegas, Denveri, vo Washingtone D.C. a na mnohých ďalších miestach. Niektoré boli pre nás nové, mnohé mestá sme však už navštívili aj pred tým," vysvetlil nám Dalibor.

Keďže štvorica muzikantov chodieva do USA v podstate pravidelne, Amerika ich už nezvykne veľmi prekvapiť. "Už je to pre nás v podstate bežné. Najmä nám balenie netrvá týždeň, ale už iba dva dni. Za ten čas sme sa naučili, čo všetko nám treba a hlavne to, čo si smieme zbaliť - vzhľadom na americké bezpečnostné opatrenia... Tentoraz sme však v USA trochu popracovali na svojom imidži. V Hollywoode sme si zakúpili ´beatlesácke´ parochne, čo sa nám veľmi hodí, lebo si netreba pred každým koncertom upravovať vlasy - stačí si nasadiť parochne," pochvaľoval si Fero.

Aj keď je pre košických muzikantov vždy americké turné plné koncertov, stále si nájdu čas aj na rôzne výlety a na to, aby navštívili zaujímavé miesta. "Tentoraz sme boli v Los Angeles v jednom gitarovom centre, ktoré bolo doslova úžasné. Chodia si tam nakupovať samé hviezdy... Dopriali sme si aj ďalší špeciálny výlet. V Denveri sme boli na výstave, na ktorej sú vypreparované ľudské telá v rôznych polohách... Mňa veľmi zaujal krvný obeh ľudskej hlavy. Bolo to iba zo žíl - žiadne kosti alebo svaly... Muselo byť dosť zložité urobiť čosi také a pre mňa bolo úžasné vidieť ľudskú hlavu v takejto podobe. Prekvapilo ma aj to, že všetky tie postavy boli urobené tak precízne, že keď som sa im pozrel do očí, tak som mal pocit, že na mňa žmrknú."

Vo Washingtone sa vybrali na návštevu svojho kamaráta, ktorého dom je vlastne akoby múzeum vecí členov kapely The Beatles. "Doma má okuliare, ktoré nosil John Lennon, má blanu z bubna, kde je napísané The Beatles a je to originál z roku 1964. Má dokonca aj prameň Johnových vlasov, originálne kostýmy, ktoré nosili Paul McCartney a Ringo Starr. Listovali sme si v anglických novinách, kde boli prvé zmienky o The Beatles. Bolo to pre nás užasné, lebo k takýmto raritám sa len tak hocikto nedostane a navyše - bolo to veľmi osobné, lebo nešlo o múzeum ale o súkromnú zbierku."

Okrem toho navštívili muzikanti Hollywood, vybrali sa na prechádzku do Beverly Hills, neobišli ani Chodník slávy s hviezdami patriacimi osobnostiam svetového showbizniu. "V Los Angeles sme hrali v Universal Studios, ale i v klube B. B. Kings, ktorého spolumajiteľom je i Justin Timberlake. Boli sa tam na nás pozrieť muzikanti z inej kapely, ktorá tiež hrá skladby od The Beatles..."

Najväčším cestovateľom spomedzi štvorice muzikantov, je zrejme Dalibor, ktorý si nikdy nenechá ujsť príležitosť obzrieť si čosi nové. "Keď sme boli v Colorade, kde skutočne je čo obzerať, tak som sa vybral na Mount Evans, ktorý je vysoký 4200 metrov. Zaujímavé je to, že sa až na jeho vrchol dá vyjsť autom. Chvíľu to vyzeralo, že to to auto nezvládne, ale nakoniec som sa džípom dostal až úplne na vrchol. Musím povedať, že odtiaľ bol úžasný výhľad, aký som ešte nezažil... Každá návšteva USA nám vždy prinesie niečo nové. Napríklad v New Yorku sme boli teraz už po šiesty krát, ale znovu sme nachádzali čosi nové, čo sme dovtedy nevideli. Amerika je jednoznačne krajina, v ktorej je čo obzerať..."

Pobyt v USA im však pripravil aj jedno malé a nemilé prekvapenie. "Tesne pred začiatkom turné si náš americký manažér zlomil kotník na troch miestach. Pošmykol sa, spadol dole schodmi... Zabávali sme sa na tom, že počas polovičky nášho pobytu v USA sme ho všade tlačili na vozíku a robili sme si z neho srandy, že teraz je ten pravý rockandroller," prezradil Fero so smiechom.

Hranie na Malorke bolo dovolenkou

Už pred viac ako rokom košickí muzikanti vedeli, že celé leto strávia na španielskom ostrove Malorka. "Vyzeralo to tak, že bude trochu slabšia sezóna, tak sme prijali tú najlukratívnejšiu ponuku. Najprv sme sa báli toho, že sa bude hrať každý deň a obávali sme sa, že to bude taká farbrika na hity. Lenže našťastie to tak nebolo, veľmi rýchlo sme si zvykli na to, že hráme každý deň a nijak nám to neškodilo. Bývali sme v jednom dome v apartmánoch a každé dva týždne sme menili miesto koncertovania. Bola to pre nás vlastne taká rekreácia. Každý sa veľmi rýchlo prispôsobil zmenenému rytmu, takže sme hrali dlho do noci, vstávali neskoro a cez deň objavovali krásy mora a pláže," prezradil Miro.

Opäť - rovnako ako v USA - aj na Malorke sa potvrdilo, že najtúlavejšie topánky spomedzi všetkých štyroch muzikantov má Dalibor... "Dá sa povedať, že som preskúmal asi 70 percent ostrova. Nehrali sme každý večer - buď sme mali do týždňa jeden alebo dva dni voľna - no a tie som sa snažil čo najlepšie využiť. Mal som auto, ktorým som chodil po ostrove hore dole." Navštívil záhrady v Alfabii, tradičnú lisovňu olejov v Caimari... "Urobil som si jazdu serpentínami - 130 kilometrov v aute po kopcoch, našiel som panenské pláže, kde celý deň nikto neprišiel a kde bolo doslova horúce more... Zažil som aj príjemný dotyk s tamojšou kultúrou - Malorčania majú vlastnú zástavu, vlastný jazyk, svojskú mentalitu. U nich na sto percent platí systém - ´maňana´ - všetko neskôr, zajtra... Nie že by boli leniví, ale dávajú si načas. Navyše, keď majú siestu, tak majú siestu. Vyzerá to potom tak, že o jednej popoludní všetko pozatvárajú a otvoria až okolo piatej-šiestej. Nezriedka sa však na to ´vybodnú´ a neotvoria vôbec. V prvé dni som bol rozčúlený, že na obed sa nenájde otvorená banka, internet caffé a podobne... Lenže po čase si človek na to zvykne, ráta s tým, že nie je otvorené..."

Popri Daliborovi si rôzne výlety užíval aj Fero. "Kúpil som si jazdu na koni a šiel som sa prejsť po pláži. Jazdil som asi hodinu a vytriasol som zo seba život... Keď som totiž na kona nasadal, tak sa ma chlapík, ktorý ho prenajímal, pýtal, či som už sedel na koni. No - sedieť som sedel, ale nejazdil. Tak mi povedal, že keď sa kôň pomaly rozbehne, aby som sa posnažil zachytiť jeho rytmus. Potom čosi nahlas zakričal a kôň sa v tom momente rozbehol..."

Fera začalo vytriasať a pokúšal sa prispôsobiť rytmu. Keď už mal pocit, že sa mu to konečne podarilo, kôň zmenil krok a zase bol tam, kde na začiatku. "Aj keď ma po tej jazde boleli rôzne partie tela a celý chrbát, aj tak to stálo za to. Škoda, že už mi neostal čas dopriať si jazdu na koni znovu. Koňa som nazval Hatatitla a nikto z domácich nevedel prečo - keď som im spomenul meno Vinetou, nevedeli, kto to je a vôbec netušili, kto to bol Karl May..."

Fero si však veľmi rád spomína aj na ďalší zážitok z Malorky. "Raz sme sa tak vracali z koncertu, mohlo byť vari štyri hodiny v noci, keď sme prechádzali cestou, popri ktorej rástli figovníky. Tak sme odstavili auto a v totálnej tme - ako štyria zlodeji z východného bloku - sme si natrhali figy. Boli sme celí polepení od tých sladkých fíg, ale chutili úžasne..."

Miro s Danom si tiež našli vlastný dovolenkovo-pracovný rytmus, ktorý im najviac vyhovoval. "V podstate sa dá povedať, že pre nás dvoch to bol ozdravný pobyt - okrem toho, že sme dýchali zdravý slaný morský vzduch, chodili sme každý deň - okrem víkendov - do posilňovne. Tú sme mali totiž asi 100 metrov od domu, pláž bola si 150 metrov, 200 metrov bola vzdialená ulica s krčmičkami a reštauráciami a rovnako ďaleko bol supermarket. To bolo moje tertiórium, po ktorom sa stačilo pohybovať," prezradil s úsmevom Miro.

Hrali pre Angličanov

Počas svojho pobytu na Malorke hrávali takmer každý večer. "Náš deň vyzeral asi tak, že ráno sme mali až okolo jednej popoludní. Väčšinou sme šli na pláž, potom si čosi navarili, šli na zvukovú skúšku a od deviatej sme mali koncert trvajúci asi hodinku a pol. Ohlasy sme mali veľmi pozitívne, trochu nás prekvapilo to, že 90 percent publika, pre ktoré sme hrali, tvorili Angličania - dovolenkári. Na Malorke sú rôzne stupne koncertovania - my sme hrali v hoteloch a podobných zariadeniach, mali sme vlastnú show. Takže to nebolo tak, že prídete do krčmy na pivo a tam ktosi hrá na klavíri. V našom prípade ľudia vedeli, že ich čaká Beatle večer a chodilo sa na nás pozrieť i 1500 divákov...," podotkol Dalibor.

Keďže muzikanti hrali vždy po večeroch, mohlo by sa zdať, že nemali čas a príležitosť okúsiť nočný život... "Pravda je však taká, že my sme si tak prispôsobili rytmus, že sme chodili spať až okolo štvrtej - piatej nadránom. Takže po koncerte boli príležitosti okúsiť nočný život. Aj keď - rozhodne to nebol typický španielsky nočný život - všetko je tam prispôsobené turistom. Ale zase, zábavné bolo sedieť pri stole a piť pivo, zatiaľčo na stole tancovala sporoodetá tanečnica... Hrali sme aj na jednej diskotéke, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe. Rozhodne by sa však nedalo tri mesiace v kuse žúrovať, to by sme nezvládli..."

Pracovné leto na Malorke, na ktorom si však dopriali aj dostatok oddychu, by mnohých ľudí navnadilo na to, aby si ho zopakovali... "Takto tráviť leto každý rok? Kdeže! Na jednej strane je fajn, keď si človek môže užívať slnko a more, ale na druhej strane nám už prekážalo, že bolo stále tak horúco. V noci sa v tej horúčave nedalo spať, nepomáhali otvorené okná ani balkónové dvere - ako tak sa spať dalo len pri zapnutom ventilátore...," posťažoval sa Fero.

V týchto dňoch sa rozhodne na prílišné teplo muzikanti z kapely sťažovať nemôžu - sú na koncertnom turné po českých mestách... "V rámci toho turné máme naplánovaných vyše dvadsať koncertov, končiť by sme mali 20-teho decembra, takže Košice si poriadne užijeme až na Vianoce. Na budúci rok chystáme zaujímavé veci, no nechceme o tom hovoriť dopredu, celkom iste by sme sa radi znovu vybrali hrať do USA. A čo sa týka toho, kedy zahráme aj v Košiciach... Turné po slovenských mestách sme chceli mať už túto jeseň, no nevyšlo to, tak pevne veríme, že sa nám podarí zorganizovať ho už začiatkom budúceho roka. Do konca tohto roka nás čaká ešte nakrúcanie silvestrovského programu pre STV," dodal na záver Miro.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári