Nevedia sa brániť proti dospelým, ktorí sa k nim správajú ako krkavci
Na nedeľu pripadne Svetový deň prevencie týrania detí. Týranie je rečou lekárov zámerné ubližovanie dieťaťu osobou, ktorá sa o neho stará. Môžu to byť rodičia, starí rodičia, vychovávatelia, pestúni, náhradní rodičia. Vždy je to staršia osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti a ubližuje mu tak, že to na ňom zanecháva fyzické, psychické alebo kombinované následky. V lepšom prípade trvajú kratší čas, inokedy dlhšie. S rôznymi podobami týrania sa stretávajú aj lekári v Detskej fakultnej nemocnici (DFN) v Košiciach, ktorí o životy a zdravie týchto detí bojujú.
Vlani, ako povedala hovorkyňa DFN PhDr. Veronika Krausová, zaslali na políciu 6 oznámení o podozrení zo syndrómu CAN, čo je telesné a psychické týranie, zanedbávanie a zneužívanie detí. "V tomto roku to bolo doteraz 13 oznámení. Aj to potvrdzuje, že agresivita rodičov a vybíjanie sa na deťoch, stúpajú." Viacero detí, u ktorých je podozrenie zo zanedbávania rodičovskej starostlivosti, sa dostane aj do nemocnice. "V roku 2004 bolo hospitalizovaných 38 detí, vlani 35 a tento rok už 43 detí," siahla V. Krausová po štatistike. DFN prípady týraní hlási Úradu justičnej a kriminálnej polície a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska dieťaťa.
"Niekedy sa stane, že po liečbe v nemocnici sa dieťa do pôvodného prostredia nevráti, ale ide na základe predbežného rozhodnutia súdu do detského domova. Inokedy sa rizikové rodiny z pohľadu syndrómu CAN aspoň sledujú alebo sa matky, ktoré sú rizikové vo sfére starostlivosti o dieťa, edukujú cez občianske združenia a neziskové organizácie." Tieto organizácie sa snažia pracovať aj s mladistvými matkami. Nadväzuje sa tiež spolupráca s ADOS-kami - agentúrami domácej opatrovateľskej služby zameranými na deti. Pre niektoré so syndrómom CAN sa hľadajú vhodné náhradné rodiny.
O týraných deťoch, ktoré sa na svet nepýtali, no keď sú už tu, chcú ho prežiť radostne a šťastne, by mohli lekári z DFN veľa rozprávať. Tu sú príbehy štyroch z nich.
"Štvorročné dievčatko sa dostalo do nemocnice v sprievode policajta a podnapitého otca", rozhovorila sa hovorkyňa. Lekári ho mali vyšetriť a potom nechať v nemocnici na ďalšie sledovanie, pretože otec ho surovo zbil, čo dokazovali modriny i celková ubolenosť. Biologickí rodičia pacientky boli len druhom a družkou. Ani jeden nepracuje a doma majú ešte tri deti. Otec maloletej bol po požití alkoholu, čo bolo takmer na dennom poriadku, veľmi agresívny a deti fyzicky trestal. Po pobyte v nemocnici, pri ktorom sa našťastie žiadne vážnejšie dôsledky u dievčatka neprejavili, bolo predbežne zverené do ústavnej starostlivosti.
Sedemročné dievčatko, ako pokračovala V. Krausová v ďalšom smutnom príbehu, bolo hospitalizované kvôli výraznému úbytku na hmotnosti. Vážilo len 12,5 kg. "Špinavé, ktovie, kedy naposledy videlo vodu a mydlo. Na tele malo výrazné zmeny a krvácajúce vredy. Neodkriepiteľné boli klinické a laboratórne známky podvýživy. A ten strach v očiach... Bálo sa doslova každého pohybu, lebo nevedelo, či z niektorej strany nepríde úder." Predtým bolo dievčatko hospitalizované v inom nemocničnom zariadení, takže to nebol prvý prípad jeho zanedbania.
Vďaka dobrej nemocničnej starostlivosti za dva týždne pribralo 6 kg. Začalo sa usmievať a rozprávať. No len dovtedy, kým sa nevrátilo do pôvodného prostredia. Znovu ho čakal pobyt, tentokrát v DFN, kde za pár dní pribralo 4 kg. Počas hospitalizácie, aj keď trpí mentálnou retardáciou, ktorá je odrazom dlhodobého sociálneho, emocionálneho i fyzického zanedbávania, urobilo výrazné pokroky v sociálnej i emocionálnej oblasti. "Začalo sa zaujímať o okolie, znovu sa usmievalo, aj s hračkami sa dokázalo hrať. Okrem záujmu o ne rozvinul sa v ňom záujem o jedlo a pitie. I to bol dôkaz, že doma veľmi hladovalo, takže v nemocnici sa nevedelo ´dojesť´. Keby mohlo, jedlo by každú chvíľu." U tohto dievčatka je šanca, že sa jeho životný štýl zmení, pretože na odporúčanie nemocnice sa dostalo na umiestnenie do ústavnej starostlivosti.
Dvojročného chlapčeka prijali do DFN na preliečenie. Mal obojstranný zápal pľúc a bol dehydrovaný. Matka sa sama starala o štyri deti. Žili v jednej izbe, ktorá ani len okno nemala, nieto tečúcu teplú a studenú vodu. Je preto samozrejmé, že dieťa lekári prijali špinavé, zavšivavené a dehydrované. Malo aj črevné parazity. Vyšetrenia neurológom a psychológom potvrdili, že bolo psychomotoricky retardované. "Počas hospitalizácie sa matka o dieťa nezaujímala. Dokonca na to, aby si poň prišla a zobrala ho domov, musela byť vyzvaná obecným úradom. Je viac ako pravdepodobné, že tento príbeh bude mať pokračovanie, pretože DFN podala na matku trestné oznámenie pre podozrenie zo zanedbávania starostlivosti. V ústavnom zariadení asi skončia i jej tri ďalšie deti," popísala V. Krausová ďalší príbeh.
Deväťročného chlapčeka hospitalizovali v DFN preto, lebo mal pravostranný opuch tváre. Vyšetrenia ukázali, že hoci mal zápal mäkkých častí tváre a krku už dlhšie, bol zanedbaný a neliečený. "Toto však nebolo jediné, na čo trpel. Bol aj podvýživený, mal traumatické poškodenia dolných končatín, trpel kardiorespiračným zlyhaním. Aj napriek intenzívnej starostlivosti tímu lekárov detskej nemocnice chlapček dve hodiny po privezení do nemocnice upadol do septického šoku. Jeho stav už nemohli zvrátiť a dieťa zomrelo," rozpovedala V. Krausová posledný z detských osudov.
Smutné sú príbehy detí, ktoré trpia kvôli rodičom. Pritom aj tieto deti sa chcú smiať, radovať zo života, mať plné brušká, teplú postieľku a vrúcne bozky i objatia milujúcich rodičov. Chcú veľa?
Príčiny takéhoto konania dospelých bývajú rôzne, vraví o týraní v rodine detská psychologička PhDr. Dana Lovašová
Týrané dieťa v školskom veku neraz pomýšľa na samovraždu
Týranie detí má viacero podôb a rôzne následky. Niektoré rany, najmä fyzické, po čase síce pominú, ale psychické môžu ostať. O podobách týrania sme sa porozprávali s PhDr. Danou Lovašovou, psychologičkou z Detskej fakultnej nemocnice.
Do fyzického týrania patria rany viditeľné, teda rezné, bodné, popáleniny, modriny. Tie skôr alebo neskôr zväčša pominú. Aj keď zase nie úplne, na niektorom dieťati môžu ako psychické defekty pretrvať celý život. Porucha môže vzniknúť aj vtedy, ak terčom fyzického útoku nebolo dieťa, videlo však, ako otec bije mamu alebo súrodenca. Pri domácom násilí môže ísť aj o náhodnú agresiu, ak napríklad dieťa ide brániť matku a tiež ranu utŕži. Alebo má matka dieťa na rukách a pri údere mierenom na ňu dostane aj dieťa.
"Ak má pri fyzickom týraní dieťa na tele modriny rôzneho veku, teda jedny viac, iné menej farebné, a sú na takých miestach na tele, kde si ich dieťa samo nespravilo, je jasné, že týranie sa opakuje," uviedla PhDr. Lovašová. Výnimočné nie sú prípady, že dospelý zahasí na dieťati cigaretu. Koná pritom prefíkane. Urobí to na chrbátiku alebo na chodidle, teda na miestach, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. "Príčiny takéhoto konania dospelých bývajú rôzne. Niekedy ich vyprovokuje správanie dieťaťa, ak je živé, hyperaktívne, neposlušné. Alebo ak dieťa nenapĺňa ich predstavy o nadanosti a dobrých známkach v škole." Prípadne dieťa trpí poruchou sluchu, komunikácie, je veľmi plačlivé. Týrať však môžu aj rodičia, ktorí sú napríklad psychopati alebo sa v rodine zmení sociálna situácia. Zúfalosť a agresivita, sprevádzané alkoholizmom, sa potom prenesú na nevinných, na deti.
"Stretla som sa i s prípadmi prenosu autoritatívnosti, čiže platilo len ich slovo. Tento vplyv si môže preniesť potomok až do dospelosti a na svoje deti. Neuvedomiac´ si, ako veľmi im ubližuje." Ešte horšie ako fyzické sú psychické podoby týrania. Nie sú viditeľné na tele, preto sa aj ťažšie dokazujú, no rania psychiku, vnútro dieťaťa. Do tejto kategórie patrí dlhodobé ponižovanie dieťaťa, vulgarizmy, nadávanie, vyvolávanie strachu, dlhodobé stresy. Existuje aj sexuálne zneužívanie, ktoré je síce zvláštnou kapitolou, tiež však patrí k týraniu.
"Zväčša sú v týraní známe dve podoby - aktívna a pasívna. Pri aktívnej je agresivita voči dieťaťu výrazná. Pri pasívnej ide skôr o neakciu, a predsa spôsobuje traumy. Patrí sem nezáujem o dieťa, o jeho citový rast. Dospelý tiež nespĺňa psychické, emocionálne, biologické a sociálne potreby dieťaťa, nedáva mu jesť a piť, nedodržiava hygienu." Nechodí s ním na očkovanie, vynecháva preventívne zdravotnícke prehliadky, ak je choré, nepodáva mu lieky. Táto forma týrania je podľa PhDr. Lovašovej nebezpečná najmä u malých detí, u ktorých sa môže spomaliť, až celkom zastaviť ďalší vývin. Dieťa potom celý život zaostáva v reči, aj v sociálnych zručnostiach.
Dôsledkami psychického týrania môžu byť úzkosť, depresia, emocionálna labilita, ale aj úžasná utiahnutosť, plachosť až izolácia či naopak agresivita, zvýšená dráždivosť, nesústredenosť. "Týrané dieťa v školskom a pubertálnom veku sa často uchyľuje k samovražednému správaniu alebo sa vyhýba situáciam, ktoré by mu mohli traumu pripomenúť. Nechce ísť domov alebo z neho uteká. Výnimočné nie sú ani úniky k alkoholu a drogám." Menšie deti majú nočné mory, pomočujú sa, plačú, trpia úzkosťou. Vážne je týranie detí do jedného roku a potom detí predškolského veku. Tvoria dve tretiny trpiacich detí a nevedia sa proti tomu brániť.
"Dospelí často taja, že deti sú týrané. O ich utrpení sa dozvieme niekedy náhodou. Napríklad vtedy, ak sa dieťa dostane do nemocnice kvôli inému ochoreniu. Počas hospitalizácie sa v pozadí ochorenia odhalí týranie či zneužívanie. Príkladom bolo dievčatko, ktoré mi kreslilo obrázok ich rodiny. Na mamkinom brušku naznačilo červenú bodku. Všetko ostatné bolo namaľované čierne, len na brušku červená. Z debaty vysvitlo, že mama čakala bábätko, no otec ju kopol do brucha a krvácala. Neskôr som sa dozvedela, že matka dieťa potratila."
Na sexuálne zneužívanie zase D. Lovašová prišla pozorovaním hry dieťaťa. Všimla si, že sa zvláštne dotýkalo bábiky, hlavne miesta, kde mala pohlavné orgány. To bol signál, že doma niečo nie je v poriadku...
Stranu pripravila: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
